SNPčka je dnes populárnejšia ako kedykoľvek predtým a preto sa vynárajú aj knihy a iné dokumentácie z jej prechodov. Napriek jej popularite je ich však stále prekvapivo málo a tak je Darth Vader ide SNPčku jednou z tých lepších a podrobnejších záznamov z cesty. Kniha sa číta ľahko, často autorka vytvára aj určité (drobné) napätie a každý, aspoň aký-taký, slovenský turista niektoré úseky cesty pozná, preto sú mu geografické názvy povedomé. Napríklad ja som si prešiel mimo iné Malé Karpaty a tak som sa veľmi tešil na túto časť. Knihe sa dá aj čo to vytknúť. Mne najviac chýbalo dopovedanie osobných príbehov o ľuďoch, ktorých Gabriela na ceste stretla. Trošku som sa cítil ukrátený, aj keď viem, že to nemuselo byť ľahké, taký je ale život autora! Veľmi by som chcel počuť či Štefan dokončil cestu svojim pomalým tempom, kde skončil Roman alebo, či s Rebekou napriek všetkému zostali v kontakte. Mnohí, ktorí cestu prešli hovoria, že je veľmi o ľuďoch a tá sociálna stránka tu išla do úzadia geografii. Občas mi prišla kniha ako vymenovávanie jednotlivých orientačných bodov a smerovníkov. Pri 120tich stranách knihy sa to dalo vydržať, ale viem si predstaviť, že niekomu to stačiť nemusí. Ak bolo práve toto, to čo autorku najviac zaujalo - sama vzdialenosť a množstvo miest, ktorými prešla - možno mohla aspoň niektoré dopovedať, priblížiť čitateľom, opísať, či už ich históriu alebo prítomnosť. Aj nad rámec knihy, tak aby to menej pôsobilo ako rozpovedanie mapky. Nevadí. Kniha je stále zaujímavá a verím, že všetkým tým, ktorý cestu prešli, vie pripomenúť nielen kadiaľ išli ale aj prečo to išli (nech už je ich dôvod akýkoľvek). A nám, ktorí sme cestu neprešli, zasa vie dobre poradiť, čo by nás na takej ceste približne čakalo. Vďaka autorke za túto knihu a gratulácia ku prechodu.

Presne tento druh cestopisov ma, bohužiaľ, nebaví; Kopec bol strmý, mal toľko, išla som toľko, počasie bolo také a také...
Chýbajú mi zážitky, myšlienkové pochody, riešenie spánku, jedla, vody, napätie "keď sama idem lesom...".
Sama som prešla esenpéčku dvakrát a viem, že teda je o čom písať a to poriadne. :-))