Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pripájam sa ku komentujúcim, ktorí prirovnávajú Šifru dos Santosa k Danovi Brownovi, konkrétne k jeho knihe Pôvod. Osobne som sa vlastne k dos Santosovi dostal práve po prečítaní Browna, keď som navnadený hľadal na nete odporúčania na príbeh z rovnakého cesta. Takže tu máme veľmi podobného hlavného hrdinu, krásnu ženu po jeho boku, postupné rozpletanie záhady, cestovanie po zaujímavých destináciách s nepriateľmi v pätách. Kým Brown bol o dosť intenzívnejší, presvedčivejší, rozumej lepší, v deji, akcií a asi aj v exotike jednotlivých prostredí, dos Santos mi to všetko vynahradil v myšlienkovej rovine. Samotná záhada vyzerá na začiatku vcelku jasne a máme navonok čistý obraz, o aké nebezpečenstvo sa jedná. Postupne sa však veci menia, do hry vstupujú všetky veľké náboženstvá, život, veda, vesmír... Informácie prichádzajú plynulo vo forme nesmierne zaujímavých rozhovorov, a aj keď sa v nich dostaneme naozaj na všetky smery veľmi ďaleko v čase aj priestore, neprišlo mi nič nejasné, nepochopiteľné. Naopak, o čo menej máme možno v príbehu a jeho kvalite, o to viac dostávame v pointe a spôsobe, akým je vysvetlená. Autor si dal pozor, aby sme všetko čo najlepšie zachytili, a tak hlbšie pochopili, prijali a vstrebali finále. Normálne si viem dobre predstaviť, že by to celé nemuselo byť vôbec zabalené v tomto dobrodružnom kabáte, ale podané priamočiarejšie v kvalitnej eseji. Vrátim sa ešte k porovnaniu s Brownovým Pôvodom, lebo aj samotná podstata záhady je prakticky tá istá. Kým nás však Brown vo svojej knihe poslal do zatratenia večnej entropie, dos Santos šiel oveľa oveľa ďalej a ponúkol inteligentný a povzbudzujúci pohľad na naše miesto vo vesmíre.
