Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Autorka Simona si nikdy nevyberá ľahké témy, správanie hlavných hrdinov často odzrkadľuje problémy v rodinách či v spoločnosti, preto je dobré čítať jej knihy s porozumením. Takto nastavuje zrkadlo spoločnosti a poukazuje nato, čo je v skutočnosti dôležité. Ja som preto za Simonkine knihy veľmi vďačná, pretože ma často vrátia do reality a prinútia ma premýšľať nad vlastným správaním.
V knihe Vzala si mi všetko nám rozpovie svoj príbeh malá Johanka a takisto jej mama Renáta. Renáta nebola dokonalá mama, zostala sama s dieťaťom a musela vyžiť z peňazí, ktoré zarobila. No jej najväčší problém bol ten, že bola príliš zahľadená do seba a pozerala len na vlastné problémy. Ona je presne ten typ človeka, ktorý vám znepríjemní deň aj vtedy, ak vyhráte lotériu. Otec Roman sa na Johankinej výchove spočiatku nepodieľal, no aspoň posielal peniaze.
Renatino správanie k Johanke bolo často drsné, ľahostajné, bez kúska materinského citu. Mňa ako mamu to veľmi bolelo. Nedokázala by som neobjať svoje dieťa. Renáta často po Johanke kričala a doslova si na nej vyvíjala svoju frustráciu z toho, že ju Roman opustil. Nejde tu však o fyzické týranie, skôr to psychické, jej ľahostajnosť k Johanke bola pre mňa nepochopiteľná.
Renáta sama nedokázala spracovávať svoje emócie a ovládať svoje správanie a myslela si, že akékoľvek víno jej pomôže. No všetci dobre vieme, že alkohol je dobrý sluha, ale zlý pán a vždy toho človeka prevalcuje.
Malá Veronika a jej mamka Miška boli postavy, ktoré vlievali Johanke radosť do života a vytvárali jej na detstvo aspoň nejaké pekné spomienky. Tam bol viditeľný pekný a úprimný vzťah mama- dcéra. Takto autorka vytvorila kontrast, aby nám ukázala, že každý z nás má okolo seba aj pozitívnych ľudí. Takisto Roman bol postavou, z ktorej som bola ja osobne veľmi milo prekvapená. Spočiatku sukničkár a veľký čávo a potom...?
Chcete vedieť ako Johanka vyrástla a čo sa nakoniec stalo s Romanom a Renátou?
...nebojte sa, nikto z nich sa nestal princeznou a nežili šťastne až do smrti, pretože to nie je rozprávka....ale čo im nadelil osud si určite budete chcieť prečítať :-)
Keď sa povie fantasy, zbožňujem, ak je príbeh nasýtený mágiou, kúzlami a temnotou. Ak siahnete po knihe Zloděj duší, tak sa vás zmocní pocit, že ste si vybrali správne,myslím si, že príbeh sa vám zapáči.
Zloděj duší je Kniha, ktorá si ma získala na plnej čiare. Nečakala som, že ma bude až tak baviť, keďže ja už vážne nie som cieľovou skupinou niektorých kníh! A predsa som sa namotala na háčik, ktorý mi hodila samotná autorka @martinahohenberger.
Teraz už k samotnej knihe. Dej začína dosť brutálnou až rituálnou vraždou priamo v Prahe. Kto si zahráva s vyvolávaním vysších entít ako sú duchovia či démoni, musí rátať s následkami!
Roztrhané telá, veľa krvi, zápach síry...nielen brutálne, ale aj zvláštne však?
Polícia je v tomto dosť bezmocná, preto si zavolajú na pomoc súkromného vyšetrovateľa Mareka a jeho asistentku Veroniku.
Rituálna vražda v sebe niesla dosť silné démonické znaky, ktoré mladá Verča hneď spoznala a rozhodla sa vypátrať démona, ktorý sa dostal do sveta ľudí.
V knihe nie je núdza o napínavé scény, z ktorých srší mágia a čary. Použitie starého grimoáru, krvavá mágia, najmocnejšie čarodejnícke rody, spečatenie zmluvy s démonom a omnoho viac. Tú mágiu som nasávala plnými dúškami a veľmi som si to užívala.
Najviac sa mi páčilo, ako pekne Autorka vykreslila čarodejné mesto Hekabru, ktorá bola pred očami obyčajných smrteľníkov zahalená ochrannými kúzlami.
Nedá mi nespomenúť, aká silná, neústupná, odhodlaná, ale aj tvrdohlavá bola Veronika a práve tá tvrdohlavosť a jej bojovnosť mi imponovali. Och ako som len schvaľovala tú jej drzosť, s akou sa postavila pred Veľký tribunál! Tie kapitoly boli v.y.n.i.k.a.j.ú.c.e!
