Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na túto knihu som sa veľmi tešil a trochu ma hnevalo, že som si nevedel nájsť dostatok času, aby som sa do nej ponoril naplno. Nakoniec sa mi to však podarilo a musím povedať, že stálo za to vstúpiť do tohto zvláštneho, temného, no zároveň fascinujúceho sveta.
Brandon Sanderson vytvoril univerzum, ktoré funguje až neuveriteľne dobre. Je zvláštne, drsné a svojím spôsobom depresívne. Svet, kde už tisíc rokov padá popol, nádej takmer neexistuje a väčšina ľudí žije v područí tyranie. A napriek tomu vás dokáže okamžite vtiahnuť.
Jednou z najsilnejších stránok knihy je podľa mňa alomantia. Magický systém založený na kovoch nepôsobí ako lacná fantasy „mága“, kde sa deje čokoľvek len preto, že autor chce. Naopak, má jasné pravidlá, logiku a hranice. A práve vďaka tomu pôsobí veľmi uveriteľne. Čitateľ má pocit, že tento systém skutočne funguje a že všetko má svoju cenu aj dôsledky.
Veľmi ma bavila aj samotná myšlienka príbehu. Cieľ, o ktorý postavy bojujú, je ušľachtilý, no zároveň na prvý pohľad takmer nemožný, možno trochu bláznivý, možno utopický, ale presne taký, aký dobré fantasy potrebuje. Nie je to len boj proti zlu. Je to boj za myšlienku, za nádej a predstavu lepšieho sveta.
Vin je mimoriadne dobre napísaná postava. Bavilo ma sledovať jej cestu. Ako objavuje samu seba, svoje schopnosti aj svet okolo nej. Ako sa z neistého dievčaťa postupne stáva niekto silný, no stále ľudský a zraniteľný. Jej vývoj pôsobí prirodzene a uveriteľne.
Rovnako dobre fungujú aj ostatné postavy. Partia okolo Kelsiera je výborne „namixovaná“. Každý má svoje miesto, osobnosť aj úlohu a spolu vytvárajú dynamiku, ktorá funguje. Nechýbajú intrigy, mocenské hry, konflikty rodov, akcia ani momenty, ktoré vás dokážu prekvapiť. Niektoré vás potešia tak, že vám doslova spadne kameň zo srdca, iné zas zasiahnu oveľa viac, než by ste čakali.
Samozrejme, našli sa aj momenty, pri ktorých som mal pocit, že niektoré skutky či rozhodnutia pôsobia trochu naivne alebo akoby len letmo načrtnuté. No pri tak rozsiahlo vystavanom svete, množstve postáv a veľkosti príbehu to dokážem autorovi odpustiť.
Priznám sa, že miestami som mal pocit, že by táto kniha pokojne zniesla ešte pár stoviek strán navyše. A to asi hovorí za všetko.
Za mňa skvelé otvorenie série. Úprimne netuším, čo od ďalšieho dielu očakávať, ale jedno viem isto: veľmi sa naň teším.
Ďalší diel zo série Agent JFK nás tentoraz zavedie do meta-vesmíru ďalekej budúcnosti, kde dochádza k záhadným prepadom jednotlivých agentúrnych základní. Priznám sa, že osobne mám radšej diely zasadené do histórie alebo aspoň s ňou prepojené. Napriek tomu ma však Renegát bavil prakticky od začiatku.
Príbeh je zaujímavý a zároveň pomerne nepredvídateľný. Počas čítania vlastne dlho neviete, čo presne od neho očakávať a najmä prečo bol na riešenie celej situácie vybraný práve JFK. Agent zo „zastaralého“ sveta, ktorý je z pohľadu budúcnosti takmer historickou kuriozitou, má riešiť problém, ktorý presahuje bežné chápanie reality.
Počas čítania som mal miestami pocit, akoby som sledoval epizódu seriálu Star Trek. Vesmírne prostredie, preteky s časom, opustená základňa plná tajomstiev. Jedni sa ich snažia odhaliť, druhí za každú cenu utajiť. Nechýba ani poriadna dávka akcie, ktorá drží tempo aj napätie.
Veľmi dobre fungujú aj postavy. Každá má svoje miesto, motivácie a vlastný charakter. Aj keď ide o ľudí z ďalekej budúcnosti, stále sú to v prvom rade ľudia. Poznačení vojnou, rozhodnutiami a dôsledkami, ktoré nie sú vždy čierno-biele. Práve tento ľudský rozmer dodáva príbehu hĺbku.
