Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aj keď je pre väčšinu z nás latinčina zastaraný jazyk, má svoju históriu a váhu. Kedysi bola uznávaná a používaná, asi tak ako v súčasnosti angličtina. Latinčina sa napriek plynutiu času v určitých kruhoch stále používa a podľa mňa znie veľmi vznešene a inteligentne. Niektoré výroky máme tak vžité, že ich pri určitých situáciách radi "vytiahneme" a pôsobíme tak strašne múdro :D V tejto knihe si všetky pripomenieme a určite spoznáme aj mnohé nové.
Kniha je v prvom rade naozaj krásne spracovaná. Ilustrácie prevažujú nad textom a sú veľmi vydarené. Pozostávajú len z 5 farieb - bielej, čiernej, modrej, žltej a oranžovej. Krásne spolu ladia a pôsobia veľmi živo a hravo. Výroky, s ktorými nás autorka oboznamuje sú rozdelené do 9 kategórií:
1. Slávne citáty
2. Mottá a heslá
3. Stavby
4. Životné pravdy
5. Dobré rady
6. Zdravie
7. Peniaze
8. Čas
9. Smrť
Pri každom výroku je krátky vysvetľujúci text. Dozvieme sa z neho, kto a pri akej príležitosti ho povedal, zistíme kúsok z histórie alebo pár informácií o niektorých národoch. Textu skutočne nie je veľa a je stručný a zrozumiteľný. Častokrát je písaný vtipne, ukončený zábavnou rétorickou otázkou. Jednotlivé kategórie sú od seba delené dvojstranou, na ktorej sú viaceré krátke latinské spojenia vysvetlené len jednou-dvomi vetami, ktoré nás opäť môžu naučiť niečo naviac.
Pre mňa to bolo veľmi príjemné a ľahké čítanie. Knihu netreba čítať postupne, je veľmi fajn si ňou jednoducho len listovať a čítať výroky, ktoré vás aktuálne zaujmú. Alebo si postupne čítať jednotlivé kategórie, aby ste výroky mali pekne rozdelené a žánrovo pokope. Určite odporúčam, či už si ňou spravíte radosť sami, alebo ju niekomu venujete
Milujem knihy a príbehy, ktoré sa odohrávajú v rokoch po vojne, v období pred mojím narodením. Nie je to ďaleká história, ale predsa to bol úplne iný život, ako žijeme teraz. Mám rada, keď si naši rodičia, starí rodičia a kto má šťastie, tak aj jeho prarodičia pospomínajú na život pred rokmi a dôležité a zaujímavé okamihy v ňom. Ak sa k tomu pridá jedinečný rozprávačský talent a štýl, vznikne z toho krásna kniha. A presne takou sú Kornélie. Dlho som čakala, kedy sa v slovenskej tvorbe objaví niečo také a konečne som sa dočkala. Zatiaľ som totiž mala pocit, že to, čo hľadám a mám tak rada, mi dokázali predviesť len české autorky.
Kornélie prinášajú rozprávanie o viacgeneračnej rodine, kde sa toto meno dedilo a dostávali ho dievčatá ako symbol sily a múdrosti. Kniha je rozdelená do kapitol, z ktorých každá je venovaná nielen samotným Kornéliam, ale aj ostatným členom rodiny alebo dediny, v ktorej vyrastali. Sú to zozbierané spomienky a útržky životov, ktoré nás prevedú postupne až po aktuálne poslednú členku rodiny.
Kniha je napísaná jedinečným štýlom. Je veľmi hĺbavá, poskytuje množstvo pekných myšlienok, s ktorými som sa ja úplne stotožnila a pripomenula mi detské roky, kedy moja babka spomínala na minulosť a rozprávala nám, ako sa žilo predtým. Staršie ročníky sa ešte viac vžijú do atmosféry a mladé možno inšpiruje sa viac zaujímať o život prarodičov.
