Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Na instagrame ma nájdete ako @somcitatel ❤️
Som študentkou medicíny, ktorú baví o knihách písať, hovoriť o nich, fotiť ich a v neposlednom rade, čítať ich.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Myslím, že nikto, kto sa do knihy púšťal, netušil, čo ho naozaj čaká. O mne to platí hádam dvojnásobne, a preto si viete predstaviť moje prekvapenie, keď som v knihe našla naozaj extrémy.
Všade samé klamstvá, krv, peniaze a sekta.
Po celý čas som mala pocit, že autorka má v skutočnosti v hlave dva paralelné príbehy, ktoré pri písaní spája do jedného, ale tak, aby dominoval iba jeden. Takéto prepájania mám veľmi rada (keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá). V podstate ide o akéhosi nespoľahlivého rozprávača a naozaj to má svoje čaro, pretože moment prekvapenia je potom oveľa väčší.
Príbehom doslova plávala. Bolo to, akoby som sledovala film (predstavte si skrížený film Červená volavka so seriálom Elite - pre mňa bomba!). Violet bola v podstate vycvičená na to, aby sa vedela dopracovať k pravde, nech to stojí čokoľvek. Zapierať musela najviac seba a svoje túžby, vďaka čomu došlo po čase k stretu záujmov, pretože hlava chcela jedno a srdce druhé.
Zároveň sa zaplietla do rodiny Zivakovcov, ktorej mladí členovia ukázali Violet svet z ich pohľadu. Spoločenské vrstvy, alkohol, drogy, peniaze, moc, nedotknuteľnosť a dokonca aj vražda.
Autorka tiež striedala časové línie. Vracala sa do minulosti a ukazovala, ako prebiehala Violetina zmena a neskôr aj jej pôsobenie na pôde sekty Čierna ruža. Páčilo sa mi, že toto miesto neostalo zahalené rúškom tajomstva, ale mohla som vidieť, ako to tam naozaj funguje.
Na začiatku si najprv treba na štýl písania zvyknúť a hlavne na jeho ostrosť, ale netrvá to dlho. Ja som sa po pár stranách do knihy ponorila a strany len tak lietali.
Dedička ruže nie je pre všetkých, pretože sa v nej vyskytuje dosť veľa násilia, nadávok, sexuálnych scén (niekedy nie práve pekných), takže by som zvážila aj vek čitateľky a hlavne jej povahu (ak má rada šťastné konce a nežné prejavy lásky, toto asi pre ňu nebude).
Kniha bola skvelá a ja sa veľmi teším na pokračovanie, pretože nielenže sa odhalilo málo tajomstiev, ale veľa nových vzniklo. Neviem sa dočkať, až vyplávajú na povrch...
Zoznam prianí sa ku mne dostal snáď v najvhodnejšom čase (po maturite a pred prijímačkami), keď som potrebovala prísť na úplne iné myšlienky a oddýchnuť si.
Sára, hlavná hrdinka, bola obyčajné 18 ročné dievča, ktoré bolo bezhlavo zaľúbené do bratovho najlepšieho kamaráta Adama. Na jej príbehu by naozaj nebolo nič zvláštne, keby to nebolo poňaté s toľkou emóciou.
Veľmi som si užívala momenty medzi Sárou a Adamom, pretože tie boli pocitmi doslova nabité. Vtedy som sa chvíľu smiala, potom plakala a v istom momente aj oboje naraz.
Na začiatku som nevedela, čo čakať, keďže som bola zmätená z Adama a potom aj z jednej ďalšej postavy, ale nakoniec všetko dopadlo tak, ako som si priala (až na jednu vec na konci, ktorú ale oceňujem, pretože aj to patrí k životu).
V skratke Zoznam prianí zachytáva úryvok zo života stredoškoláčky a všetky krásy, ale aj patálie, ktoré tento vek obnáša.
Mne dala kniha viac, než som dúfala a v mnohých veciach, ktoré autorka do deja vložila, som sa našla. Verím, že sa aj vám podarí nájsť v Sárinom príbehu kúsok seba
Erin Watt je pseudonym, pod ktorým sa ukrývajú dve autorky a to na slovenskej scéne známa a obľúbená Elle Kennedy a Jen Frederick. Obidve sa venujú ženskej beletrii a tentoraz po sérii Royalovci spojili opäť sily a napísali samostatný príbeh o svete slávnych.
