Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Oliver Pötzsch sa v posledných rokoch stal jedným z mojich obľúbených autorov. Už jeho séria Hrobára patrí medzi veľmi dobré čítanie, a preto som sa na Katovu dcéru naozaj tešil. A musím povedať, že ma nesklamala.
Mám rád historické romány a veľmi oceňujem, keď sa autor nebojí ukázať minulosť bez prikrášlenia. Aj v tomto prípade ide o obraz doby taký, aký pravdepodobne naozaj bol. Nie romantický, nie uhladený, ale špinavý, drsný a vo svojej podstate krutý. Ide o obdobie po tridsaťročnej vojne, teda čas, keď bola smrť každodennou súčasťou života a ľudia jej mali neustále „na dosah“. Obdobie, v ktorom stačila iskra a davová psychóza sa rýchlo zmenila na hon na čarodejnice.
Práve táto atmosféra je jednou z najsilnejších stránok knihy. Autor vás dokáže preniesť priamo do ulíc vtedajšieho mesta. Cítite pach, neistotu aj napätie, ktoré visí vo vzduchu. Máte pocit, že stačí málo a všetko sa zlomí.
Hlavné postavy sú veľmi sympatické a najmä ľudské. Jakob Kuisl ako kat je mimoriadne zaujímavá postava. Človek stojaci na okraji spoločnosti, viazaný množstvom pravidiel a predsudkov, no zároveň ten, ktorý vidí viac než ostatní. Jeho dcéra Magdaléna prináša do príbehu sviežosť a inteligenciu a spolu so Simonom, synom mestského lekára, vytvárajú trojicu, ktorá funguje prirodzene a uveriteľne. Ich vzájomná dynamika je jedným z dôvodov, prečo má človek chuť pokračovať v sérii.
Samotný príbeh je v podstate detektívkou zasadenou do historického prostredia. A musím povedať, že funguje veľmi dobre. Na začiatku autor namieša zaujímavý „koktail“, vražda, podozrenie z čarodejníctva, zmiznuté deti a napätie v meste. Počas čítania som dlho tápal, kam sa to celé vyvinie a aké bude rozuzlenie.
Finále možno nie je tak bombastické, ako by sa mohlo na začiatku zdať, no práve preto pôsobí uveriteľne. Pretože pohnútky ľudí sa v skutočnosti nemenia, a to bez ohľadu na dobu.
Kniha má všetko, čo by ste od dobrej historickej detektívky očakávali. Napätie, intrigy, boj o moc, ľudské slabosti aj trochu tajomna. A hlavne príbeh, ktorý vás núti otáčať stranu za stranou.
Za mňa skvelé čítanie. Priznám sa, že som miestami doslova hltal stránky a už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie.
K príbehom Konrada Sejera som sa dostal už pred rokmi a postupne mi prirástol k srdcu. Nie je to typický akčný policajt, ktorý najprv vystrieľa tri zásobníky a potom z podozrivého „vytlčie“ priznanie. Práve naopak. Je to osamelý vdovec, ktorý viac počúva než rozpráva. Snaží sa pochopiť, nie len odsúdiť. A často z neho cítiť súcit. Nielen s obeťou, ale aj s páchateľom.
Temné sekundy sú v podstate nočnou morou každého rodiča. Asi nikto si nepripúšťa, že práve jeho dieťa by mohlo zmiznúť. A predsa, niekde hlboko v nás ten strach existuje. A práve to je na tejto knihe najdesivejšie. Nepôsobí ako fikcia, ale ako niečo, čo sa môže stať komukoľvek.
Zápletka pôsobí uveriteľne, bez zbytočných efektov. Kniha sa číta veľmi príjemne, aj keď môže mať človek miestami pocit, že sa „nič nedeje“. Lenže práve v tom je jej sila. Takto totiž vyzerá realita vyšetrovania. Pomalá, tichá, plná čakania, neistoty a drobných detailov, ktoré postupne skladajú obraz toho, čo sa stalo.
Je cítiť, že knihu napísala žena. Dôraz sa kladie na psychológiu postáv a ich vnútorné prežívanie. Veľmi sa mi páčilo, že príbeh sledujeme aj očami troch matiek. Každá z nich sa na udalosti pozerá cez to najcennejšie, čo má, svoje dieťa. A práve tento pohľad dodáva príbehu silnú emóciu a hĺbku, ktorá vás núti premýšľať ešte dlho po dočítaní.
