Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Dave Grohla som vzdy registrovala len ako cloveka - hudobnika. Nie aktivne, nie intenzivne, ale stale mi pripadal ako skromna a dobra osoba, preto som si chcela jeho knihu precitat.
Jeho pribeh sa cita velmi prijemne, je napisany velmi ludsky a pocas citania som mala pocit, ze mi ten pribeh rozprava moj kamarat. Aj som sa zasmiala, aj mi bolo smutno, aj som si zaspominala na svoje pubertalne casy, ked som pocuvala hlavne drsnu hudbu. A hlavne, Dave sa ukazal byt presne taky, za akeho som ho doteraz mala a som velmi vdacna, ze ludia ako on este v soubiznise existuju. Taki, ktorych slava este nepreniesla do inej dimenzie. Mili, priatelski, ochotni, drziaci sa pri zemi.
Hodnotim ju ako jednu z najlepsich knih, ktore som tento rok precitala a rozhodne sa k nej este niekedy vratim.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Je mozne, ze som sa rozcertila nepravom, lebo som od tej knihy mala mozno vacsie ocakavania ako je jej poslanie alebo sa na to divam prilis hlboko. Mozno je to pre mna prilis osobna tema a neviem sa na nu pozriet s nadhladom, preto je moje hodnotenie taketo:
Knihu som si kupovala v nadeji, ze sa pozriem na svet abstinujuceho zavisleho, ktory svoju chorobu pochopil a rozprava svoj pribeh. Zavislost blizkeho na alkohole a neuspesny boj s nou ma sprevadza cely zivot, tak som do toho chcela hlbsie nazriet aj z tej druhej strany, tej takzvanej vitaznej. Bohuzial, kniha ma neoslovila. Jazyk, akym sa Perry vyjadruje, ako sa opisuje, ako hovori o situaciach a jeho chorobe mi pripada ako klasicke reci zavisleho. Robi zo seba chudaka, rozprava o tom, kolko penazi minul na terapie - hlavne v style, ako si to vlastne mohol dovolit, milionkrat spomina, aka je hviezda (ok, je, ale nie je nutne to pisat na kazdej strane), posobi velmi sebecky, aj ked sa snazi dakovat a v dobrom spominat svojich priatelov a ludi, ktori mu pomohli.
V jednej casti som dokonca mala pocit, ako keby obvinoval svojho otca z toho, ze on dokazal seknut s pitim "prechadzkou" a jemu to nejde a kolko penazi na to vynalozil. Naco?
Narazky na Keanu Reevesa som absolutne nepochopila. Niekolkokrat som si tie pasaze precitala a boli uplne od veci.
Jedine, co ma na knihe zaujalo bolo to, ze som mala moznost nahliadnut do zivota hollywoodskej hviezdy. Inak som bola vacsinu casu znechutena a konstatujem, ze ma Perry nepresvedcil o tom, ze svoju chorobu pochopil. Dokonca ju ani nevie nazvat pravym menom a vola ju Big Terrible Thing.
Koniec mojho rozhorcenia.
Veľmi silné. Veľmi skutočné. Dávno sa mi nestalo, že by som po dočítaní ostala len tak sedieť ohúrená, poťažkávala knihu a predýchavala. Nedarí sa mi do slov zhrnúť moje pocity, ale rozhodne knihu odporúčam a autorke posielam obdiv.