Kniha bola milá, príjemná a ukázala aj odvrátenú stranu života na výslní prostredníctvom Oakleyho, ktorý mal po skúsenostiach z minulosti problémy s dôverou.
Do cesty mu priplietli Vaugh, ktorá mi ako postava celkom sadla a v mnohom som sa s ňou stotožnila.
Veľmi sa mi páčilo iskrenie medzi nimi a čakanie na moment, kedy by sa to medzi nimi konečne posunulo. Autorky ma ale dovtedy poriadne naťahovali a hrali sa s mojou trpezlivosťou.
Keď je to naozaj je fajn oddychovka, ktorú ocenia najmä mladšie ročníky a to ešte mladšie odo mňa (19-). Ako pätnásťročná by som túto knihu asi milovala... teraz som ale aj tak ostala aspoň spokojná.
Obľúbené autorky Baja Dolce a Michaela Zamari spojili svoje sily a napísali spoločné dielo, v ktorom si svoje miesto našli mnohé aktuálne témy.
Aj keď anotácia najprv môže znieť trochu ako klišé, Jason vôbec nebol typickým boháčom, ktorý využíva svoje peniaze a vplyv len na zábavu a ohurovanie žien. Práve jeho prístup k peniazom bolo to, čo som si na ňom obľúbila hádam najviac. Páčil sa mi jeho pohľad na svet a priučila som sa mu spolu s Luckou.
Miška Zamari v knihe opäť ukázala svoju cestovateľskú dušu a vzala ma na najrôznejšie miesta. Boli medzi nimi známe i menej známe lokácie, pričom každá z nich mala svoje čaro a toto cestovanie značne pomáhalo posúvať dej a udržať jeho dynamiku.
Baja Dolce do príbehu vložila svoje skúsenosti so šikanou a v tomto prípade ju pretavila najmä do kyberšikany, ktorá je stále viac a viac prítomná v našich životoch.
Obidve autorky však neostali svojej povesti nič dlžné a medzi postavami sa, samozrejme, pomaly rozvinula láska. Páči sa mi však nápad, že sa k nájdeniu sa navzájom dostali tak, že najprv hľadali samých seba po tom, čo boli v minulosti zranení.
Nasleduj ma je napriek tomu, že sa dá zaradiť k žánru ženskej beletrie veľmi polytematická kniha, ktorá má čo ponúknuť aj po iných stránkach než len tých ľúbostných.
Ďalší samostatný príbeh od úžasnej Lucindy Riley ma tentoraz zaviedol do Francúzska koncom 90.rokov a zároveň do obdobia 2. svetovej vojny.
V súčasnej línii (90.roky) bola hlavnou hrdinkou Emilie, ktorá mi bola veľmi sympatická aj napriek jej pár nedostatkom - naivite a nízkemu sebavedomiu. Jej postava však počas deja prešla vývinom, čím mi autorka ulahodila.
Historickej časti dominovala Constance, britská špiónka, ktorej príbeh ma úplne pohltil. Neobľubujem tému 2.SV a to najmä v knihách, preto daný žáner nečítam, ale tu ma Lucinda neskutočne oslovila a predovšetkým zaujala. Connie bola odvážna, milujúca a silná, čo bol presný opak Emilie (aspoň zo začiatku), takže vznikol príjemný kontrast. Zároveň bolo jej pôsobenie vo Francúzsku počas vojny nabité nepätím, akciou a rôznymi udalosťami, ktoré mnou po emočnej stránke dosť zamávali.
Levanduľová záhrada je krásna kniha, ktorú si až do konca vychutnáte aj napriek tomu, že isté veci možno budete predvídať. Ja som si ju nesmierne užila a opäť (ako to mám pri tvorbe Lucindy vo zvyku) som sa zamilovala, hnevala, plakala a snívala.
Nie len na Levanduľovej záhrade, ale všeobecne na všetkých "rileyovkách" mám rada to, že po prečítaní mám pocit, že niekde dané postavy žijú a to, čo som čítala, je naozaj ich osudom. Proste je to romantické, zasnené, emóciami nabité, ale stále uveriteľné čítanie, pri ktorom sa zas a znova potvrdzuje staré známe pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré.
