Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Na instagrame ma nájdete ako @somcitatel ❤️
Som študentkou medicíny, ktorú baví o knihách písať, hovoriť o nich, fotiť ich a v neposlednom rade, čítať ich.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2021
2021
2020
2019
Moje aktivity
Kniha zachytáva ne/šťastie v láske dvoch kamarátok, ktoré sú rozdielne ako oheň a voda. Preto sa rozhodnú so svojím milostným životom niečo robiť, takže jedna druhej vymyslia úlohu, ktorú musí tá druhá splniť (a ide o niečo, čo je jej povahe vzdialené na kilometre).
Kým Constance sa učí ako sa obliekať, rozprávať s mužmi a byť zvodná, Chloe sa utiahne na vidiek, do izby s výhľadom na záhadné sídlo.
Obidve hrdinky boli sympatické, hoci Constance som si obľúbila o čosi viac, ale to len preto, lebo mi bola povahovo bližšie.
Aj keď je príbeh predvídavý (a iné som ani nečakala), tak mi to neprekážalo, pretože som presne vedela, do čoho idem, a teda že si pri čítaní oddýchnem. Možno jeden-dva otázniky, ktoré pošteklili moju zvedavosť by sa našli, takže nebolo to až také jednoliate čítanie.
A aký kontrast vytvorila autorka medzi Constance a Chloe, rovnaký preniesla i do miest, kde dej zasadila - rušný Paríž a pokojné vinice.
Kniha je ale veľmi vtipná, písaná typickým ženským jazykom, ktorý je niekedy uletený, teatrálny, ale zároveň veľmi priebojný a silný.
S Niekedy je pekné, že ma miluješ som veľmi spokojná. Dostala som presne to, čo som čakala a keďže kniha bola naozaj vtipnejšia, než by som si na začiatku bola myslela, tak som spokojnejšia o to viac :)
Amor Towles vo svojom diele zachytil desať dní zo života štyroch chlapcov. Každý z nich bol iný, ale všetkých spájala jedna vec - sen. Sen nájsť mamu, vhodné miesto pre nový začiatok, nebyť dlžníkom a žiadneho nemať či len nájsť pokoj. Tieto túžby ústrednú štvoricu zaviedli na zaujímavý výlet, ktorý nabral úplne iný smer, než sa pôvodne plánovalo.
Najvýraznejšou čŕtou celej knihy boli postavy, na ktorých si Towles dal nesmierne záležať. Podľa mňa je výborným pozorovateľom, pretože takto vymyslené charaktery nemôžu byť len výplodom fantázie. Až veľmi odzdrkadlili realitu, ktorá niekedy klame, nie vždy je pekná, ale stále máme okolo seba ľudí, ktorí nás podržia.
Veľmi ma prekvapilo, keď autor udal dobrodružstvu na Lincolnovej diaľnici úplne iný smer. Chlapcov dokonca na chvíľu rozdelil, čo bol tiež veľmi fajn krok, keďže tým vytvoril priestor pre nové zaujímavé momenty.
Kniha sa na začiatku skladá skôr z úsmevnejších scén. Bolo mi jasné, že chlapci si v sebe nesú niečo temnejšie, než sa na prvý pohľad zdá, ale stále som dej vnímala s ľahkosťou prislúchajúcej tínedžerom na prahu dospelého života. Neskôr som však prenikala aj do ich minulosti a do zákutí ich mysle, čím kniha začala naberať ponurejšie kontúry.
Nič to však nemení na tom, že dej ako celok ma dokázal pobaviť do takej miery, do akej ma aj zarmútil. Našťastie to bolo vyvážené a ničoho nebolo málo ani veľa.
Zároveň ostalo dostatok priestoru aj na neočakávané momenty, na rôzne prekvapenia, z ktorých tým najväčším bol pre mňa koniec.
Čítanie je to ťažšie, postupne graduje a na konci možno budete mať pocit, že ste (minimálne) záveru úplne nepochopili. O to viac si ale budete chcieť knihu prečítať znova. Pretože ak Towlesovi šlo o to, aby sa k nej čitatelia vracali, pri mne sa mu to podarilo...