Takisto scény odohrávajúce sa v Hekabre, v starom rodinnom sídle si neviem vynachváliť. Škoda, že o tom nemôžem napísať viac, aby som toho veľa neprezradila.
Každopádne to bolo pre mňa skvelé čítanie, český jazyk zbožňujem a stále sa z neho naučím niečo nové. Teším sa na ďalšie skvelé diela od autorky.
Ak máte radi reálne príbehy, toto by sa vám mohlo páčiť. :-)
Okrem krásnej obálky ma milo prekvapila aj hrúbka knihy alebo lepšie povedané štíhlosť knihy. Vedela som, že to bude pre mňa príjemný zákusok. A aj bol.
V príbehu sa stretneme s hlavnou hrdinkou Dankou, ktorá nemá rodinu a ani šťastie na mužov, ale neľutuje sa kvôli tomu. Má dobrú prácu, svoje životné ciele. Páčilo sa mi Dankino zdravé zmýšľanie, neutápala sa v slzách kvôli životu, nebola to zatrpknutá odutá stará dievka, ale veci brala s nadhľadom. Pre mňa to bola veľmi sympatická hrdinka, ktorá mala jednu veľkú túžbu - Dieťatko. A adopcia bola v jej prípade prvou voľbou.
Jej najlepšia priateľka Ina bola jej pravý opak. Často na Dankinom pleci vyplávala a sťažovala sa. Danka v tomto prípade vystupovala ako Inine svedomie. Neodpustila si ani trpké poznámky, často ju usmerňovala a najviac sa mi páčilo, že Danka jej vedela chrstnút pravdu rovno medzi oči. Najlepšie priateľky by toto práve mali robiť. Bolo vidno, že Danka uvažuje racionálne, zatiaľ čo Ina videla svet trošku ružovejšie.
Pomedzi hlavnú dejovú linku sa Danka vracia v spomienkach do minulosti, k svojej dávnej láske a my sa dozvedáme, prečo je vlastne taká aká je. Pasáže z minulosti boli veľmi dobrým spestrením príbehu
Príbeh bol síce obyčajný, ale bol tak obyčajný a krásny, aký dokáže byť život sám. Tie stránky ma normálne zhypnotizovali. Tak dobre sa to čítalo, že som sa až prilepila ku gauču, kým som došla nakoniec.
Koniec bol dokonca sprijemnený takou detskou úprimnosťou a hláškami Ininých deti, že som sa nad tým často pousmiala. Veľmi sa mi to páčilo. Určite v budúcnosti siahnem aj po autorkinej ďalšej knihe (alebo predchádzajúcej).
Laura Krauz je ďalšia autorka, ktorá dokazuje, že aj na Slovensku máme skvelých spisovateľov, po ktorých sa oplatí siahnuť.
Nicolas Barreau - Úsmev ženy
Q: Stačí jeden úsmev nato, aby sa človek zamiloval? Čo myslíte? Stalo sa vám to?
Recenzia:
,,Úsmev nie je žiadna šifra, je to malá výhra líc..." A skutočne, čo dokáže urobiť s mužom jeden jediný úsmev ženy? André Cabanais, hlavný hrdina príbehu, takýto úsmev našiel, ten úsmev ho prenasledoval, až kým z toho nevznikla kniha. A nie taká obyčajná kniha, ale kniha, ktorá zachránila život jednej nešťastnej žene, Aurélie.
André sa zamiloval do úsmevu, ktorý vlastnila nádherná žena. Jeho cesta za získaním Auréliinho srdca síce viedla cez klamstvá a zatajovanie, ale opäť raz sa potvrdilo, že povedať pravdu je najľahšie riešenie, aj keď to niekedy znamená stratiť vysnívaný úsmev.
Autor Nicolas Barreau je stopercentne veľký romantik, žiadne sexuchtivé prasa, aspoň taký mám pocit, keď čítam jeho riadky, jeho myšlienky. A naozaj, prvýkrát čítam romantiku napísanú mužom a som veľmi milo prekvapená.
Doteraz som čítala skôr príbehy písané ženami o mladej výbušnej láske, pri ktorej lietajú ohňostroje, kde vášeň rýchlo vzplanie, kde sa zvršky rýchlo odhadzujú a ide sa na vec. Ale toto bolo úplne iné. Úplné iné a také krásne, nežné, romantické. Romantika hodná dospelých ľudí, ktorí sa navzájom rešpektujú a majú v sebe zakorenenú slušnosť. Veľmi dobre sa čítalo o zdvorilostných frázach a osloveniach, ktoré pri rozhovoroch používali. A nesmiem zabudnúť spomenúť tých niekoľko sexuálnych náražok, ktoré sa sem-tam v texte mihli. Bolo ich síce ako šafránu, ale o to som si ich viac cenila, autor nimi zbytočne neplytval.
