Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Túto knihu som pôvodne nechcela čítať. Keď siaham po romantike, väčšinou hľadám niečo oddychové komédie, športové romance, proste niečo, čo mi vyčarí úsmev. Vážne témy sú pre mňa zvyčajne dôvod, prečo knihu nečítam. A hľa, sme tu. Kniha prečítaná. Konkrétne za dva večery, keď som sa „prekonala“ a otvorila ju. :) A dobre som urobila.
Prečo podľa mňa stojí za prečítanie?
Uveriteľná slow-burn romantika a motorky. Pekný dospelý vzťah bez zbytočných drám a tlačenia na pílu, v ktorom sú si partneri oporou. A tiež žiadne ovocné sady v erotických scénach.
Témy, o ktorých sa veľa nehovorí. Áno, sama som pôvodne nechcela čítať knihu práve kvôli nim, že to nebude pre mňa a nebude ma to baviť... a nakoniec, ma práve táto linka zaujímala úplne najviac. Celý čas som čakala, čo bude pre jednu z postáv ten zlomový bod...
Príbeh vám dá aj niečo navyše. Som bežný človek, ktorý má nejakú predstavu, ako by asi reagoval a skúsil pomôcť, no tá predstava je častokrát nesprávna. Táto kniha citlivo ukazuje, ako môže človek nevedomky ublížiť viac, než pomôcť a prečo je dobré sa pred akýmikoľvek krokmi najprv poradiť na správnych miestach. A tiež búra predstavy, že „veď stačí odísť“.
Ženské hrdinky. Tri rozdielne ženy v rozličných životných situáciách, ktoré sú silné. Nie fyzicky, nezbili by rotu vojakov, ani len toho násilného chlapa, ale psychicky. Lebo nakoniec, sila nie je vždy o pästiach, ale práve o tom, koľkokrát sa vieme zdvihnúť zo zeme...
Ženské priateľstvo. Takto vyzerajú ženy, ktoré sa podporujú. Nie je všetko dúha a jednorožce, ale ako vraví aj názov tejto knihy, niekedy stačí podať ruku...
Napriek vážnym témam nie je príbeh ponurý. Ukazuje život aký je, niekedy ťažký a zároveň pekný. Že sú dni, kedy sa všetko rúca a naopak dni, kedy sa znovu objaví dôvod na úsmev. Je to príbeh nielen o tom zlom, ale hlavne o láske v rôznych podobách.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dark romance nie je môj žáner. Chvíľu som sa zdráhala pustiť sa do čítania, ale nakoniec je to jeden z tých prípadov, kedy som neuveriteľne rada, že som sa nechala „presvedčiť.“. A to nielen pre ten dokonalý vizuál.
Dôvodov je niekoľko a hneď vám poviem pár bodov, na čo sa môžete tešiť:
- zaujímavá, trochu temná hlavná hrdinka
- tajná sekta, do ktorej sa spolu s hrdinkou infiltrujeme
- záhada, ktorá zaváňa vecami mimo náš svet
Takže od začiatku, hlavná hrdinka. Neviem čo si o nej pomyslí niekto iný, ale mňa neskutočne bavila. Nie je to dobráčka od kosti, rozhodne ňou a jej správaním môže byť veľmi veľa čitateľov pobúrených, ale ja som ju autorke verila. Dievča, ktoré si vzala pod krídla jej teta a spravila z nej to, kým je. Figúrku v zložitom pláne na odhalenie minulosti ich rodiny. Z Violet je o pár rokov vzdelaná mladá žena, ktorá sa neštíti hrať nečisto a zviezť kohokoľvek, koho v ich hre potrebujú. Robiť ale všetky tie veci nie je len tak a zanecháva to na nej stopy, ktoré sa prejavujú rôznym spôsobom. Toto je jedna z ďalších vecí, ktorá sa mi na knihe páčila, psychické bloky, ktoré na Violet zostali. Nie je preromantizovaná, objaví sa skvelý chlap a zázračne ju z toho vylieči. To tu naozaj nečakajte.