Je pravdepodobné, že na to, čo sa stalo, prídete skôr. Kniha neponúka množstvo slepých uličiek ani komplikovaných zvratov. Dejové línie sú pomerne jasné a čitateľ skôr sleduje, ako sa postupne pretnú a potvrdia. No vôbec to neprekáža. Práve naopak. Kniha nestojí na prekvapení, ale na atmosfére a psychologickom napätí.
A možno práve preto funguje tak dobre. Nešokuje vás tým, čo sa stalo. Ale tým, ako veľmi tomu dokážete uveriť.
Za mňa veľmi príjemné, pokojné, no zároveň znepokojujúce čítanie.
Dávam veľmi slušných 4,5 hviezdičky.
Toto ani nie je kniha.
Toto je čistá, jedinečná a krásna emócia.
Keď sa na to spätne pozerám, ani presne neviem, ako som sa k nej dostal. Hľadal som príbeh zo zamrznutých končín sveta. Miesto, kde človek žije drsný život v súzvuku s prírodou, odkázaný len na seba a svoje schopnosti. A možno to nebola náhoda. Možno sú knihy, ktoré si nás nájdu presne vtedy, keď ich potrebujeme.
Príbeh Mabel a Jacka, ktorí odchádzajú ďaleko od všetkého, čo poznali, aby na Aljaške začali nový život a pokúsili sa zabudnúť na svoje trápenie, pôsobí nesmierne uveriteľne. Nie je to však len romantický príbeh. Autorka s citom a pokorou vykresľuje aljašskú prírodu. Jej krásu, ticho a pokoj, ale aj jej krutosť. Je to svet, ktorý nepripúšťa chyby a za omyly tvrdo trestá.
Postavy sú neuveriteľne ľudské. So svojimi pochybnosťami, bolesťou, nádejou aj tichými radosťami. Ich láska je silná, no nie okázalá. Mení sa, dozrieva, hľadá si svoju vlastnú podobu.
A potom je tu Faina.
Postava, ktorá je zároveň krehká aj divoká, tajomná aj detsky čistá. Jej vzťah k Mabel a Jackovi sa vyvíja pomaly, prirodzene, bez veľkých gest a práve preto pôsobí tak silno. Veľmi ma bavilo sledovať, ako si k sebe postupne nachádzajú cestu. Možno aj preto, že mám doma malú dcérku, ktorá objavuje svet, som tento príbeh prežíval ešte intenzívnejšie.
Rovnako krásne sú vykreslené aj vzťahy medzi ďalšími postavami. Priateľstvo, spolupatričnosť, obyčajná ľudská blízkosť. To všetko tu má svoje miesto a dodáva príbehu hĺbku.
Štýl, akým je kniha napísaná, je mimoriadne pokojný a jemný. Doslova z nej vyžaruje ticho zasneženej krajiny. Opisy prírody sú také živé, že máte pocit, akoby ste cítili vietor na tvári a slnečné lúče na pokožke.
Autorka vás prevedie celou škálou emócií. Od radosti a nádeje, cez dojatie až po tiché slzy. Je to príbeh, ktorý nepôsobí silou, ale tichom. A práve v tom je jeho najväčšia sila.
Anotácia na obale neklame.
Je to nádherný, magický príbeh, ktorý vás zasiahne priamo do srdca.
Ďalší diel zo série Agent JFK nás tentoraz zavedie do obdobia prvej svetovej vojny a priznám sa, že za mňa ide opäť o veľmi príjemnú zmenu. Ak ma niečo na tejto sérii baví, sú to práve diely zasadené do histórie. Po knihách odohrávajúcich sa v technologických svetoch budúcnosti ide o osviežujúci obrat. Rovnako oceňujem, že sa tentoraz až tak neriešia udalosti v samotnej agentúre. Pôsobí to ako príjemný oddych.