Keďže slovenských autorov veľmi nečítam, zrejme by som obišla aj túto knihu. Našťastie som sa nechala zlákať na úryvok z nej a jazyk akým je napísaná ma okamžite presvedčil, že toto sa mi bude určite páčiť. Nemýlila som sa. Ku Kornéliam sa určite ešte vrátim, myslím, že každým ďalším prečítaním môžu priniesť niečo nové.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Takto pred rokom som čítala Vianočného chlapca Nikolasa a priala si, aby som sa dočkala aj pokračovania. Ani som sa nenazdala, rok ubehol ako voda a ja mám za sebou už aj druhý diel tejto milej detskej vianočnej série. Autor zostáva verný svojmu humoru, ľahkému štýlu a stretávame opäť všetky obľúbené postavy z predchádzajúcej časti. Aj keď sú si knihy v mnohom podobné, je tu aj niečo nové a iné. Nikolas je, samozrejme, detská knižka, nie som si ale istá, od akej vekovej kategórie ju deti dokážu dokonale pochopiť s tým množstvom odkazov a vysvetlení tradičných vianočných zvykov a povier. Dievča, ktoré zachránilo Vianoce má jednoduchší príbeh, v ktorom nie sú vysvetľované žiadne tradície a mám pocit, že sa zapáči pokojne aj malým prváčikom.
V príbehu sa vraciame do úžasného elfského mestečka Elfhelm, ktoré ale postihne nešťastie v podobe útoku trolov. Tým je jeden rok Vianoc úplne zničený a Vianočný otec má pred sebou veľkú výzvu. Musí zabezpečiť, aby tie ďalšie boli jedinečné, inak hrozí, že zo sveta zmizne mágia. Ľudia totiž stratia nádej. A kde nie je nádej, tam nie je ani mágia. A tú najväčšiu nádej malo dievčatko Amelia. Po tom, čo ju jeden rok Vianočný otec sklamal a neprišiel a ona sa dostala do otrasného chudobinca, Amelia prestala veriť. Vianočný otec ju ale neopustil a vydal sa na záchrannú misiu.
Zo začiatku sa príbeh striedavo venuje príbehu Amelie a tiež problémom s trolmi v samotnom Elfhelme. Postupne sa ale stále viac zameriavame na Amelino vyslobodenie z chudobinca a k trolom sa vraciame až v závere. Ak by trolovia nezohrali podstatnú úlohu pri zničení jedných Vianoc, za mňa mohla byť táto linka príbehu kľudne vynechaná. Úplne mi stačilo sledovať Ameliu, jej kocúra a dobrosrdečnú slúžku Mary. Navyše sa mi veľmi páčilo, ako autor do príbehu zakomponoval postavu kráľovnej Viktórie a spisovateľa Charlesa Dickensa.
Opäť veľmi milý príbeh, s príjemným jednoduchým detským humorom a sympatickými postavami. Určite poteší nielen deti, ale aj rodičov, ktorí knižku budú čítať so svojimi najmenšími. Verím, že tatko o rok si prečítam aj tretí diel, pretože si ho v žiadnom prípade nechcem nechať ujsť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zistila som, že táto séria sa krásne rozrastá a aktuálne má už 16 dielov. To ma veľmi teší, pretože ja sa určite chystám na každý jeden a verím, že kvalitou a úrovňou budú stále na podobnej vlne. Z aktuálnych troch častí, ktoré sú u nás preložené ma zatiaľ táto bavila najviac. Zápletka bola naozaj skvelá, vyšetrovanie a odhaľovanie pravdy dávalo zmysel a nechýbali ani prekvapivé zistenia a zvraty.
Prípady Josie Quinnovej sa zatiaľ vždy týkali aj jej súkromného života, ale tu išlo doslova o prepieranie jej vlastnej špinavej bielizne. Vyšetrovanie ukázalo, že s vraždou súvisí Josiena matka, ktorú už dlhé roky nevidela a Josie z toho vôbec nie je nadšená. Kapitoly z prítomnosti striedajú tie z Josienho detstva a teda musím povedať, že boli nechutné. Tieto ožraté, zdrogované a sebecké kreatúry bývajúce v prívesoch, ktoré každú noc spávajú s iným chlapom fakt neznášam.
