Romantické úteky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
IG: @gabikas_books.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Jeden víkend dočítaná Stratená v nenávisti a hneď druhý nato Stratená v klamstvách. Tak ako som v prvej časti nenašla obľúbenú postavu, tu mi Lauren a Nate prirástli k srdcu. Páčil sa mi tróp spolubývajúceho, zároveň brata najlepšej kamarátky a od nepriateľstva k láske. Aj keď tej nenávisti tam zase toľko nebolo. Keď sa okolo motal Vincent dodalo to rezkejšie tempo a väčšie napätie. Mimochodom, na jeho príbeh som dosť zvedavá a po tejto časti neviem, čo si o ňom myslieť. V jednotke to bol hajzel, no tu vyplávali niektoré informácie na povrch a ja som na pochybách. Teda, nemyslite si, že ho mám rada a že plne rozumiem jeho konaniam, no, akosi začínam chápať jeho činom a krokom.
Opäť sme mali v príbehu obrovské množstvo zvratov, ktoré nám boli neustále dávkované. Ak by nebol koniec, taký aký bol, povedala by som, že jedna postava je navyše, ale s tým záverom mi to tam sedí. Claudi naložila na postavy toľko, že by sa z toho jeden poskladal. Zvláštne sa mi zdá, ako rýchlo jej Nate všetko odpustil po toľkých klamstvách a toľkom zavádzaní - resp. by som práve tú časť trochu viac popísala, lebo mne by napríklad jedno krátke vysvetlenie nestačilo. Potom mi prekážalo, že sme skákali viackrát v čase a nebolo nikde uvedené, koľko času prešlo - o pár dni, o pár týždňov a mne to prišlo sem tam, ako keby to bolo vytrhnuté z kontextu a zároveň, že tam buď bolo niečo vyškratané alebo to bolo do deja doplnené. Čomu však rozumiem, vzhľadom na hrúbku knihy, no myslím, že by bolo možné, to lepšie zakomponovať. Plus ten záver už ani nebol tak o tomto páre ako o tom prvom, ale to zase tragicky neberiem, lebo chápem súvislosti s ďalšími časťami.
Nateov príbeh prišiel o malý kúsok lepší ako Hatein. Bude to asi aj tými postavami, ktoré mi prirástli k srdcu ale aj tým, že mi tých takmer 500 strán ubehlo ako voda. Predsa len musíme uznať, že autorka vie písať a ja verím, že sa dočkáme aj dalších súrodencov, lebo tak ako som sa tešila po Hate na tento príbeh, tak sa teším aj na zvyšných 3 bratov. A dobre, na Vinca možno tiež. Odporúčam!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
toto, toto bolo krásne. Po dlhej dobe v skutku výborná standalone romantická fantasy, kde autorka využila slovanské legendy s jej magickými bytosťami, vsadila to všetko do tajomného lesa a ponúkla nám štipku krásnej lásky (nie úplne uveriteľnej, ale čo by sme chceli od jednej knihy).
Ja osobne nie som veľkým zástancom standalone fantasy príbehov, pretože si nemyslím, že nám v jednej knihe dokáže autor ponúknuť všetko, čo potrebujeme. No tu sa to vydarilo. Stranka Kde aj temnota zamrzne sa mi otáčali samé a ja som sa do príbehu o záchrane Lešija nevedela každý deň dočkať. Zamilovala som si temný les, mágiu, Eliasza a ten koniec mi zlomil moje romantické srdiečko, a práve kvôli týmto vyššie spomínaným drobnostiam vám tento príbeh odporúčam.
Aj vy, čo ste skeptický, dajte tomu šancu. Ja sama som ostala trochu zaskočená, keď sa spomenulo slovo exorcizmus. No nie, fakt, nesmejte sa, zostala som skeptická. Avšak potom to postupne nabralo obrátky a tá scéna, kde sa skoro pobozkali, vtedy si ma tento príbeh omotal okolo prsta.
Ak teda chcete dostať do rúk niečo iné, niečo neokukané, so svojským štýlom písania, slovanským folklórom a nie úplne typickým záverom, tak nech sa páči, Kde aj temnota zamrzne je práve pre vás.