Moja časť romantickej duše, ktorá je v bežnom živote niekedy zanedbávaná, úplne rozkvitla po dočítaní posledných stránok. Je to príbeh, ktorý si budete chcieť prečítať, pretože je povznášajúci, plný dobrého jedla, francúzskych slov a ako bonus aj celé recepty na konci knihy.
Pred autorkou skladám pomyselný klobúk dole, pretože táto jej prvotina sa jej ozaj vydarila. A veľká poklona jej patrí aj zato, že si knihu vydávala sama.
V prvom rade by som vôbec nepovedala, že tento príbeh bol vymyslený. Bol? Nebol? Pre mňa bol viac ako skutočný. Skutočne mrazivý, hlavne začiatok. Presne to, čo v skrytosti hovorí názov, sa aj skutočne stalo. Hlavná hrdinka Anna bola znásilnená a neznámy muž ju našiel na ulici v bezvedomí a odniesol ju do nemocnice.
Tento ohavný čin si vypýtal od Anny aj svoju daň, pretože okrem fyzickej bolesti bola poznačená aj psychickými následkami. Trpela nočnými morami a chcela si siahnuť na život. Preto začala chodiť aj na terapie, a práve tam spoznáva Adama, s ktorým sa jej osud neobyčajne preplietol.
Na tomto príbehu sa mi veľmi páči priamočiarosť. Lina vsadila na priamy dej bez zbytočných odbočiek, skokov v deji či retrospektív, bez zbytočných opisov a balastu, s množstvom veľmi uveriteľných dialógov, ktoré robili tento príbeh tak reálnym. A navyše dva pohľady na rovnakú situáciu, Anna aj Adam mali kapitoly vždy oddelené, toto ja osobne v knihách zbožňujem.
Dokonca vnútorné, nevyslovené myšlienky boli vždy oddelené kurzívou. Takže som si nemusela domýšľať, či to skutočne povedali alebo si to len mysleli. A viete čo ma úplne dostalo? Hovorí vám niečo Krav-maga? Že nie? No vidíte, ďalší dôvod prečo siahnuť po tejto knihe.
A dám vám ešte minimálne jeden, chcete? Snáď neprezradím veľa, keď poviem, že koniec k vašim citom bude neľútostný.
Jedna jediná vec, ktorá sa mi až tak nepáčila bolo to, že sme nezostali trošku dlhšie "na výlete" v Španielsku. Tam by sa teraz ten balast hodil.
S kľudom Angličana môžem knihu len odporúčať. Mne sa páčila a určite by som si ju prečítala znova, lebo príbeh Anny a Adama ma nenechal chladnou.
Miška má jednu úžasnú vlastnosť. Zobrať vážnu tému, zaobaliť ju humorom a krásnymi hĺbavými myšlienkami a naservírovať to čitateľom ako profesionál s Michelinskou hviezdou.
Jedinečný humor, trefný a nákazlivý.
Autorský štýl, vďaka ktorému viete, že každú ďalšiu knihu (alebo všetky predchádzajúce) si určite kúpite.
V úvode veľmi malými písmenkami je napísané, že príbeh je fikcia. Vynikajúco, realisticky a precítene napísaná fikcia. Už v prológu je spomenutá nenávisť a smrť, čo hneď poukazuje na príbeh, ktorý určite nebude príjemný, sladký, oddychový. Ale viete čo? Ten príbeh bol riadne kombo. Prežijete pri ňom všetky emócie presne ako pri menštruácii. Od hnevu cez súcit, radosť, nadržanosť, až po akési zhnusenie nad neľudskosťou.
Marína, naša hlavna hrdinka, sa nenarodila silná. Prešla si peklom na zemi, bez pomoci najblizších sa vyhrabala z pomyselného hrobu, kde ju zahrabalo okolie aj rodina a po dlhých rokoch je konečne v poriadku. Relatívne v poriadku...kým nenastúpi do práce nový kolega, Marcel. Čas vraj zahojí všetky rany, no zrazu sa jedna veľká rana otvorila a Marcel do nej pomaly prisypával soľ.
Na Maríne som si veľmi cenila jej bojovnosť, ktorá sa v nej miešala so strachom. A spôsom, akým dokázala čeliť všetkým slovným útokom. To chce odvahu a mať už čo-to odžité. Výborne vykreslený charakter. Marcel bol spočiatku arogantný a nepríjemný ako spotené pazuchy v lete, až kým sa z neho nestal "vlhký ženský sen". Pri ňom sa máte načo tešiť,milé dámy.
