Selurinn

Táto "kniha" je nielen neuveriteľne skrátenou verziou (celá Ílias má v závislosti na technickej realizácii 500+ strán) slávneho eposu, ale obsahuje mnoho "hlbokých nepochopení" originálu (nedá sa to nazvať chybou prekladu - "skracovač" celkom iste nepracoval s gréckym originálom, ale vychádzal z niektorého z dostupných prekladov) a pri preklade zjavne českej predlohy do slovenčiny sa dopustil neuveriteľného množstva chýb, ktoré prešli aj cez niekoľkých redaktorov. To je presne to, čomu hovoríme "celé zle". [Pripomína mi to predabované DVD Bol raz jeden život, kde slovenčinu predabovávali zjavne Česi a mysleli si, že to nebude Slovákom trhať uši, nehovoriac o zanesení množstva chýb, ktoré v pôvodnom dabingu neboli.]
Každý diel skutočného prekladu originálu stojí zhruba rovnakú sumu, záver si spravte sami. A pokiaľ chcete skrátenú verziu, tak jedna sa nachádza v Zamarovského Bohoch a hrdinoch antických bájí (pričom Zamarovský sa v problematike naozaj vyznal).

Odyssea (SK)

• Homér

3,9

8,00 €

Galaxia (2014) je 2. dielom trilógie Vzpoura mozků (tretím dielom je Odysseus [2015]). Napísaná bola na motívy rovnomenného komiksu, ktorý vychádzal v ABC v rokoch 1984–86. Ako priamy pamätník si však vôbec nespomínam, že by vtedy Galaxia bola vôbec mienená ako pokračovanie Vzpoury mozků, odhadujem teda, že ku spojeniu nesúvisiacich komiksov do „ságy“ 3 noviel došlo až post factum. Je to vidieť, je to cítiť.
Aby o tom nebolo pochýb, kniha odkazuje na prvý diel rozsiahlym a v beletrii, vrátane sci–fi, nevídaným a neslýchaným aparátom poznámok pod čiarou na niekoľkých po sebe nasledujúcich stranách v tzv. prológu. Takisto preberá nelogický a oči trhajúci spôsob zvýrazňovania slov kurzívou a kapitálkami, pričom si čitateľ neustále kladie otázku, prečo treba zvýrazniť napr. slovo komplex (pričom toto slovo niekedy je, niekedy nie je zvýraznené – aj samotný názov lode Galaxia sa uvádza podľa vetra kurzívou, kapitálkami a asi by sme našli aj nezvýraznenú formu), ako aj vachrlatú terminológiu, napr. hlavný počítač nazýva (zasa kurzívou) hlavný robot. Neznalosť AI, informatiky a robotiky je očividným dedičstvom prvého dielu (počítače sa psychicky rúcajú, nekonajú logicky, načo ich teda vôbec máme?). Autor si takisto nie je vedomý rozdielu medzi ekológiou a environmentalistikou a nejakým spôsobom dospel k záveru, že je výrazne environmentálne výhodnejšie odsunúť výrobu a ťažbu na Mesiac s následnou dopravou produktov na Zem (čo nemôže byť priechodné ani ekonomicky, nieto environmentálne). Výrazný rozdiel spočíva však v tom, že niekto autorovi pravdepodobne povedal, že neustále podsúvanie náboženských motívov čitateľom v sekulárnom Česku nie je práve základom vysokej predajnosti a tak sa tentoraz autor relatívne mierni.
Príbeh novely začína krátko po porážke neschopnej AI okupujúcej Zem vracajúcou sa posádkou Prométhea. Cieľom lode Galaxia bol prieskum centra Galaxie, vrátane miestne príslušnej čiernej diery. Autor stvoril vraj „nesúrodú“ posádku, v skutočnosti niečo z hľadiska dlhodobých misií do vzdialeného vesmíru úplne normálne, do ktorej sa nechal z posádky Prométhea zlanáriť len pilot Petr. Pekne kresťansky zachoval separáciu pohlaví v priebehu pred- a pohibernačných úkonov. Aby si ušetril problémy, nechal Galaxiu kriticky poškodiť práve počas hibernácie posádky a prebudením z hibernácie (v cieli cesty, kam sa súlodie napriek poškodeniu nejako dostalo) dej začína. Prebudí sa kto iný ako pilot Petr, aby zistil, že v lodi je vákuum, chýba predná sekcia a čistou náhodou sa idú zraziť s „meteorom“ veľkosti planétky. Je to práve jeden z úlomkov, sprevádzajúcich hlavné teleso, ktorý si prerazí cestu do hibernačnej sály a ešte čistejšou náhodou toto teliesko, letiace rýchlosťou poriadku km/s, namiesto toho, aby panel núdzového ovládania hibernácie proste zničilo, spôsobí iba – stlačenie správneho tlačítka. Po tejto alternatívnej fyzike už nemôžete byť prekvapení, že hadička s „prebúdzacím lektvarom“ sa len tak dohadí priamo k ústam kozmonauta – v komikse si povieme „no dobre“, ale v niečom, čo sa tvári ako relatívne vážna sci-fi novela? Petrovi sa podarí loď zachrániť, v hibernačnej sále zažiť „memento mori“ moment a oživiť jediného ďalšieho preživšieho Jana (okrem otázky, ako prepánafera boli zosieťované kóje, keď prežila jednotka a šestnástka, to otvára aj otázku, akou náhodou zrovna obaja preživší boli českej národnosti), ktorý sa ale, div divúci, v celom zvyšku knihy vôbec nespráva ako by sa biológ mal (t.j. väčšinu úvah z odboru alternatívnej biológie rieši práve Petr) a nepamätá si z výcviku ani to, kde všade v dvojkilometrovom komplexe môže nájsť náhradný skafander. Petr aj jemu dožičí memento mori (aby si to museli už o pár hodín pripomínať, zjavne majú krátku pamäť) a dajú sa do opravy lode, čo sa im zakrátko podarí, ale v priebehu presunu loď pritiahne čierna diera.