Samotné obdobie prvej svetovej vojny, najmä začiatky letectva a leteckých súbojov, je spracované veľmi dobre. Je vidieť, že autor téme rozumie a nejde len o kulisu. Aj ja som sa pristihol pri tom, že som si počas čítania vyhľadával konkrétne lietadlá, aby som si vedel lepšie predstaviť jednotlivé scény. A práve v týchto momentoch kniha funguje najlepšie. Keď máte pocit, že sedíte v kokpite spolu s pilotmi, počujete motor, cítite napätie a viete, že stačí jediná chyba a je koniec.
Postavy sú sympatické a nemám na mysli len Johna a Vincenta Vegu, ale aj vedľajšie postavy. Veľmi sa mi páči atmosféra knihy. Je síce mierne zromantizovaná, no presne to jej pristane. Lietadlá, piloti, akísi gentlemanskí rebeli, dobové autá a občas aj štipka života v podobe sympatickej anglickej slečny. Áno, funguje to a číta sa to veľmi dobre.
Dej je zaujímavý, plynule odsýpa a aj keď tentoraz nejde o knihu plnú masívnych prestreliek, výbuchov či brutálnych opisov smrti, vôbec to neprekáža. Práve naopak, presne to zapadá do celkovej atmosféry príbehu. Menej efektov, viac atmosféry a v tomto prípade to funguje.
Priznám sa, že mi bolo až ľúto, keď kniha skončila. Pokojne by som prijal aj ďalších sto strán, určite by bolo o čom. Záver je síce trochu uponáhľaný, ale to už je pri sérii JFK tak trochu štandard. Predsa len nejde o klasické romány, skôr o dlhšie, svižné príbehy.
Za mňa určite veľmi podarený diel série, ktorý krásne ukazuje, že aj bez prehnanej akcie dokáže byť príbeh napínavý, atmosférický a zábavný. A presne takéto diely mám v rámci JFK asi najradšej.
Kornel mi už tak nejak prirástol k srdcu, a tak som sa s radosťou vrhol na ďalšie jeho dobrodružstvo. Knihy nečítam v poradí, v akom vyšli, ale skôr podľa toho, ako sa mi ich podarí zohnať. V tomto prípade to vôbec neprekáža, pretože každý diel funguje ako samostatný príbeh. Na druhej strane je trochu škoda, že vzťahy medzi postavami a ich minulosť sa výraznejšie nerozvíjajú.
Tentoraz sa s Kornelom dostávame do Bratislavy. Už po prvých stranách som mal pocit, že toto by mohlo byť naozaj silné. Vražda kňaza, prostredie cirkvi, tajomstvá a skryté vzťahy. Kombinácia, ktorá má obrovský potenciál.
O to viac ma mrzí, že ten potenciál zostal podľa mňa opäť nevyužitý.
Kornel ako postava ma stále baví. Je to typ chlapa, ktorý toho už od života veľa neočakáva, no napriek tomu si drží svoje hodnoty. Pôsobí uveriteľne, ľudsky, ako niekto, koho pokojne stretnete ráno vo výťahu alebo pri venčení psa. A práve to je jeho sila.
Čo však podľa mňa knihe ubližuje, sú jeho nekonečné vnútorné monológy. Úvahy o svete, o tom, aký bol a aký je dnes, o vlastnej únave zo života… spočiatku to má svoju atmosféru, no postupne toho začne byť priveľa. Po čase som mal pocit, že samotný príbeh ustupuje do úzadia a slúži skôr ako kulisa pre tieto myšlienky. Aj linka s kolegyňou Miriam pôsobí skôr ako doplnok než niečo, čo by dej výraznejšie posúvalo.
Najväčšie sklamanie však pre mňa prišlo v závere. Nie preto, že by bol zlý ako nápad, práve naopak. Problém je v jeho spracovaní. Pôsobí uponáhľane, nedotiahnuto. Chýbajú odpovede na základné otázky, niektoré veci zostávajú len naznačené, akoby ich autor len letmo spomenul a išiel ďalej.
Za mňa osobne ide o jeden zo slabších dielov série. A to ma mrzí, pretože Kornela mám rád a ten potenciál tam jednoducho je, len akoby vždy zostal niekde na pol ceste.
Ak však hľadáte nenáročné čítanie na jeden večer, do autobusu alebo do čakárne, ktoré sa odohráva na Slovensku, kniha svoj účel splní. Za mňa tri hviezdičky, hoci reálne je to skôr dva a pol.