Veľmi som sa bavila na pani Blaženke. Odborníčka na vzťahy a sexuálny guru v jedinej bytosti, vždy mi zdvihla náladu. Naozaj žiadna postava v príbehu nebola zbytočná!
Na záver ...
Po dočítaní budete mať sucho v ústach, no zároveň slzy v očiach a úsmev na perách. Ďakujem, že to nebol typický "a boli šťastní, až naveky" koniec. Ďakujem, že to bolo také nepredvídateľné!
Historické romány písané súčasnými autorkami či autormi sú mnohokrát inšpirované čriepkami príbehov z minulosti. Autori skúšajú napodobňovať jazyk či štýl písania a ako predloha určite slúži aj dielo Jane Austen - Pýcha a predsudok. No podľa môjho názoru, štýl písania Jane Austen je tak autentický, tak jedinečný, tak nenapodobniteľný, že ho buď nenávidíte alebo milujete.
Je to presne to, čomu sa v knihách hovorí hate-to-love. Najskôr mi bol ten štýl a jazyk proti srsti, ale postupom času som sa naňho začala namotávať, až som sa pristihla pritom, že som sa doňho skutočne zamilovala, pomaly, pomaličky a tak, ako to prežívali postavy, tak som to prežívala s nimi.
Musím priznať, fakt som zozačiatku mala predsudky a nechápala som, prečo sa moja pozornosť dlho neudrží pri takom veľdiele akou Pýcha a predsudok určite je. Neuveriteľne ma vytáčali siahodlhé opisy a zdvorilostné frázy takmer všetkých postáv a najmä toho vlezdoprdelku pána veľkomožného - Collinsa. A viete, že som si pri posledných 100 stranách dávala pomyselné facky, kvôli tomu, aké nehodné myšlienky som mala na začiatku čítania?
Pochopila som, že my, ľudia súčasnosti, chceme všetko rýchlo hrrr hrrr hrrr, skracujeme si slová, vety, používame značky, smajlíkov v texte. Lenže v čase, keď žila a tvorila naša Jane, toto vôbec nebolo a jediné potešenie prinášalo ľuďom vzájomné navštevovanie sa, skladanie poklôn, dvorenie, či písanie listov. A tam Jane ukázala svoju jedinečnosť. Je to úžasná majsterka slova.
Nežila som síce v tej dobe, ale uvedomila som si, že veľmi verne opísala svoje postavy a práve cez tieto postavy aj celkovú spoločnosť, aká skutočne bola. Ľudia boli povýšeneckí, ziskuchtiví, majetnícki, sebeckí. Láska bola podceňovaná a sex tabu. Každého zaujímali len majetky, tituly, postavenie v spoločnosti a nesmieme zabudnúť na klebety, klebety, klebety!
No zároveň, som si uvedomila, aké pekné a zdvorilé boli rozhovory medzi ľuďmi bez ohľadu nato, čo bolo témou diskusie. Dokonca aj zúrivosť, rozpaky, smútok ci hnev vedela autorka zaobaliť do zdvorilosti. Vskutku krásne čítanie.
Ale prosím, nerobte si pre prečítaní mojich riadkov predsudky! Prelúskajte sa svetom, kde vládne majetok a peniaze a dostanete sa do sveta, kde nad pýchou zvíťazila láska a pokora.
A čo sa týka Elizabeth a Darcyho? Prerod našich dvoch hlavných postáv bol tým najkrajším pohladením na duši.
Obdivuhodná. S prekrásnou obálkou. S nezabudnuteľným príbehom.
****
Aj takýmito slovami je možné opísať túto knihu. Príbeh začal veľmi pekne a zaujal už od prvej vety. Okrem toho jednotlivé časti v knihe sú oddelené aj prekrásnymi kresbami, čo dodáva knihe svoje čaro.
***
Mary Jemisonova mala fascinujúci, ale zato neľahký život. Dnešný človek by to nezvládol bez liekov a odbornej pomoci psychológa. Ona to zvládla a so svojím neľahkým osudom sa popasovala bravúrne. Nikdy sa zbytočne netrápila a svoj život žila naplno. Mary bola žena, ktorá v sebe ukrývala nekonečné množstvo lásky, starostlivosti a nehy. Čo bolo pre mňa spočiatku nepochopiteľné - prečo ostala žiť s indiánmi, keď prave oni jej v detstve spôsobili veľkú ujmu. Autorka toto jej rozhodnutie spomína počas celého príbehu. A odpoveďou je láska. Láska k deťom, k manželovi, k ľuďom ju držala "nad vodou" celý život.