Rozuzlenie ma príjemne prekvapilo. Úprimne, čakal som rôzne možnosti, ale toto ma nenapadlo. Zároveň však nepôsobí samoúčelne. Naopak, nadväzuje na predchádzajúce diely a dáva celému príbehu zmysel. Oceňujem, že aj napriek relatívne krátkemu rozsahu drží kniha pekne pokope a nezostávajú po nej zásadné nezodpovedané otázky.
Za mňa určite 5 hviezdičiek. Bavilo ma to, príbeh držal tempo, záver bol nečakaný, no zároveň uveriteľný a ľudský.
Kniha obsahuje aj bonusovú poviedku Slzy bohov s Vincentom Vegom. Priznám sa, že tá ma až tak neoslovila. Pôsobí skôr ako doplnok. Príbeh je pomerne krátky, plný známych motívov a bez výraznejšieho nápadu. Keby tam nebola, nič by sa nestalo. A keby bola dlhšia, pravdepodobne by skôr rušila.
Oliver Pötzsch sa v posledných rokoch stal jedným z mojich obľúbených autorov. Už jeho séria Hrobára patrí medzi veľmi dobré čítanie, a preto som sa na Katovu dcéru naozaj tešil. A musím povedať, že ma nesklamala.
Mám rád historické romány a veľmi oceňujem, keď sa autor nebojí ukázať minulosť bez prikrášlenia. Aj v tomto prípade ide o obraz doby taký, aký pravdepodobne naozaj bol. Nie romantický, nie uhladený, ale špinavý, drsný a vo svojej podstate krutý. Ide o obdobie po tridsaťročnej vojne, teda čas, keď bola smrť každodennou súčasťou života a ľudia jej mali neustále „na dosah“. Obdobie, v ktorom stačila iskra a davová psychóza sa rýchlo zmenila na hon na čarodejnice.
Práve táto atmosféra je jednou z najsilnejších stránok knihy. Autor vás dokáže preniesť priamo do ulíc vtedajšieho mesta. Cítite pach, neistotu aj napätie, ktoré visí vo vzduchu. Máte pocit, že stačí málo a všetko sa zlomí.
Hlavné postavy sú veľmi sympatické a najmä ľudské. Jakob Kuisl ako kat je mimoriadne zaujímavá postava. Človek stojaci na okraji spoločnosti, viazaný množstvom pravidiel a predsudkov, no zároveň ten, ktorý vidí viac než ostatní. Jeho dcéra Magdaléna prináša do príbehu sviežosť a inteligenciu a spolu so Simonom, synom mestského lekára, vytvárajú trojicu, ktorá funguje prirodzene a uveriteľne. Ich vzájomná dynamika je jedným z dôvodov, prečo má človek chuť pokračovať v sérii.
Samotný príbeh je v podstate detektívkou zasadenou do historického prostredia. A musím povedať, že funguje veľmi dobre. Na začiatku autor namieša zaujímavý „koktail“, vražda, podozrenie z čarodejníctva, zmiznuté deti a napätie v meste. Počas čítania som dlho tápal, kam sa to celé vyvinie a aké bude rozuzlenie.
Finále možno nie je tak bombastické, ako by sa mohlo na začiatku zdať, no práve preto pôsobí uveriteľne. Pretože pohnútky ľudí sa v skutočnosti nemenia, a to bez ohľadu na dobu.
Kniha má všetko, čo by ste od dobrej historickej detektívky očakávali. Napätie, intrigy, boj o moc, ľudské slabosti aj trochu tajomna. A hlavne príbeh, ktorý vás núti otáčať stranu za stranou.
Za mňa skvelé čítanie. Priznám sa, že som miestami doslova hltal stránky a už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie.
K príbehom Konrada Sejera som sa dostal už pred rokmi a postupne mi prirástol k srdcu. Nie je to typický akčný policajt, ktorý najprv vystrieľa tri zásobníky a potom z podozrivého „vytlčie“ priznanie. Práve naopak. Je to osamelý vdovec, ktorý viac počúva než rozpráva. Snaží sa pochopiť, nie len odsúdiť. A často z neho cítiť súcit. Nielen s obeťou, ale aj s páchateľom.