Polnočnú ružu som začínala čítať s tým, že som ani poriadne nevedela, o čo v nej vlastne ide. Anotáciu som čítala pár týždňov pred vydaním knihy a akosi ma neoslovila až tak ako by som čakala. Nakoniec som po nej predsalen siahla.
Príbeh sa začína narodeninami storočnej indky Anáhity, ktorá je neskôr i hlavnou postavou v historickej línii. Ťahúňom tej súčasnej je mladá herečka Rebecca.
Počas deja sa okrem časových období menilo i prostredie. Exotickú, horúcu Indiu, v ktorej autorka predstavila niektoré indické zvyky a minulosť Anáhity, striedala so starobylým anglickým sídlom, kde prebiehalo natáčanie filmu, ktorého hlavnou hviezdou bola Rebecca. Atmosféra týchto miest bola zachytená bravúrne.
Rovnako ako s miestami sa Lucinda pohrala aj s postavami. Rebecca a Anáhitá boli skvelé. Sympatické a veľmi silné. Zároveň však aj dokázala vytvoriť postavu, ktorej krutosť ma zraňovala, hoci jej konanie bolo zachytené len na stránkach knihy.
Dej bol do detailov vymyslený perfektne. Na konci do seba všetko zapadlo ako skladačka. Ku koncu sa napätie stupňovalo a chvíľami som mala pocit, že čítam triler :D
Záver mi naozaj vyrazil dych, pretože niečo podobné som vôbec nečakala.
Polnočná ruža sa môže pokojne porovnávať s najlepšími časťami série Sedem sestier.
Nelám mi srdce rozpráva príbeh piatich tíndžerov, pričom každý z nich si nesie svoje vlastné bremeno.
Andrejka sa zmieta medzi povinnosťami, ktoré sa čakajú od dobrej dcéry, vzornej žiačky, kresťanky a tým, čo jej ponúka Thomas, nevyspytateľný člen známej kapely, ktorý sa sám nachádza v sieti beznádeje.
Práve Andrea dostala najviac priestoru a s ňou som sa aj najviac vedela stotožniť. Zároveň akoby ona bola prepojením medzi všetkými postavami.
Jej najlepšia kamarátka Sofia sa nevie vymaniť z pazúrov vlastnej matky, ktorá si cez ňu snaží splniť dávny sen a pritom sa cíti byť ohrozená vlastnou dcérou, ktorá predstavuje to najvzácnejšie, o čo prišla - krásu a mladosť.
Sofia mi miestami naozaj liezla na nervy, ale neskôr som si uvedomila, že vnútri sa nachádza dobré jadro, ktoré si len vzhľadom na prostredie vytvorilo okolo seba hrubý obal.
Sofia sa neskôr zaplieta s Marošom. Ten bol pre mňa najkomplikovanejšou postavou a nevedela som k nemu prechovávať žiadne sympatie. Na druhej strane som to brala skôr ako pozitívum, pretože podľa mňa je umenie napísať postavu, ktorá dokáže vyvolať takéto pocity nesympatie.
Veľmi milou osôbkou v príbehu je Nora. Tá by druhým pomohla, aj keby ju to malo stáť život, no sama sebe pomôcť nevedela a skončila na liečení. Keď sa z neho dostáva, vpred ju ženie myšlienka na hudbu a na chvíle v spoločnosti Frederika, ktorý si sám nesie ťažký náklad...
Posledným členom je Boris. Podobná povaha ako Andrejka, ale aj tak niečím iný. Jeho som si obľúbila a cítila som pri ňom silný ochranársky inštinkt.
Autorka sa v knihe venovala veľmi citlivým témam. Viem si predstaviť, ako opatrne musela narábať s každou vetou.