Odporúčam prečítať aj viackrát, tento príbeh si to zaslúži. Pani spisovateľka má veľký dar písania aj božskú trpezlivosť pri zháňaní materiálu ku knihe. Klobúk dole.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Recenzia:
Kytica alebo Facka? Natália nechcela ani jedno a predsa dostala obe. Hlavná postava príbehu má skvelo rozbehnutú kariéru právničky, no zároveň neľahký život po boku svojho "milovaného". Všetci o ich vzťahu vedia svoje, aj keď sa to Natália snaží skrývať. Isté veci však nezakryje ani najlepší Loreal či Maybelline makeup.
Rozsahovo má táto novela len málo strán, ale svojou výpovednou hodnotou je to dielo veľké. Už začiatok príbehu je drsný, priam až hnusný, ale presne to vás prinúti čítať ďalej. Celý čas som mala chuť Natáliu brániť. Nemyslím si, že bola naivka. Cítila som, ako z nej vyžaruje akási sila, ale aj strach. Ten strach zbaviť sa dlho "pestovaného" vzťahu. Dokonale som jej rozumela. Veď čo povie rodina. Čo povie okolie, kolegovia...sama si dobre uvedomovala, že pomáhať cudzím ľuďom s rovnakými problémami je oveľa ľahšie ako pomôcť sebe. V tom som s ňou úplne súhlasila. V niektorých momentoch som sa v jej príbehu dokonca našla.
Pozor spoiler !!!
Viete, ktorá scéna mi vŕta hlavou? ... keď som si myslela, že Kristián šiel "naložiť" Gregovi a v skutočnosti mal nakoniec Kristian "naložené" v gatiach...keďže utrpel len Gregov mobil. Čo to teda o Kristiánovi vypovedá? ...na ženy si trúfne, ale v skutočnosti je to slaboch...
Príbeh je napísaný skvelo, dej je dynamický, žiadne zbytočné rečičky či scény, tzv. dielo bez omáčky. Úprimne, také knihy zbožňujem. Žiadnu inú knihu som neprečítala rýchlejšie ako práve túto. Trvalo mi to presne jeden prací cyklus. A ten čas strávený s knihou bol pre mňa zážitkom.
Na záver si dovolím také mini odporúčanie.
...keď si niekedy budete myslieť, že Váš manžel, snúbenec či priateľ, s ktorým zdieľate domácnosť je hovädo, lebo za sebou neodkladá veci...lebo nechá zdvihnutú záchodovú dosku...lebo neumyje riad.... Po prečítaní tejto knihy budete na tieto veci nazerať inak a garantujem vám, že to svoje "hovädko" pojdete objať a pobozkať.
@martina.kovacikova_autor
Gratulujem, je to vynikajúca novela.
KARMA je ZDARMA. Asi tak nejako by som začala recenziu na túto knihu s prekrásnou obálkou a ľudským príbehom, z ktorého dýcha realita dnešných časov.
Je to príbeh o ľuďoch, o ich útrapach, o prekážkach, o väčších aj menších starostiach, ale aj o radostiach zo života samotného.
Viete podľa čoho spoznáte dobrý príbeh? ...vyvolá vo vás emócie. Či už dobré alebo zlé. Ja som mala nervy aj tlak vybičovaný do výšin takmer počas celého príbehu. Keby som mala boxovací mech pri ruke, udriem si. Keby som mala Neurol, Lexaurin, či Diazepam, vezmem si. Nie kvôli tomu, žeby bol príbeh zlý, práve naopak, bol vynikajúci a prečo teda by som chcela brať lieky? Čítajte ďalej...
Takéto pocity vo mne vyvolali hlavné postavy, najmä Lena a Roman. A nevravím, že ich nebudem súdiť, budem. Ale iba v duchu. Autorka ich opísala veľmi vierohodne. Aj oni by si zaslúžili facku za správanie, keby som ich stretla v skutočnom živote.
Kniha je určite na zamyslenie, nenašla som tam nič, čo by som vytkla. Príbeh sa mi páčil veľmi, skutočné príbehy zo života rada čítam a ten záver, kedy sa začali diať všetky veci s rapídnou rýchlosťou som preletela ako Fittipaldi cieľovú rovinku. Nenašla som jediné nudné miesto či situáciu. Fakt bravúrne zvládnuté problémy.
Veľmi rada siahnem aj po predchádzajúcich knihách aj po nasledujúcich. Pani autorka si na príbehoch dáva záležať a je to z nich cítiť.