Vyzerá to, že Josie sa už zo smrti svojho exmanžela spamätala a je možno pripravená aj na nový vzťah. Celkom sa teším, ako sa bude vyvíjať v ďalších dieloch a dufám, že Josie prestane byť taká panovačná. Pretože niekedy sa správa veľmi nebojácne a neohrozene a nakoniec jej prejde cez rozum starnúca a chorá šesťdesiatročná žena. Našťastie má ale za sebou skvelý tím, ktorí je vždy po ruke a nikdy ju nenechá v štichu.
Výborne prepracované pozadie a tajomstvá z minulosti nedovolili, aby som knihu dokázala len tak odložiť a ak by som mala viac času, určite by som ju s veľkou chuťou prečítala pokojne aj na jedno posedenie. Presne takéto detektívky vyhľadávam a mám najradšej.
Ak máte radi vojnové romány a chcete v nich vždy niečo nové objaviť, aby vám v tom množstve aktuálne vydávaných kníh jednotlivé príbehy nesplynuli, toto môže byť pre vás tá správna voľba. Berlínčanka vyniká už len tým, že sa odohráva nie priamo počas vojny, ale sledujeme predvojnový Berlín prostredníctvom anglických novinárov vyslaných poskytovať aktuálne informácie z hlavného tábora Hitlerovej propagandy.
Hlavnou postavou je Georgie Youngová, mladá anglická novinárka, ktorá je odhodlaná posielať do sveta čo možno najvernejšie zobrazenie aktuálneho diania v Berlíne.
Max Spender zo začiatku Georgie veľmi neobľubuje. Postupne ale vidí jej odvahu a nadanie a jej presvedčenie ho strhne, a spoločne začnú pracovať na záchrane jednej židovskej rodiny. Je to nebezpečný plán, pri ktorom im ide o život, ale oni napriek tomu chcú svojou trochou prispieť a odvrátiť blížiace katastrofy.
To, že sú hlavné postavy reportéri, sa odráža aj na štýle, akým je kniha písaná. Veľmi veľa priestoru je venovaného mapovaniu politickej situácie, opisu atmosféry, ktorá je neustále napätá a sledujeme, ako rýchlo nacisti naberajú moc a sú takpovediac neohrození. Podrobne sa dozvedáme všetky najdôležitejšie udalosti, ktoré vojne predchádzali a je nám priblížené novinárske prostredie. Ako sa získavajú kontakty, informácie, ale aj aké rýchle a ľahké je zbaviť sa neželaných osôb.
Kniha sa čítala veľmi dobre, autorka je nadaná spisovateľka, napriek tomu nebol príbeh taký strhujúci, ako som očakávala. To, akým štýlom bol písaný a že väčšinu priestoru sa venovala skôr politickej situácii ako samotnému príbehu spôsobilo, že síce sa mi kniha páčila, ale nemala som pocit, že by som sa od nej nedokázala odtrhnúť. Najviac ma bavila v závere, kedy sa najviac rozvíjala nielen romantická linka, ale aj dni tesne pred vyhlásením vojny. Veľmi sa mi páčili aj záverečné články, ktoré priblížili dôležité míľniky v životoch hlavných hrdinov, a tak sme mali možnosť dozvedieť sa celý ich životný príbeh.
Niekedy je strašne fajn vrátiť sa k žánru YA, aj keď už nie ste pár rokov cieľovkou. Ak vystihnete správny okamih a vyberiete si správny titul, môžete si pri ňom príjemne oddýchnuť a zrelaxovať. A Straky ku mne prišli presne v tú správnu chvíľu, a asi aj preto som ich dokázala oceniť a užiť si ich.
Na tejto knihe je strašne fajn najmä atmosféra miesta. Súkromná prestížna anglická škola na rozľahlom starom panstve a záhadné úmrtie významnej a obľúbenej študentky je naozaj veľmi vydarený námet na príbeh. Akoby ste čítali nemagického Harryho Pottera so súčasnými modernými komunikačnými prostredkami - sms, chaty, youtube, podcasty...