V tomto prípade mi neprekážal ani otvorený koniec, ktorý dáva priestor čitateľovej fantázii. A hlavne sa mi páčilo, v ktorom momente to autorka utla... Proste v tom najvhodnejšom, aby sme mali odpovede na otázky, ale zároveň si mohli zvyšok domyslieť.
Nuž, čo dodať. Silná kniha, ktorá odráža reálny život dnešnej mládeže v jeho azda najsurovejšej podobe.
Vrkoč je kniha, ktorá v sebe toho skrýva oveľa viac než je čitateľné z anotácie. Tá je strohá, každej hrdinke venuje jednu vetu. Rovnako stroho sú písané aj jednotlivé kapitoly, ktoré zachytávajú osudy týchto troch žien. Ich obsah je však bohatý.
Smitá predstavuje najnižšiu indickú kastu, je nedotknuteľná. Pre svoju dcéru si ale vysnívala niečo iné. Vyzerá to, že sa jej úsilie vyplatí, keď sa zrazu všetko zvrtne a jej dcéra síce príde o možnosti, za to si však zachováva tvár i dôstojnosť pred sebou samou. Toto ich prijme vydať sa na cestu, na ktorej konci je najmä duchovné naplnenie.
Giulia sa nečakane dostáva do čela rodiny i rodinnej firmy. Nesie zodpovednosť za budúcnosť niekoľkých ľudí, ale jej nápady narážajú na zaužívané tradície a zvyky. Musí mať ostré lakte, aby presadila svoje plány a pritom sa nemusela vzdať lásky.
Sarah mala všetko a zrazu sa to rozpadá. Rakovina jej naruší dokonalo naplánovaný život, v ktorom je úspešnou advokátkou, ktorá pre svoju prácu obetuje všetko. Nakoniec na to dopláca vlastným zdravím a uvedomuje si, koľko toho pri vystupovaní po kariérnom rebríčku stratila.
Vrkoč je útla kniha, písaná v odsekoch s niekoľkými vetami, v ktorých autorka dokázala zachytiť všetko, čo bolo podstatné. Napriek tomu, že sa kniha dá prečítať v priebehu dňa, odporúčam si ju rozdeliť na 3-4 dni. Pretože na konci vám bude veľmi veľmi ľúto, že sa to končí...
Ak sa chcete pozrieť na lásku, priateľstvo a zradu z mužského uhla pohľadu, táto kniha je to pravé. Vtipná, bizarná len do uveriteľnej miery, reálna a v istých momentoch aj krutá k hlavnému hrdinovi.
Michal je totiž chlap so srdcom na správnom mieste, len škoda, že on sám sa nenachádza na správnom mieste vo svojom živote. A ani si to neuvedomuje. Páčilo sa mi, ako autor poukázal na to, že aj keď máme všetko, čo by sme podľa spoločnosti k šťastiu potrebovali, nie vždy to šťastie aj naozaj prinesie.
To si pomaly začína uvedomovať aj Michal, keď mu do života vtrhne Vanesa. Zrazu sa veci dávajú do pohybu a sny s hovoriacou líškou Michalovi k mentálnemu zdraviu rozhodne nepridávajú :D
Ako som povedala, kniha je dostatočne čudná na to, aby zaujala, ale nie natoľko, aby sa nemohla stať realitou.
K postavám sa vyjadrím v skratke. Michala by som brala, fakt super muž. Vanesa veľmi sympatická ženská hrdinka, naozaj do príbehu (a k Michalovi) skvelo zapadla. Vedľajšie postavy splnili všetko, čo mali a spoznať osudy niektorých z nich by tiež nebolo na zahodenie ;)
Čítanie to bolo ľahké, rýchle, zábavné. Nenudila som sa ani chvíľu a veľmi som si užívala mužský pohľad na svet.
Určite odporúčam všetkým, ktorí hľadajú niečo nezvyčajné a pritom tak bežné, keďže podobné osudy ako ten Michalov možno vidieť snáď na každom rohu :)
Noc, keď zmizla je veľmi prekvapivý román. Autorka siahla po atypických hrdinoch a medzi nimi vytvorila tiež veľmi zaujímavé vzťahy. Práve tieto väzby medzi postavami boli to, čo knihe udalo celý chod.