Zakiaľ sa naši dvaja experti preberajú z bezvedomia po páde aniž by si nagrcali do skafandrov, loď preletí čiernou dierou. Po prevzatí ovládania komplexu z jednej z bočných lodí show alternatívnej fyziky pokračuje alternatívnou astronómiou – stretneme sa vo vákuu s hmlovinou tak hustou, že cez ňu nevidieť a chvíľu nato chlapci objavia planetárnu sústavu popierajúcu Newtona aj Keplera. Jedna z planét vyzerá relatívne živo a keď objavia orbitálnu stanicu, rozhodnú sa ju navštíviť. Ukáže sa, že je prázdna, ale podarí sa získať informáciu, že na planéte prišlo k nejakej katastrofe. Autor žije v predstave, že všetky „nekresťanské“ experimenty sa musia konať ausgerechnet v noci, čo je naozaj smiešne. Rozhodnú sa pre pristátie na planéte. Tá ich privíta v podstate tromi prežívajúcimi druhmi článkonožcov (sršne, pavúky, mravce) a skupinkou živoriacou – humanoidmi. Krátko po pristátí totiž z jedného zo zámotkov pavučín vyslobodia miestnu babu (čo sa nezaobíde bez love story, samozrejme vo všetkej počestnosti) a po rôznych peripetiách sa spoja s asi 30 ks prežívajúcich miestnych ľuďov (nazývajme ich pre zjednodušenie tak) a možnosti oboch skupín sa po krátkom prieskume zmrsknú buď na evakuáciu miestnych na orbitálnu stanicu, alebo spoločnú cestu na Zem.
Samozrejme, alternatívna fyzika pokračuje používaním antihmotových zbraní v tesnej blízkosti (lebo spŕška gama žiarenia sprevádzajúceho anihiláciu nevadí), alternatívna biofyzika zahŕňa telepatiu medzi 2 rôznymi druhmi z 2 rôznych planét, alternatívna biológia si myslí, že jediná možná nukleovka je DNA, alternatívna ekológia je presvedčená, že ekosystém s 3 druhmi, všetko článkonožcami a všetko dravcami môže fungovať, silne alternatívne vyznieva aj to, že po onej záhadnej nehode sa zvýšila hladina morí viac ako keby sa roztopila Antarktída. Späť k alternatívnej biológii: feromóny, teda komunikačné prostriedky, majú vraj spôsobovať rast, autor nemá duncta o význame pojmov klonovanie a mutácia, alebo, a to je pravdepodobnejšie, si ich naštudoval z katechizmu namiesto učebnice biológie. Ak aj ponecháme stranou otázku, prečo by inteligentné bytosti z iných planét mali vyzerať ako naša kópia a mať správne orgány na tých istých miestach, popis love story je naivný až to kole oči. Nemusíte ani hádať prečo – abrahamická mizogýnia („mladá nerozumná holka“) je vystriedaná okamžitou úvahou o tom, či vôbec bude môcť zabuchnutá dvojka mať spolu deti. Aby sme verní autorovmu svetu, v ktorom najväčšími expertmi na vzťahy a rodinu sú celibátnici, nerieši to ani jeden z dvoch „postihnutých“, ale ten, koho do toho nič nie je a kto na to na rozdiel od zamilovaného biológa nemá ani kvalifikáciu.
Ako v prvej knihe, tak aj v tejto je rozprávanie značne kostrbaté. Napr. s údajom o radiácii v neznámych jednotkách sa pracuje ako s vedomím vysokej radiácie, nápisy na baleniach s insekticídom v sklade sú vraj „tajným písmom“, pri oprave Galaxie a pri odlete na prieskum orbitálnej stanice sa vypúšťa vzduch z letovej paluby len tak do vesmíru, zatiaľ čo na konci knihy si autor spomenie, že asi by bolo vhodné atmosféru z letových palúb pred odletom v rámci šetrenia a recyklácie odsávať. Rieši sa síce, či Jan a Ma budú môcť mať potomstvo (ako keby to bolo nutnou podmienkou úspešného fungovania v zohratej dvojici), ale či sa vôbec môžu stretnúť v jednej miestnosti bez skafandrov, aniž by jedného skolila mikroflóra druhého, čo je možno vážnejší problém, to nie. Takisto „ochranca“, akési silové pole ničiace cudzie objekty v blízkosti, nepobral veľa logiky a viedol by ku stratám na lietajúcom personále. Rovnako neuveriteľný je crash kurz pilotáže v rozmedzí hodín. Hmyzáci všetkých druhov sa vraj mali dopracovať k akejsi inteligencii, ale vždy, keď autor potrebuje zdôrazniť ich „neľudskosť“, tak na to obratom zabudne a nechá ich konať bez jej zapojenia.
Kniha má odlišný záver ako komiks, v ktorom na Zem odlietajú aj všetci planéťania.
Dá sa povedať, že autor sa za ten rok, ktorý medzi Vzpourou mozků a Galaxiou uplynul, trošku zlepšil v písaní, ale vzdelanie si rozhodne nezvýšil. Podobne ako v predchádzajúcom prípade aj tu platí, že komiks bol lepší, nielen preto, že v ňom niektoré nereálne/prehnané veci nepôsobia až tak rušivo, ale aj preto, lebo sme držaní v bezpečnej vzdialenosti od autorových myšlienkových pochodov. Osobne si myslím, že obe knihy mohli zlepšiť rozumné zásahy pozorných redaktorov. Zjavne platí, že ak ste „ten XY s tými slávnymi komiksami“, tak vám môže poľahky prejsť to, s čím by redaktor poslal začínajúceho autora tam, kam aj kráľ chodí celkom pešo. A neplatí to len o Šorelovi.
Budem sa opakovať: ako jednorazovka na zabitie nudy môže byť, ale vypnite logiku. Ak ju už musíte mať, tak elektronická verzia je výrazne lacnejšia…