V knihe sú dve časové linky, minulosť, kedy sa Violet hrala na úbohé dievča a skončila v sekte ľudí, ktorí nepoznajú žiadne hranice. A potom je tu súčasnosť, kedy sa jej a tetin plán dal do pohybu. Violet si omotáva okolo prsta rodinu Zivakovcov cez jedného z ich synov, aj keď túži po jeho bratovi. Aj tieto postavy sú skvele spracované a osobne prajem dokonca i tej „nedobrej“ strane milostného trojuholníka vývoj v jeho lepšiu verziu seba.
O romantike nechám rozprávať v recenziách iných, ja vám poviem, že sa riadkami šíri akási tajuplná záhadnosť, na ktorú láka aj epilóg. Som na to nesmierne zvedavá a neviem sa dočkať pokračovania. Za mňa veľká spokojnosť.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu štyroch postáv, z ktorých ma bavili všetky štyri. Bežne sa mi stáva že mám nejaké preferované a potom nejakú nad ktorou krčím nosom, že ach zase tento, ale tu nie. Užívala som si čítanie všetkých štyroch a to najmä preto, že ide o komplexné postavy. Nedá sa ich nazvať hrdinami, pretože táto kniha nie je o veľkolepých hrdinoch ktorí konajú len dobré veci a nezištne obetujú svoje životy za záchranu sveta. Ukazuje ich dobré aj zle stránky a aj napriek tým zlým s postavami nemožno nesympatizovať. Aspoň mne.
Je tu Zaeon, bastard ktorý mal byť pre svoju pomiešanú rasu zabitý už pri narodení a všetci ním pohŕdajú. Daria, obyčajný slabý človek, ktorého ale potrebujú pre jej vyváženosť. Soran, utáraná čarodejnica a Druon, pravá ruka zla.
Slepý život nie je YA, je to temné fantasy v ktorom sa autorka neštítila opisovať mnohé hnusné veci. Čím nemyslím len mučenie a boj. Svet je prepracovaný do detailov, história, rasy, ktorých je tam naozaj veľa a predsa netvoria guláš a pôsobí to prirodzene a zaujímavo. Aj by som povedala že by stál za výlet, ale asi by sme tam my ľudia len tak neprežili :D
V knihe sa odohráva výcvik Darie, ľudskej ženy, ktorá je vyvážená a preto je cenná aj pre rasy, ktoré ľuďmi pohŕdajú. Práve toto je jedna z vecí, ktorá sa mi na knihe extrémne páčila, to ako sme tam my ľudia vykreslení. A teda vôbec nie v dobrom svetle, kniha nesilene v rôznych situáciách nadstavuje spoločnosti zrkadlo a prináša rôzne myšlienky na zamyslenie.
Veľmi sa mi páčilo že sa autorka držala toho čo vymyslela, napriek ťažkému výcviku „len“ ľudskej ženy sa z Darie nestáva nezastaviteľný stroj ktorý by bol schopný poraziť silné rasy. Samotná postava Darie vie, že všetko čo robí jej nebude stačiť a napriek tomu to podstupuje, jej odhodlanie mi bolo od začiatku sympatické. Aj keď ani ona to rozhodne nerobí nezištne, práve naopak, má svoju vlastnú motiváciu prečo do toho išla.
V knihe sa nič nedeje zo strany na stranu, všetko tam má pekný postupný vývoj a ako naberá Daria informácie, tak ich naberáme aj my čitatelia. Páčili sa mi aj interakcie medzi postavami, predsa len Zaeon, Soran aj Daria boli v elfskom tábore takí vydedenci ktorých tam nik nemal rád :D A vlastne spočiatku ani oni seba navzájom :D Štvrtý do partie, Druon, sa síce nachádza niekde úplne inde, ale ako som ho vyššie nazvala pravou rukou zla, tak práve vďaka jeho kapitolám vidíme čo sa deje na opačnej strane „boja“.
Táto kniha je jedna z najlepších aké som tento rok čítala a ja ju odporúčam každému fanúšikovi fantasy kníh.