4,5/5
Po takmer týždni som dočítala jednu z top 3 kníh tohoto roka, ak nie úplnú jednotku. Dokonalé, velkolepé a výnimočné dielo, ktoré si zaslúži všetku chválu - to je Zmluva s vodou. Milujem, ako ma tento príbeh previedol snáď všetkým - láskou - mileneckou, rodičovskou, manželskou, láskou k vlasti.., medicínou, bojom, revolúciou, túžbou, nádejou…. A ten koniec (instatné zlomené srdiečko). Nič som nevedela odhadnúť, nevedela som, čo čakať, čo bude ďalej a čo si ešte pre nás autor nachystal. Už od začiatku sa kniha čítala ľahko, ale napriek tomu nám podávala aj ťažšie témy. Nie je to dielo, ktoré zlupnete behom dvoch dní, potrebujete čas na pochopenie súvislostí, chuť a otvorenú myseľ, aby ste sa zamysleli. Zaoberá sa náročnými témami, ukazuje boj o samostatnosť, náročný vývoj medicíny, postupné skúmanie, drogovú závislosť, kastový systém, sexuálne obťažovanie, chudobu, vydaj v mladom veku…. Autor nič neprikrášľuje, všetko podáva reálne a objektívne, miestami bez emócii, ale napriek tomu vás to zasiahne a baví. Cítite kritiku systému, ale zároveň badáte aj vývoj k lepšiemu.
Milujem, milujem a milujem. Ja sama som sa bála trochu toho počtu strán, ale vôbec neľutujem, že som do nej šla s otvorenou mysľou a veľkou chuťou. Dostala som všetko, čo som čakala a ešte aj viac. Milujem vizuál tejto knihy, štýl písania príbehu, informácie, ktoré som sa dozvedela, a dokonca som často aj hádala choroby, ktoré sa vyskytli v riadkoch. Dostali sme historicko-spoločenskú fikciu z pohľadu viacerých generácii, ktoré bojovali s rôznymi nedostatkami a neduhmi, kde koniec je svojim spôsobom šťastný, nedokonalý ale krásny. Odporúčam naozaj všetkým, pretože je to poučný a veľkolepý príbeh, v ktorom vás bude fascinovať, koľko utrpenia a smútku sa dokáže vtesnať do generácii, no oni sa nikdy nevzdajú…
Ak chcete dostať romantickú verziu seriálu Stratené duše s krásnymi myšlienkami, s láskou, ktorá hory prenáša - v tomto prípade duše, s jemným nádychom duchariny a ešte v tento jesenný čas - ja myslím, že Mŕtvi romantici sú nato najlepší. Chytí vás to hneď od začiatku, aj keď je to trošku creepy, no napriek tomu sa to číta samo. Strany sa vám otáčajú a nie je to taká romantika, pri ktorej na nič nemyslíte. Ja som si užívala Florence a jej myšlienkové pochody, chápala som jej pohnútky, strach aj každý krok, páčilo sa mi ako sa vysporiadava so smrťou otca, romantická linka s Benom bola jemná a krásna. Boli tam dva dôležité zvraty, ktoré som uhádla a to ma trošku mrzí. Nepokazilo mi to však dojem z príbehu. Na konci mi tiež prekážalo, že sa v tej nemocnici otočila na päte, ale zároveň som si povedala: všetko má svoj čas.
Nečakajte žiadnu erotiku, dostanete slušnú a nevulgárnu chémiu medzi postavami, postupné spoznávanie sa, opätovné návraty domov a zbližovanie sa s rodinou, náhľad do písania knihy a autorského bloku a sexy šéfredaktora (samozrejme dokonalý, vysekaný a ešte aj hanblivý). Pre mňa sú Mŕtvi romantici úžasnou romantickou oddychovkou s hlbším posolstvom, z ktorého sú verím zoberiem, čo najviac. Odporúčam, na toto obdobie - je to ideálne čítanie pre rojkov. A ja už sa teším na autorkinu ďalšiu knihu, ktorá ma čaká ma mojom TBR vozíku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zbožňujem sériu Strateni nájdení a trochu som sa bála, že už keď tam nebude Bill, nebude to také dobré, že to Holly sama neutiahne a nebude mi stačiť iba ona resp. Jerome s Barbarou, ale ja si myslím, že je to stále skvelé a tieto detektívky naozaj stoja zato. Holly je toho dokonalým dôkazom. Kruté, brutálne, prešpekulované, podrobné, nechutné, plné napätia, zmiznutí, vyšetrovania a pomaly sa ukazujúcich náznakov. Každú stranu som si užívala a otáčali sa mi samé. Za každým som sa tešila na čítanie aj napriek brutalitám a mnohým nechutnostiam. Myslím, že na niektoré časti tejto knihy nebudú mať mnohí žalúdok - je to nechutné, kruté, otrasne hlúpe (zo strany páchateľov) a hlavne smutné a za ďalšie si hovoríte, ako je to možné. Nehovoriac o tých šplechoch, ktoré vám zrazu Štefan ponúkne, keď si vy pri čítaní spokojne lúskate tekvicové jadierka alebo papkáte koláčik, no ono vás to zrazu prejde až vám skriví hubu. Ale to sú proste Kingovky. Po dlhej dobe mám pocit, že práve táto mala dostatočnú dávku nechutností, strachu, tajomna až sa vám kde tu objavila husia koža.
