

Sophie Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil







Láska prechádza všetkým,
nie láska je všetko.
Ako môžeš povedať,
že láska nejestvuje,
keď nič okrem Lásky nie je? (Fakhruddin Araqi)
Láska k písanému a čítanému slovu mi nedá nenapísať: Je zopár historických diel, ktoré sa dotkli môjho srdca: spracovaním, originalitou príbehu, vyobrazením charakterov postáv jednotlivých hrdinov, ktorí nielenže nie sú mdlí, ale z napísaného vystupujú sťa živí.
Monošovej Sophie – Ples u vojvodkyne radím k jedným z nich.
Nie je ľahké napísať knihu, tobôž nie historický román, ktorý má nielen hlavu a pätu, no navyše nie je tuctový.
Nedávno som čítala Follettov Večer a ráno: dielo, ktoré čitateľovi má čo povedať napriek „nepatrným“ logickostiam v príbehu, ktoré autorovi ušli – vnímavý čitateľ ich zaiste nemohol nepostrehnúť, rovnako ako vnímavý čitateľ nemohol nepostrehnúť zopár preklepov-drobností, ktoré pri korektúre Plesu u vojvodkyne nedopatrením unikli najmä redaktorke tejto knihy. Nuž nedá mi nepoložiť otázku a rovno na ňu neodpovedať: Je „svetový“ autor väčší pán ako autor slovenský, ktorého príbeh nemal jedinú chybnú logickosť v deji, lebo jeho autor sa v príbehu „nestratil“ napriek tomu, že preklepy mu ušli, pretože, pravdu povediac, keď niekoľkokrát čítate po sebe to isté, mnoho ráz už nečítate napísané písmeno po písmene, ale to, čo viete, že tam má byť?
Milujem slovenských autorov, už neraz mi ukázali, že sú prinajmenšom rovnako kvalitní ako tí svetoví, ba mnoho ráz ich v mnohom aj prevyšujú.
Život je zázrak.
V živote má všetko svoj čas a svoje miesto.
Silviine romány mám rada. Rada pre neobyčajnú jednoduchosť a prostotu ukrytú nie v samotnom príbehu, ale v tom, čo jej písanie robí jedinečným: v slovách. Sú to slová a všetko nevypovedané medzi riadkami, čo čitateľa núti myslieť, zamýšľať sa, odpovedať si na otázky, ktoré sa mu objavia v mysli po tom, čo sa ho Silviine slová dotknú.
Príbehy Silvie Bystričanovej mám rada. Mám rada jej minimalizmus. Nemoralizuje, nepoúča, len sa dotýka čitateľa prostredníctvom svojich slov.
Občas sa stane, keď na tú ktorú knihu musí nastať správny čas. Ten môj nastal vo februári 2022. Ďakujem.
Kto nemá strach, nie je viac človekom. Nemusíš sa zaň hanbiť, ani skrývať ho. Človek, ktorý ukazuje svoj strach a slzy rovnako hrdo ako svoj smiech a veselé oči, si zaslúži obdiv.