Vzpoura mozků: Galaxia

• Václav Šorel

1,7

11,99 €

Vzpoura mozků (2013) je „sci-fi“ novela, napísaná na motívy rovnomenného komiksu, ktorý vyšiel prvý raz v časopise ABC v rokoch 1977-9. Kniha je zároveň prvou časťou trilógie nesúcej rovnako meno Vzpoura mozků (ďalšie časti – Galaxia [2014] a Odysseus [2015]). Na rozdiel od komiksov V. Tomana o Malom bohovi bol teda komiks predlohou novely (v Tomanovom prípade boli poviedky predlohou komiksov). Výsledok je však v obidvoch prípadoch nápadne podobný…
Z pohľadu hard sci-fi dostáva veda v tejto knihe dosť na frak. Kým v komikse pochopíte (skratka, hyperbola, vyjadrovacie prostriedky) ružové pole okolo Zeme, v knihe by ste ho mohli pokojne oželieť – skutočné elmag. pole nevidíte a práve to „vletím, nič nevidím a zrazu mám problém“ je oveľa prirodzenejšie podanie dosť blbého prekvapenia ako krájanie sa cez čosi ružové. Je to iba prerozprávanie komiksu, ktorý z pochopiteľných príčin používa iné spôsoby vyjadrovania a inak pracuje s realitou.
Autor zjavne neznalý fyziky a astronómie vyrába kopanec za kopancom (spoza Pluta vidia detaily Zeme, „laserové“ hlavice rakiet, …). Zaujímavá je aj komunikácia na tému „chcem zničiť základňu, nie Pluto“ – čo to je za zbraň, ktorá by napr. miesto ISS zmietla napríklad Mesiac, resp. čo je to za obsluhu zbrane?, nasledovaná úvahou, či úlomky z obežnej dráhy Pluta nepritiahne Jupiter alebo Saturn (ktoré sú „fakt blízko“).
Autor pociťuje umelú inteligenciu ako hrozbu, ale vôbec nerozumie počítačom, robotike, informatike ani AI. Roboti sa namiesto používania normálnych komunikačných protokolov rozprávajú bežnou rečou, resp. údajne používajú „telepatiu“ (takže modrý zub a wifina sú vlastne telepatia, hej?), ktorou zjavne prenášajú slová, prípadne „vydávajú príkazy sami sebe“. Ešte zaujímavejšie je, že vraj disponujú „krutosťou“ a zjavne si násilím vynucujú subordináciu. To neznie ako AI (a buďme objektívni, nič v knihe okolo AI ani nešlo). Podobne Eva, palubný počítač, zhmotňovaný ako hologram, vraj „neznášala“ dotyky. Irelevantné. Ako sa autor sám priznal, motiváciou pre napísanie komiksu a teda prenesene neskôr knihy bola jeho obava z toho, ako 1 prastarý počítač nahradil X účtovníkov, mzdárov a pod. Zjavne k tomu prispelo aj autorovo náboženské presvedčenie.
A to je ďalšia vec, ktorá z knihy prýšti - neustále podsúvanie kresťanských motívov. Palubný počítač je Eva, posádka sa „dobrovoľne odsúdila“ k celibátu (na „strašných“ niečo cez 1000 dní palubného času), emancipovanú veliteľku perute Mag (lietajúcu na Jane z Arku) s modrými vlasmi „prekrstí“ jeden z účastníkov na Máří (podľa Márie z Magdaly – odtiaľ vychádza meno Magdaléna – ktorá je akousi „tradíciou“ označovaná za „polepšenú hriešnicu“, pričom z textu v skutočnosti nijako nevyplýva zhoda tejto postavičky s ktoroukoľvek z v texte sa zjavivších „polepšených hriešnic“), pred rozhodujúcim bojom s robotmi generál vzýva imaginárneho kamaráta, a tak ďalej. Menej citeľná je „abrahamická mizogýnia“, prejavujúca sa okrem vyššie uvedeného podsunu „hriešnosti“ emancipovanej Mag aj siahodlhým obkecávaním prečo si počas „dlhého“ (niečo cez 1000 dní palubného času) letu nemohli dovoliť na palube vychovávať deti, keby so sebou vzali ženy – ako keby ženy boli len na rodenie potomstva. Autorovi zjavne uniká zloženie posádok orbitálnych staníc za posledných 30 rokov. Ďalším argumentom je, že vraj ak sa aj vrátia do vzdialenejšej budúcnosti, tak sa nejako „zaradia do spoločnosti“. Ako nejaká „pracovná sila“ iste, len ten „generačný rozdiel“ by v skutočnosti bol veľkou prekážkou nálezu spoluspáčky. Posadnutosť abrahamikov „životom večným“ sa tu zhmotňuje v podobe akejsi „kúry predĺženia života“ (ktorej sa z posádky ako prvý podrobí najmladší člen, lebo to po 3 rokoch palubného času „logicky“ fakt potrebuje).