Skvelý úlovok bol triler presne pre mňa, čiže bežne pre NEčitateľa tohto žánru, ku ktorému ale sem-tam predsa len pričuchne.
Veľmi sa mi páčil nápad, ktorý vyústil do zaujímavej zápletky. Od prvotného momentu ma kniha veľmi bavila a autor vsadil na dobrú kartu - neprezradil všetko a to ani o hlavnej postave a rozprávačovi Edovi. Viedlo to k menšiemu (pozitívnemu) zmätku v mojej hlave, kedy som nevedela, či verím otcovi alebo snúbencovi. Toto "prepínanie" medzi obavami jedného a vierohodnosťou druhého ma extrémne bavilo. Obľubujem, keď sa s mojou mysľou autor hrá a tu sa mu to podarilo (aj keď nemôžem tvrdiť, že by som nepredvídala a to dokonca aj správne).
Oceňujem aj krátke kapitoly, ktoré dodali deju dynamiku a kniha sa tak čítala veľmi rýchlo a celkovo na mňa spravila dobrý dojem.
Myslím, že pre čitateľa skúseného v tomto žánri by predstavovala skôr slabší odvar, ale pre mňa (čitateľku ženských a historických románov, YA a detektívok) to bolo akurát. :)
Ani som sa nenazdala a mám za sebou poslednú časť výbornej série Berger&Blom. Veľmi som sa na ňu tešila, ale zároveň som sa s ňou nechcela ani rozlúčiť, keďže postavy som si obľúbila, hoci to boli trošku čudáci. To je prvá z mnohých vecí, ktoré sa mi na knihách Arneho Dahla páčia - reálne postavy. Sú to ľudia, ktorí sa mýlia, majú svoje temné stránky a v tomto prípade to sú cynici s neskutočnou logikou a inteligenciou.
Práve tieto dve aspekty sú ďalším pozitívom nie len Zlomu, ale aj celej série. Autor v prípadoch pospájal intrigy vo švédskej bezpečnostnej službe, vraždy, pranie špinavých peňazí a mafiu. Sila, čo? K tomu všetkému si ešte prirátajte využitie znalostí z techniky a biológie a máte Zlom ako vyšitý.
V tejto sérii nikdy nešlo o typické zločiny a teraz tomu v Zlome tiež nebolo inak. Všetko sa opäť začalo klasicky novým prípadom, ale prvotné prepojenia s ďalšou vraždou sa našli rýchlo. Rovnako rýchlo sa aj celá kniha čítala, pretože v istom momente bol už dej taký zamotaný, že mi neostávalo nič iné, len čítať ďalej, pretože sama by som na odpoveď neprišla.
Odporúčam nie len knihu, ale aj celú sériu. Arne Dahl napísal niečo, k čomu sa budete chcieť vracať znova a znova.
Čas čerešní je síce voľným pokračovaním Úsmevu ženy, ale vôbec neprekáža, ak ho nemáte (rovnako ako ja) prečítaný. Autor totiž hneď na začiatku vysvetľuje vzťah medzi Aurélie a Andrém, takže určite o nič neprídete. Síce som sa s týmito postavami stretla prvýkrát, ale aj tak mi boli veľmi sympatickí. Mladí, zaľúbení ľudia, plní života, medzi ktorých sa ale vmieša žiarlivosť v podobe tretej osoby.
Veľmi sa mi páčila vášeň, ktorá medzi postavami panovala. Tá ich povzbudzovala k rôznym činom, ktoré často vyústili do komickej situácie, takže som sa miestami aj zasmiala.
Samozrejme, v knihe nechýbali opisy jedál a krásnych parížskych zákutí. Takúto atmosféru Francúzska vie navodiť iba Nicolas Barreau. Zároveň sa autor vyznačuje štýlom písania, ktorý je založený na náhodách a ich dôsledkoch.
Jediné, čo mi chýbalo, bola romantika. V knihe bola láska, radosť, žiarlivosť, hnev, ale chýbali mi romantické momenty. Autorovi to však odpúšťam, keďže ma kniha inak pohladila na duši :)