Čo mňa úplne najviac bavilo, že páchateľa ste poznali už na začiatku a ešte ste sa pozerali aj do jeho hlavy. Bolo to fascinujúce, ale ozaj odporné. King má môj obrovský obdiv, pretože takéto voľačo nenapíše len tak hocikto. Páčila sa mi aj tá kritika covidoveho obdobia v Amerike, pasuje to aj na tento náš bananaland….
Sem tam sa stane, že na to veľké množstvo opisov nemám náladu, ale v tejto knihe by som odpustila aj ďalších 200 strán, pretože to bolo úžasné. Trošku ma stále trasie z rôznych “pochúťok” podľa páchateľov a je mi z nich zle, keď si natom ešte aj ochkali a achkali, to nevraviac o krémoch, ale bolo to dostatočne autentické, aby ste si povedali, že táto kniha je dokonalá. Veľké odporúčanie!
Dostala som oddychovku? Dostala. Miestami som sa síce nudila, ale začiatok a koniec ma veľmi bavil. Päťhviezdičkový víkend začal smutne, ale zároveň napínavo. Do chvíle, kým sme sa dostali do Nantucketu, to bolo skvele. Vedeli ste čiastočne o tajomstvách pozvaných priateliek a čakali ste, kedy si, čo prezradia a aké bude vyvrcholenie. Počas víkendu sa to však akosi naťahavalo a začala som sa trochu aj nudiť, čo mi je ľúto. Posledných pár kapitol som však opäť zhltla, pretože sa konečne začali vyjasňovať veci.
Toto nie je typická letná oddychovka. Plne rozumiem tým recenziám, v ktorých sa písalo, že sa počas čítania nudili. Áno, ten pocit som zažila aj ja. Avšak tým, že druhá kniha, ktorú som popri tejto čítala, bola naozaj hrozná, sa mi tento príbeh páčil. Nie je to žiadne terno, ale vyplní vám zopár ciest autobusom. Autorka má za mňa super štýl písania, aj keď niektoré pasáže by som na jej mieste trošku skrátila a zoškrtala (napr. psý pohľad v knihách nepotrebujem). Elin vie skvele opísať prostredie (do Nantucketu by som šla na dovolenku hneď, ale na loď Endeavour), aj jedlá, ktoré Hollis varila, ale trochu viac mohla dbať na vystavaní postáv. Mala som pocit, že ich napísala veľmi plytko, povrchne a predvídateľne. Už keď sme pribeh odhadli od začiatku po koniec, aspoň postavy mohli mať viac šmrncu.
A najväčší problém - neviem si predstaviť ženu, ktorá by na konci príbehu strávila TEN jeden moment s takou gráciou. To sa jednoducho podľa mňa nedá. Či je to plažová čítanie, to úplne neviem, keďže ja osobne na pláž potrebujem dynamickejší príbeh. Ale minimálne si pri tomto príbehu oddýchnete a ak nič iné, tak objavíte nový dovolenkový raj.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto autorka mi zakaždým robí infarktové stavy. To čo mal byť ten takmer koniec? Však som skoro knihu odjeb… odhodila.. Ale napravila to, ale tak, že mi treba poslednú časť.
Milujem to? Milujem! Ale Nefritová válka sa mi páčila o čosi menej ako Nefritové mesto, pretože preklenúť prvých sto strán trochu trvalo. Autorka píše výborne, ale rada obšírne a podrobne všetko popisuje. V prvej časti to bolo rezkejšie.
Celý čas cítite ako sa schyľuje k vojne, ale zároveň sledujete osudy klanu Nezdolných, ku ktorým patria intrigy, úskoky ale aj láska. Mne tam veľmi chýbala jedna zásadná postava z jednotky, ktorá tomu dodávala dynamiku alebo aj rozvahu, a Fonda mi ho zabila a ešte takým detinským spôsobom už v NM. Napriek tomu sa to čítalo stále dosť dobre, pričom sa pozeráme na viacero osudov - Šae, Anden, Hilo, Wen a zlodeja nefritu Bera, pričom tento posledný menovaný by už mohol konečne voňať fialky odspodu.Vojna medzi Espencami a Kekonmi? Alebo aj Horou a Nezdolnými? Proste stále neviete, čo bude nosnejšou témou a ako vlastne celá séria skončí.
Čo sa týka postáv v tejto časti, dominantná mi prišla Šae a hrozne sa mi páčilo, čo spravila na strane 326 a potom aj ako sa zachovala ku koncu. Čo sa týka Hila, konečne som si ho obľúbila, resp. lubila sa mi jeho rodinná stránka. Zlatý a starostlivý otecko, ale zároveň vraždiaci stroj - toto je chlap, po ktorom slintam ja.