Škola má veľmi veľa pravidiel, častokrát dosť obmedzujúcich, študenti ju ale napriek tomu milujú. Ivy je veľmi ambiciózna a vo všetkom, čo robí chce byť najlepšia. Je z veľmi chudobných pomerov, takže je dôležité, aby v učení stále vynikala. Audrey sa prisťahovala z USA a len ťažko si zvyká na prísne pravidlá školy. Okrem toho nevychádza ani s svojou spolubývajúcou Ivy, ktorá ju od začiatku neznáša. Nakoniec ich spojí spoločné pátranie po záhade nešťastného úmrtia a objavia stopy k dávnemu Stračiemu spoločenstvu, ktoré vraj malo ochraňovať reputáciu školy.
Obe hlavné hrdinky mi boli veľmi sympatické. Pochádzali z odlišných pomerov, napriek tomu si nakoniec navzájom porozumeli a spriatelili sa. Je vidieť, že knihu napísali mladé autorky. Vystihli dnešné správanie mladých, to aké problémy riešia, aj ako ich riešia. Štýl aj dej bol vzhľadom na žáner jednoduchý, ale to príbehu neubralo na atraktivite.
Príbehom sa neustále tiahne tajomnosť a aj keď bol častokrát predvídateľný, niektoré odhalenia stále dokázali prekvapiť. Najmä pátranie po Stračom spoločenstve ma bavilo, aj keď v závere išlo do úzadia, verím, že sa autorky k nemu v ďalšom dieli opäť vrátia. Koniec je veľmi otvorený, v podstate sa veľa navyriešilo, akurát pribudli nové otázky, takže na druhý diel sa teším a rozhodne si ho nenechám ujsť.
Kuchárku z Castamaru som najskôr zaregistrovala ako pripravovaný seriál, a keď som zistila, že príbeh pôvodne vyšiel ako kniha, vedela som, že si ho chcem určite prečítať. Aj podľa traileru, aj podľa obsahu to vyzeralo presne ako niečo, čo ma bude baviť. Po dočítaní som však trochu v rozpakoch, čo si o knihe vôbec myslím.
Napriek tomu, že kniha sa volá Clarino tajomstvo a celá séria Kuchárka z Castamaru, pripadalo mi, že Clara je úplne vedľajšia postava. V podstate iba hádam, že tým jej tajomstvom bol fakt, že trpí panickým strachom z otvorených priestorov - čo sa dozvieme ako v anotácii, tak aj v priebehu prvých dvoch strán knihy, pretože k inému tajomstvu sme sa zatiaľ nedostali. Dej sa skôr zameriaval na intrigy služobníctva a správkyne a hlavne na pomstu Diegovi, o ktorú sa snaží jeden zo šľachticov.
Celkovo sa kniha nečítala zle. Určite by som ocenila zoznam postáv, pretože kniha je napísaná z viacerých pohľadov a značne by to uľahčilo orientáciu, ale inak sa príbeh čítal príjemne. Keď som sa do knihy ponorila, stránky naozaj ubiehali rýchlo. Problémom bolo skôr "prinútiť sa" knihu otvoriť. Autorov štýl mi asi úplne nesadol, jednotlivé opisy boli pomerne nudné a jeho rozprávanie ma nedokázalo strhnúť.
Veľmi ma prekvapilo, že menšie zápletky, ktoré mohli byť zaujímavým dynamickým prvkom príbehu, sa vyriešili v podstate úplne jednoducho a rýchlo, bez akejkoľvek drámy a hlavná zápletka pomsty skončila, dá sa povedať, uprostred, pričom druhý diel zatiaľ neexistuje. Každopádne, ak bude, asi si ho prečítam, aj keď ma autor zatiaľ úplne nepresvedčil. Príbeh sám o sebe mohol byť veľmi zaujímavý a zábavný, avšak spracovaním ma až tak veľmi nezaujal.