No a potom sú tu absolútne logické chyby. Čo sa stalo s ľudskými posádkami vesmírnych staníc? To, že by ich narýchlo opustili, neznamená, že zostane neporiadok, a ak by napríklad padli v boji s robotmi, nachádzala by posádka Prométhea mŕtvoly. Prométheus vraj preskúmal našu galaxiu po obvode – ale keďže samo Slnko je na okraji, tak by na konci misie mal byť doma a nie na opačnej strane galaxie. Takisto za oných 1000 dní letu vraj tak dôkladne prebádali okraj galaxie, až zistili, že sme sami. Prudko smiešne, ale zapadá to do toho, čo zrejme požaduje autorov svetonázor. Na Zemi si zatiaľ ľudstvo nechalo vztýčiť nad hlavou ružové „energetické pole“ – „neporaziteľná a nebezpečná“ AI si tým zjavne zahatala cestu k využitiu solárnej energie – a tým aj zlikvidovať prakticky všetky planetárne ekosystémy, biodiverzitu, čokoľvek bez toho, aby sa vraj ozvali vedci (v skutočnosti sme dnes v súvislosti s klimatickou krízou svedkami, že vedcov prekrikujú politici a „masy“, ktoré sa boja o svoje konzumné pohodlíčko) a navyše sa týmto centralizovaným spôsobom zásobovania energiou vystavili riziku kompletného vypnutia pri zásahu centra (čo sa aj stalo, fakt „inteligentná“ AI). Podstatná otázka, aký je pôvod robotej motivácie, zostáva nie že nezodpovedaná, ale aj nevypovedaná, nanesená je len akási nadradenosť nad „smrteľnými“, ako keby robota nebolo možné fyzicky zničiť. Keď padla hláška, ako roboti prevyšujú ľudstvo v pomere 1000:1, začal som počítať a dopočítal som sa (vraj 4 ľudské mestá po zhruba 50 miliónov) ku 200 miliardám robotov – načo také množstvo a kto by to čím živil? – až zrazu na konci knihy padne, že počet preživších ľudí je 1 miliarda, čo nám upresňuje počet robotov na pekný biliónik a k tomu patričná spotreba zdrojov. Tak to by nefungovalo. Podobne sa vždy, keď príde k nejakej neblahej udalosti (strata spojenia Prométhea s výsadkom a rozhodnutie zaútočiť náhodou presne vtedy, keď sa predsa len zjaví Marek s raketoplánom, hneď na to podobne rozhodnutie pozemského velenia začať útok bez pôvodne plánovanej koordinácie s Prométheom, riskujúc tak friendly fire) udalosti záhadným šťastím vyvinú tak, že to nedopadne blbo (ani len menšia nehoda, nič!). A tento zoznam zďaleka nie je kompletný.
Z uvedeného výpočtu autorových kvetov ducha je zrejmé, prečo je pôvodný komiks výrazne lepší ako recenzovaná novela – jednoducho preto, že v komikse niet na tieto kvety ducha miesto. Takisto sa dá úspešne pochybovať, či táto dobrodružná fikcia je sci-fi, keďže okolo vedy ani nešla a využitie vesmíru ako kulisy nie je nutnou ani postačujúcou podmienkou zaradenia diela do žánru sci-fi. Z TV seriálov je to porovnateľné s Miazgovcami alebo Robotom Augustínom. Ako jednoduché dobrodružné čítanie je to jednorazovo použiteľné, a to predovšetkým pre kategóriu čitateľov zhruba do konca základky. Zlatý Žarnay!

