Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po tejto knihe som siahla krátko po tom, ako som o Anne Frankovej videla dokument. Od knihy som nemala nejaké očakávania, hlavne keď som si uvedomila, že knihy písané vo forme denníkov ma nejako neoslovili. Prvú polovicu knihy som sa musela nútiť k čítaniu. Anna a jej detské, arogantné názory, o ktorých píše, mi doslova liezli na nervy. Nenávistné postoje ku takmer všetkým, s ktorými zdieľala úkryt mi prišli cez čiaru. Po tom, ako som sa horko-ťažko prepracovala k druhej polovici knihy, sa môj názor zmenil. S odstupom a dočítaní celej knihy musím povedať, že je to pohľad do duše a mysle malého rozmaznaného dievčaťa, ktoré "vďaka" okolnostiam dospela v rozumnú ženu so svojimi snami, ktorá si váži všetko, čo má. Fakt, že ide o skutočný príbeh dievčaťa, a že jej denník kompletizoval jej otec, ktorý ako jediný z celej rodiny prežil koncentračný tábor pridáva knihe ešte ďalší rozmer.
Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou a bola som dosť skeptická. Po viacerých prečítaných knihách z vojnového obdobia som si myslela, že to bude len jedna z mnohých kníh, ktorá síce prinesie príbeh, ale nič viac. Nemohla som sa mýliť viac. Aj keď som sa dlhšie do štýlu rozprávania dostávala, každou stranou ma kniha k sebe viac pútala a bola som zvedavá, ako to celé skončí. Aj keď je dej knihy bez nejakých prekvapivých zvratov, ku knihe skôr pútajú myšlienky a štýl rozprávania. Postupne som sa vžila do postáv a skutočne prežívala to, čo oni. Pri niektorých knihách sa mi stalo, že mi vtisli slzy do očí, ale pri tejto som plakala. Najviac ma dostali myšlienky o sile slov, úžasné opisy okamihov smrti a vnútorná sila Zlodejky kníh.