Táto séria je moja veľká srdcovka, a aj keď som mala pocit, že táto časť je skôr taká vatová a chystá nás na grand finále, aj tak ju milujem. Až tak, že sa neviem rozhodnúť, či sa mi páči prvý diel viac ako druhý. Ale asi zatiaľ u mňa vyhráva jednotka. V NV mi miestami prekážalo to kvantum opisov, ale zase posledných 200. strán som zhltla za večer. Vrelo odporúčam tuto sériu, už si len počkať na tretiu časť.
Asi som si k tomu Fitzekovi našla pomaličky cestu. Pozvánka síce nebola stopercentná, dlho som mala pocit, že nás chce autor len šokovať, že sa zamotá do vlastných slov a že popravde neviem, čo si myslieť, ale nakoniec to vypálilo celkom dobre. Páchateľa som netrafila, tíško priznám, ale jednu vec som uhádla, takže sa potľapkám po pleci. Ale čo je pre mňa veľkým plus, je čtivosť tejto knihy. Keď som čítala Zlodeja duší, musela som sa nútiť do čítania. Pri Pozvánke som naopak mala potrebu furt čítať a prekážala mi ešte aj práca. Takže nie dokonalé čítanie, ale už začínam chápať obsesiu Fitzekofilov a naozaj dám šancu aj niektorým jeho starším dielam.
Aj teraz, keď si čítam spätne svoje poznámky k príbehu, vidím svoj zmätok. Z jednej strany je to veľkým plusom príbehu, pretože to autor skvele zakamufloval, ale z druhej strany je to aj trochu na škodu, lebo mám pocit, že všetko prekombinoval až ste sa miestami museli pozastaviť a pozrieť do blba, či to ešte stále mysli vážne, alebo si z vás robí dobrý deň. Kniha sa mimochodom už začala veľmi šokantne (ako by povedala Gizka) a otcov list na rozlúčku ma dostal - čítala som ho v buse a skoro som sa zgrcala zo znechutenia, avšak to som brala ako známku dobrého psychotrileru.
Ak si vypíšem, čo všetko som uhadla a čo nie, tak Sebi vyhral v tomto prípade a zato si zaslúži pochvalu. Marlin príbeh bol šokojúci, pútavý, miestami príliš zamotaný a prekombinovaný a to ma sem tam rušilo. Ale ak hľadáte oddychový psychotriler (viem, možno si niekto povie, že nič také neexistuje :D), ktorého prečítanie vám zaberie dva večery, alebo dve dlhšie cesty vlakom, tak poďte s Marlou na Chatu v hmle, a do starej pôrodnice aaaaaa poďte si tipnúť páchateľa tohoto trileru. Odporúčam…
Milujem scifi, avšak na jeho čítanie musíte mať chuť a náladu. Ja som práve náladu mala a tak som chytila do rúk Paradox - scifi novinku od slovenského autora. Dostali sme dosť zaujímavý námet. Načreli sme do nie tak ďalekej budúcnosti, do cestovania vesmírom, budovania nového domova na Marse, ale najviac sme sa zaoberali asteroidom, časovým paradoxom a spoločnosť mechanikovi robila umelá inteligencia.
Začiatok Paradoxu nebol zlý. Čítal sa mi celkom dobre, trošku mi chýbal preklad počítačových fráz. Keď prišla na scénu umelá inteligencia Sidis, hovorím si, že možno bude ako M-Bot s Kadetov. Nebola. Neviem, či som bola jediná (kto čítal, kľudne mi dajte vedieť), ale ja som od nej stále čakala akýsi úskok alebo zlo. Čo sa týka príbehu, som niekde napomedzí. Páči sa mi, že neviem, čo si mám o príbehu myslieť, no zároveň mi to aj prekáža. Stále úplne neviem, čo bolo autorovým cieľom. Mám pocit, že nevyužil plný potenciál. Kľudne by som prijala viac strán príbehu, kľudne aj s iným koncom, kľudne aj s väčšou posádkou, kľudne aj s viacerými zvratmi. Proste viac. Chcela by som napr. vedieť aj odpovede na otázky, či bol na palube len Mark, ak nie, tak prečo zobudili práve jeho, ak áno tak prečo tam bol iba sám? Prečo autor zvolil taký koniec (to ani v epilogu príliš neozrejmil)? Prečo bolo potrebné Sidis tak skoro vypnúť? prečo zvolil taký časový posun - aj v strede aj úplne na konci? Má v pláne sa ešte v nejakom diele s týmto zaoberať?
Nebudem, ale zase až tak frflať, nakoľko to bolo autorovo prvé scifi, ktoré ale má potenciál. Pretože mne sa to páčilo, len vidím priestor na zlepšenie. A hlavne mi ostalo veľa nezodpovedaných otázok… celkovo to hodnotím ako priemernú ale príjemnú scifi, ktorá si nájde fanúšikov. Verím, že aj tu na bookstagrame. Ja som, ale niekde na pomedzí. Neurazila, ale ani neprekvapila a nenadchla.