Temné sekundy sú v podstate nočnou morou každého rodiča. Asi nikto si nepripúšťa, že práve jeho dieťa by mohlo zmiznúť. A predsa, niekde hlboko v nás ten strach existuje. A práve to je na tejto knihe najdesivejšie. Nepôsobí ako fikcia, ale ako niečo, čo sa môže stať komukoľvek.
Zápletka pôsobí uveriteľne, bez zbytočných efektov. Kniha sa číta veľmi príjemne, aj keď môže mať človek miestami pocit, že sa „nič nedeje“. Lenže práve v tom je jej sila. Takto totiž vyzerá realita vyšetrovania. Pomalá, tichá, plná čakania, neistoty a drobných detailov, ktoré postupne skladajú obraz toho, čo sa stalo.
Je cítiť, že knihu napísala žena. Dôraz sa kladie na psychológiu postáv a ich vnútorné prežívanie. Veľmi sa mi páčilo, že príbeh sledujeme aj očami troch matiek. Každá z nich sa na udalosti pozerá cez to najcennejšie, čo má, svoje dieťa. A práve tento pohľad dodáva príbehu silnú emóciu a hĺbku, ktorá vás núti premýšľať ešte dlho po dočítaní.
Je pravdepodobné, že na to, čo sa stalo, prídete skôr. Kniha neponúka množstvo slepých uličiek ani komplikovaných zvratov. Dejové línie sú pomerne jasné a čitateľ skôr sleduje, ako sa postupne pretnú a potvrdia. No vôbec to neprekáža. Práve naopak. Kniha nestojí na prekvapení, ale na atmosfére a psychologickom napätí.
A možno práve preto funguje tak dobre. Nešokuje vás tým, čo sa stalo. Ale tým, ako veľmi tomu dokážete uveriť.
Za mňa veľmi príjemné, pokojné, no zároveň znepokojujúce čítanie.
Dávam veľmi slušných 4,5 hviezdičky.
Toto ani nie je kniha.
Toto je čistá, jedinečná a krásna emócia.
Keď sa na to spätne pozerám, ani presne neviem, ako som sa k nej dostal. Hľadal som príbeh zo zamrznutých končín sveta. Miesto, kde človek žije drsný život v súzvuku s prírodou, odkázaný len na seba a svoje schopnosti. A možno to nebola náhoda. Možno sú knihy, ktoré si nás nájdu presne vtedy, keď ich potrebujeme.
Príbeh Mabel a Jacka, ktorí odchádzajú ďaleko od všetkého, čo poznali, aby na Aljaške začali nový život a pokúsili sa zabudnúť na svoje trápenie, pôsobí nesmierne uveriteľne. Nie je to však len romantický príbeh. Autorka s citom a pokorou vykresľuje aljašskú prírodu. Jej krásu, ticho a pokoj, ale aj jej krutosť. Je to svet, ktorý nepripúšťa chyby a za omyly tvrdo trestá.
Postavy sú neuveriteľne ľudské. So svojimi pochybnosťami, bolesťou, nádejou aj tichými radosťami. Ich láska je silná, no nie okázalá. Mení sa, dozrieva, hľadá si svoju vlastnú podobu.
A potom je tu Faina.
Postava, ktorá je zároveň krehká aj divoká, tajomná aj detsky čistá. Jej vzťah k Mabel a Jackovi sa vyvíja pomaly, prirodzene, bez veľkých gest a práve preto pôsobí tak silno. Veľmi ma bavilo sledovať, ako si k sebe postupne nachádzajú cestu. Možno aj preto, že mám doma malú dcérku, ktorá objavuje svet, som tento príbeh prežíval ešte intenzívnejšie.
Rovnako krásne sú vykreslené aj vzťahy medzi ďalšími postavami. Priateľstvo, spolupatričnosť, obyčajná ľudská blízkosť. To všetko tu má svoje miesto a dodáva príbehu hĺbku.
Štýl, akým je kniha napísaná, je mimoriadne pokojný a jemný. Doslova z nej vyžaruje ticho zasneženej krajiny. Opisy prírody sú také živé, že máte pocit, akoby ste cítili vietor na tvári a slnečné lúče na pokožke.
Autorka vás prevedie celou škálou emócií. Od radosti a nádeje, cez dojatie až po tiché slzy. Je to príbeh, ktorý nepôsobí silou, ale tichom. A práve v tom je jeho najväčšia sila.
Anotácia na obale neklame.
Je to nádherný, magický príbeh, ktorý vás zasiahne priamo do srdca.