Napriek mojej miernej kritike má kniha naozaj výborné hodnotenia a Netflix podľa nej stihol natočiť 12-dielny seriál. Zaujímavé je, že do prvých 20 min seriálu sa zmestila cca polovica knihy, takže očakávam, že tvorcovia seriálu budú musieť v priebehu zvyšných dielov improvizovať a príbeh obohatiť o viacero zápletiek.
Už z anotácie mi bolo jasné, že toto bude veľmi originálny príbeh, ktorý prináša opäť niečo nové a nevšedné v žánri vojnových románov. To ma na nej lákalo a zároveň po jej dočítaní mi tá jej nevšednosť a inakosť zrejme aj trochu prekážala. Od začiatku má kniha špecifickú atmosféru tajomna s kopou nevysvetliteľných vízií a predpovedí. Postava jasnovidky ako osoby veľmi vzdelanej, múdrej ale zato komplikovanej, bola určite veľmi originálna a neobyčajná. Do deja priniesla mnoho duchovna a zvláštností, ktoré sa mne osobne do vojnového románu nehodili. Celé sa to autorka neskôr snažila zakomponovať do udalostí, ktoré sa reálne v tej dobe a na tom mieste udiali, napriek tomu mi ale celý príbeh pripadal ako rozprávka, aj keď o hrôzostrašných veciach.
Prežívanie Židov a partizánskych skupín v lese bolo zaujímavé, aj to, ako sa hlavná hrdinka snažila každému pomôcť, poradiť a naučiť, ako prežiť v divočine. Tejto časti bolo v knihe venovaného najviac priestoru a postupne som nadobudla dojem, že sa situácie a myšlienky začali opakovať. Chvíľu bol dej ozvláštnený o jej pobyt v civilizácií, to však netrvalo dlho.
Hlavná postava Jona, dievča vyrastajúce a žijúce v lese, bola veľmi sympatickou postavou, aj keď v určitom zmysle aj veľmi naivnou. Samozrejme, odvaha a zručnosti na prežitie jej nechýbali, ale vzhľadom na jej (ne)skúsenosti so životom s inými ľuďmi, boli jej reakcie a správanie na môj vkus nie veľmi hodnoverne spracované. V určitom zmysle bola jej postava sformovaná dokonale, v inom veľmi povrchne.
Aj keď mne kniha úplne nesadla, vidím, že romantickým a citlivým dušiam sa veľmi páči a odporúčajú ju. Autorka chce prostredníctvom knihy prinášať lásku, pochopenie a porozumenie, veľký priestor venuje aj náboženským myšlienkam a citátom, ktoré nás majú nasmerovať k správnym rozhodnutiam. Komu nevadia nepravdepodobné náhodné stretnutia a ľahko predvídateľné momenty a má rád dojemné a romantické čítanie, pre tých bude určite Les miznúcich hviezd tou správnou voľbou.
Častokrát sa mi zdá, že akonáhle ide o vojnový príbeh, ale nie je podľa skutočnosti a navyše je písaný ľahšou a odpočinkovejšou formou, nie je u čitateľov až tak pozitívne hodnotený. Pritom, ak by bol podobný dej zasadený do iného obdobia, určite by si tento román užili. A s takýmto názorom som sa stretla aj pri tejto knihe. Ja sa s ním nezhodujem a musím povedať, že mi veľmi dobre padol príbeh, ktorý je síce písaný jednoduchším štýlom, ale práve vďaka nemu sa v knihe neustále niečo deje a kniha sa číta skutočne veľmi dobre.
Príbeh je založený na zámene totožností, čo ho postupne značne komplikuje a vďaka tomu autorka ponúka stále nové problémy a zápletky. V deji sa veľmi ľahko orientuje, je tu len pár hlavných a dôležitých postáv, medzi ktorými prebiehajú neustále dialógy, takže na zdĺhavé opisy tu nie je priestor. Dej má ten správny náboj, páčili sa mi neustále nedorozumenia, ktoré vznikali vďaka zámene postáv a tiež romantická linka, ktorá musela čeliť viacerým problémom.
