Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pohladenie na duši, krásne texty, podčiarknuté a vyzdvihnuté ešte viac hudbou. V každom ďalšom počúvaní nájde človek hlbší zmysel. Už tradične. Jarek nesklame. Veľký úsmev. Radosti, starosti, bolesti života. Pán skladateľ, pán spevák...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pre mňa zo začiatku len zaujímavý príbeh, rýchlo sa čítal, predpokladala som podľa názvu, že sa Eliza dostane do koncentračného tábora a čo tam asi bude robiť. Trochu ma rozčuľovala postava Wolfgangovej matky, akoby ho chcela nasilu očistiť a nechápala som, prečo jej na ňom tak záleží, hoci teda bol jej syn...a potom sa to začalo odvíjať a zrazu som sa dozvedela viac aj o Anne, čím sa mi stala bližšou, aj keď som ju skôr ľutovala, ako si ju obľúbila. Ale Eliza naopak. Po ťažkom detstve som sa nedivila, že sa živí podvádzaním a je taká chladná. V tábore jej to pomáhalo prežiť, odosobniť sa od tela a bolesti, zároveň sa ale začala vynárať jej potláčaná stránka. Páčili sa mi jej občasné vnútorné sarkastické a ironické poznámky, ktorými sa snažila nestratiť svoju identitu, hoci bola len číslo bez mena. V slede mnohých udalostí sa jej vnútorný svet rozvíja a otvára sa predo mnou nová Eliza. Nechcem prezrádzať momenty z deja, ale v porovnaní so začiatkom knihy som bola milo prekvapená, ako sa postavy vyvíjali, ako to autor dokázal presvedčivo a pútavo opísať. Začala som si Elizu neskutočne vážiť, bola slabá a práve preto tak silná... oceňujem ako autor spojil Elizu a Annu- vo vnímaní svojich,,previnení,,. Nemka a poľská židovka, ženy opačných pólov, v závere nešlo o zverstvá páchané v táboroch, ale o osobný vnútorný postoj k tragédii vojny, k príčinám a následkom utrpenia mnohých ľudí... S Annou súcitim a Elizu budem ešte dlho nosiť v hlave a v srdci. Záverečná veta vystihuje nielen osud týchto dvoch žien, ale všetkých ľudí postihnutých nezmyselnosťou a brutalitou vojny.
Na prvý pohľad úplne jednoduché, ale v skutočnosti neskutočne hlboké. Krásne kresby a silné posolstvo. Ďakujem za toto dielo. Chcem viac strán!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Veľmi zaujímavé dielo. Od prvej strany ma chytilo a tešila som sa na vývoj deja a postáv. Chcela by som sa pozastaviť viac pri každom z nich, ale tak ako život letí, aj dej akosi rýchlo bežal a ja som ho sledovala napätá a zvedavá a samozrejme zväčša prekvapená. Postavy mi boli veľmi blízke a obľúbila som si ich rovnako ako ich ostrov. Jednoduché, reálne, živé. Ako sa Pina vysporiadala s manželovou minulosťou a ako Maria Grazie hoci milovala Roberta počas rokov jeho neprítomnosti, ale nehodila sa mu hneď lacno do náručia. Navyše sa mi páčil autorkin štýl písania, žiadne limonádové opisy emócií, no predsa som si prešla údivom, zamyslením, znechutením, pohoršením, radosťou, láskou..... Chcela by som ochutnať ryžové gule a limoncelo. Vidieť Concetinu záhradu a stretnúť Gesuinu. Zažiť tú atmosféru ostrova osobne. A poďakovať Marii Grazie za to, že lásku netreba degradovať slovami. Stačí ju jednoducho žiť. S Robertom mali nádherný vzťah, stačilo na to autorke len tak akosi medzi rečou spomenúť, že aj po dlhých rokoch manželstva spávali s prepletenými nohami. Kniha prečítaná rýchlo, ale postavy a udalosti ostávajú v pamäti a v srdci...
Bibliu som čítala dvakrát, je to to silné a krásne čítanie, ale častokrát akosi pretrhnuté, dejové časti úplne zostručnené, niekedy akoby nedopovedané, či nevysvetlené. Postava Mojžiša mi úprimne nebola vôbec blízka podľa biblického opisu, ale teraz mám naňho úplne nový pohľad, veľa vecí som pochopila a získala som lepší prehľad aj o konaní a zmýšľaní faraóna. Teraz mi je vlastne pochopiteľné, prečo Mojžiš podľahol hnevu, prečo rozbil tabule. Ako a načo mal vyrastať medzi Egypťanmi. Prečo tak dlho,,blúdili,,po púšti. Teším sa na ďalšie postavy a príbehy.