Vzpoura mozků

• Václav Šorel

4,0

11,99 €

Vlastním predchádzajúce vydanie knihy z r. 1990 (Obzor, preložili Dušan Slobodník a Ľudovít Kuniak, doslov Ján Pišút). Keďže tentoraz vyšiel aj e-book, tak som sa mal v pláne nechať zlákať - papier nie je nesmrteľný - a keby som si nepozrel papierový exemplár, spravil by som obrovskú chybu.
Prekladateľ patrí do kategórie (relatívne) mladý, zúrivo prokapi neolib karpatského typu (ďalej NKT) a z toho dôvodu je mentálne naprogramovaný do polohy majstra sveta všetkých disciplín, tie, o ktorých nemá ani duncta (napr. fyzika) nevynímajúc. Keďže ako správny NKT nemá sebakritiku, jeho ani jeho rovnako mentálne nastavených nadriadených ani netrklo zapojiť do procesu prekladu niekoho, kto fyzike aj rozumie (v predch. prípade to bol Ľudo Kuniak, ktorý prekladal aj Feynmanove prednášky z fyziky a je celkom možné, že aj autor doslovu prof. Pišút bol do celej veci zainvolvovaný). Aj to tak dopadlo. Prakticky všetky pasáže, ktoré sa dotýkajú vedy, sú poznačené základnými terminologickými chybami a "hlubokým nepochopením". Long story short, na Feynmanových výtržnostiach sa pobavíte aj naďalej, na svoje si prídu aj antisemiti, ktorým niektoré Feynmanove "amorálne" výtržnosti a zdravé drzosti poskytnú argáče v ich prospech - a kto rozumie vede, ten sa z prekladu zgrcia.
Sú tam 4 hviezdy, ale je to vážený priemer. Za Feynmana 5, za preklad by patril rekreačný pobyt na dereši prekladaný kýbľami ľadovej vody na prebratie po každej strate pozornosti rekreanta voči dianiu v jeho rekreovaných partiách. Samozrejme, Feynmanov (a Leightonov) text má podstatne väčšiu váhu ako prekladošov zločin proti civilizácii.
Spomínaný fenomén neschopného prekladateľa neobťažujúceho sa vyhľadať pomoc skutočného odborníka je pre slovenský preklad v dobe NKT, žiaľ, absolútne typický.

Vy asi žartujete!

• Richard P. Feynman

4,6

16,90 €