Príbeh je vyrozprávaný cez Sophie, autorku detektívnych románov, ktoré sa tiež stanú pre niekoho inšpiráciou ako na minulosť opäť upriamiť pozornosť. Čo sa čitateľ nedozvie cez Sophie, dozvie sa v kapitolách, ktoré zachytávajú čas pred zmiznutím mladého páru.
Dej je najprv pokojný, čitateľ sa so všetkým oboznamuje a postupne sa príbeh zamotáva a následne rozmotáva. Po dočítaní som si uvedomila, že som sa ocitla vlastne niekde úplne inde. Ja viem, že to tak pri knihách býva, že sa končia inak, než začínajú. Ale v tomto prípade to bol obrovský obrat a hlavne to bolo niečo, čo som nečakala. Čítať som začínala s istými predpokladmi, ktoré ale boli úplne vyvrátené a to sa mi páčilo :)
Takže Noc, keď zmizla je žánrovo na rozhraní detektívky a trileru, čiže toho, čo mám rada. Napätia je tam akurát, záhad tiež dosť. Akurát sa autorka mohla viac pohrať so súkromným životom Sophie, ale inak nemám výhrady.
Príbeh Chyžnej sa začal sľubne. Rýchlo som si jej postavu obľúbila a nadobudla som voči nej ochranársky inštinkt, keďže od prvej strany jej naivita a dôverčivosť (za ktoré nemohla) bili do očí. Napriek tomu bola zaujímavou hrdinkou, keďže jej zmýšľanie sa značne líšilo od bežného človeka. Na tomto fakte autorka stavala zvyšok knihy.
Zhodou okolností sa Molly stala podozrivou z vraždy a kvôli jej inakosti aj ľahkým terčom pre ľudí okolo. Vražda sama o sebe nebola ktoviečo. Skôr som ju len vnímala ako prostriedok na zamotanie deja, pričom ma ale vôbec nezaujímalo, kto ju vykonal, ale ako v tomto celom skončí Molly.
Veľmi ma bavili úseky, v ktorých sa Molly vracala do minulosti a spomínala na babičku, ktorá ju vychovala. Tieto pasáže mi lepšie pomohli spoznať hlavnú hrdinku a jej osud. Zároveň sa mi páčila postava jej babičky, ktorá vždy sršala nejaké múdrosti.
Na konci mi Molly trošku liezla na nervy, keďže jej dôverčivosť sa naozaj nedala prehliadnuť. Chápala som však, že autorka sa musí držať zabehnutého scenára a Molly túto vlastnosť ponechať.
Chyžná ponúka veľmi originálnu hlavnú postavu, pričom jej premýšľanie môže byť pre mnohých dôvodom na to, aby si ju prečítali. Ako detektívka to je už trošku slabší odvar, ale stále celkom solídny počin.
Dievča bez mena bolo pre mňa veľkým prekvapením. Po prvej časti, ktorá ma neurazila, ale ani výnimočne nenadchla, som dala šancu aj pokračovaniu a spravila som veľmi dobre. Zatiaľ čo v Miznúcich dievčatách som si k Josie nevedela vytvoriť silnejšie puto, teraz si ma úplne získala. Obdivovala som ju, ako vedela dať osobné pocity bokom, keď šlo o záchranu ľudského života.
Dej bol dynamický, akčný, stále sa niečo dialo. Pre mňa boli veľkým plus krátke kapitoly, ktoré pri tomto žánri veľmi oceňujem. To je aj jeden z dôvodov, prečo som knihu prečítala v priebehu dňa.
Autorka opäť prepojila osoby z vyšetrovania s políciou, čím tajomstvá nabrali na intenzite a príbeh sa stal o to zaujímavejším.
Za mňa bola táto kniha mnohokrát lepšia než jej predchodkyňa a som rada, že som jej nakoniec dala šancu, pretože ma naozaj veľmi bavila.