Margarete je Židovka, ktorá je, samozrejme, poznačená aktuálnou vojnovou situáciou. Stratila celú rodinu a Nemcov, hlavne vojakov a členov SS, sa bojí. Wilhelm patrí do rodiny, ktorá u Hitlera zastáva vysoké funkcie a je vystavený jej tlaku. Sympatizuje s Hitlerovými názormi na vyčistenie Nemecka, ale nesúhlasí s príliš tvrdými a drastickými opatreniami. Obaja sa ocitajú v ťažkej situácií. Potrebujú sa navzájom, ale nedokážu si veriť. Navyše sa medzi nimi vyvinie niečo oveľa väčšie, ako by si vedeli predstaviť.
Svetlo v okne je fiktívny vojnový príbeh odohrávajúci sa striedavo v Paríži a v Nemecku. Miesta a mnohé udalosti, ktoré sa tu spomínajú vychádzajú zo skutočnosti, ale hlavné postavy a ich príbeh je vymyslený. Vôbec mi to ale neprekážalo, knihu beriem ako veľmi príjemné, ba až odpočinkové čítanie. Spracovanie je síce jednoduché, ale zápletky pútavé. Prekvapil ma koniec, ktorý bol možno trochu uponáhľaný, ale úplne postačujúci vzhľadom na tempo v celej knihe. Ak by som mala k dispozícií druhý diel, okamžite by som sa doň pustila, lebo autorka skončila v tom "najlepšom".
Milujem túto sériu! Keď tak nad tým premýšľam, je to zrejme moja absolútne najobľúbenejšia detektívna séria vôbec. Akonáhle sa môžem ponoriť do nového pátrania s Cormoranom s Robin sú to pre mňa literárne a čitateľské Vianoce.
Napísať takmer tisícstranovú knihu je umenie. Ak je to tisícstranová kniha, ktorá čitateľa navyše celý čas aj baví je to obdivuhodné. Ak tá tisícstranová kniha je ešte k tomu poriadne zamotaná detektívka, ktorá má po celý čas hlavu aj pätu, je dokonalá a nedokážete ju pustiť z rúk, tak vám nezostáva iné, len dať klobúk dole spisovateľovi, ktorý ju dokázal napísať. A Búrlivá krv je toto všetko dokopy!
Tento príbeh predstavuje naozaj spletité vyšetrovanie s množstvom postáv, s nekonečnými vypočúvaniami, ktoré vedú stále k novým a novým stopám a neustále vás núti meniť podozrivého. Stôp je priveľa, vyšetrovanie je ale napriek tomu stále prehľadné a vy sa v ňom orientujete, aj keď ste stále bez šance zistiť pravdu.
V tomto dieli sa viac dočítame o Cormoranovi a Robinino súkromie ide do úzadia. Problémy medzi ňou a Matthewom sa vyriešili a jej postavenie v agentúre sa upevnilo. Naopak, Cormoran nemá práve najlepšie obdobie. Má problém s otcom, s bývalou priateľkou Charlotte (mimochodom, tá v tomto dieli prebrala štafetu po Matthewovi ako najotravnejšej postave) a navyše jeho teta, ktorá mu nahrádzala matku je vo finálnom štádiu rakoviny. Počas celej knihy vládne medzi Cormoranom a Robin zvláštny náboj, ale ani jeden z nich nechce prekročiť hranicu priateľstva. V istých momentoch to medzi nimi parádne iskrí a tieto momenty ma neskutočne bavili. Priala by som im, aby si konečne priznali, čo k sebe cítia a zároveň to ešte nechcem, lebo by sa to razom medzi nimi úplne zmenilo. A mne to zatiaľ vyhovuje presne tak, ako to je.
Po dočítaní som absolútne spokojná. Všetky stopy, nevyjasnené otázky, náznaky a nezrovnalosti do seba krásne zapadli a aj súkromné veci sa ako tak ustálili. Myslím, že Cormoran aj Robin sú pripravení na nový prípad, ktorý bude ešte obsiahlejší.
