Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh, ktorý vznikol vďaka dcére ženy, ktorá viac ako 3 roky prežila v koncentračných táboroch. Magda bola bezpochyby jedinečná a odvážna osobnosť, ktorá vďaka dobrote a rozvahe zachránila nielen seba, ale aj mnoho iných. Možno im jej činy dopriali len niekoľko dní a možno niekoľko desiatok rokov.
Väčšia časť knihy je rozprávanie samotnej Magdy. Spomína na dôležité udalosti, ktoré prežila, svoje reakcie a príhody, ktoré jej utkveli v pamäti, na mená osôb, ktorým pomohla a ako kľučkovala medzi väzňami a SSákmi a snažila sa jedných poslúchnuť a zároveň nejakým spôsobom druhým pomôcť. Jej pozícia nebola jednoduchá, lebo musela byť prísna na Židov, ale zároveň vedela, že len vďaka poriadku a disciplíne dosiahne pre nich svoje malé víťazstvá. Ku všetkému pristupovala racionálne a nepodliehala citom. Vedela, že na to nemá čas ani priestor. Sústredila sa preto na daný okamih, riešila problém za problémom a nefantazírovala o budúcnosti a neumárala sa minulosťou.
V závere je zhrnutie jej dcéry, ako a prečo sa rozhodla príbeh svojej matky zozbierať a zverejniť ako knihu. Žiaľ, neskoro si uvedomila, akým človekom jej matka vlastne bola a o jej život pred svadbou sa nikdy veľmi nezaujímala. V závere sa tiež dozvieme, že ani po skončení vojny to Magda stále nemala jednoduché a musela prekonávať ťažké chvíle.
Nakoľko som už čítala veľa príbehov z koncentračných táborov, o tom, ako to tam vyzeralo a fungovalo mám celkom jasnú predstavu. Preto mi táto kniha v tomto smere veľa nových informácií už neponúkla. Zaujímavé ale bolo sledovať funkcie, ktoré Nemci a aj väzni zastávali a ako Magda dokázala využívať svoje "lepšie" postavenie v prospech toľkých ľudí. Podobných memoárov som čítala už niekoľko a aj keď prinášajú naozaj dôležité posolstvo, opakujú sa. Preto túto knihu odporúčam najmä tým, ktorí ešte nemajú toľko z druhej svetovej vojny načítané, alebo aj študentom pred návštevou Osvienčimu. Určite by toto bola správna voľba na doplnenie informácií a zintenzívnenie zážitku.
Hneď na prvý pohľad vyzerá Pandora ako kniha presne pre mňa. Nádherná obálka, príbeh časovo zasadený do konca 18. storočia v Londýne a k tomu primiešaná grécka mytológia, konkrétne mýtus o Pandore a jej skrinke, z ktorej vypustila do sveta zlo a utrpenie a uzamknutá v nej ostala len nádej.
Napriek tomu, že príbehovo ma kniha veľmi zaujala, autorkin štýl rozprávania mi úplne nesadol. Kniha má pomerne pomalý rozbeh a nejakú dobu trvá, dokedy sa dostaneme k významnejšej gradácii deja. Pomalšie rozprávanie mi vôbec nevadí, pokiaľ sa dokážem ponoriť do atmosféry príbehu. Avšak práve to mi v Pandore chýbalo. Celý čas som si neustále musela pripomínať v akom období a na akom mieste sa dej knihy odohráva, pretože autorkin štýl mi prišiel veľmi... moderný? Ani neviem, ako by som ho najlepšie vystihla, ale keby vyslovene neopisuje kone, koče a všadeprítomný odpad na uliciach, asi by som mala problém odhadnúť, v akom období sa mal príbeh odohrávať.
Celkovo príbeh nebol vymyslený zle, ale mám pocit, že z mýtu o Pandorinej skrinke sa dalo vyťažiť oveľa, oveľa viac. Kniha mohla byť podľa mňa oveľa prepracovanejšia, temnejšia a pochmúrnejšia. V takom prípade by sa mi asi páčila viac. Myslím si, že autorka má čo ponúknuť a určite nechcem zavrhnúť jej potenciál, pretože nápad na knihu mala naozaj výborný, ale možno by som v jej prípade zvolila jednoduchšiu kostru príbehu a prepracovala ho viac do hĺbky. Takto bolo v knihe možno až príliš veľa menších dejových liniek a odbočiek, ale autorka sa držala skôr pri povrchu.
Asi som mala priveľké očakávania alebo som jednoducho nemala 100 % náladu práve na túto knihu, a tak si Pandora odo mňa vyslúžila priemerné hodnotenie. Možno sa k nej niekedy vrátim a na druhýkrát ma očarí viac. Určite knihu odporúčam ako pohodové čítanie inšpirované gréckou mytológiou, pri ktorom si dobre oddýchnete a pokiaľ nebudete od knihy očakávať veľkú dávku napätia a odpustíte jej istú predvídateľnosť, môže vás príjemne prekvapiť.
Kniha Hodiny opisuje jediný deň v živote našich troch hlavných postáv. Prvá dejová linka z pohľadu "Pani Dallowayovej" sa odohráva v New Yorku, koncom 20. storočia. V skutočnosti sa volá Clarissa Vaughanová, ale jej najlepší priateľ Richard jej dal prezývku podľa najznámejšej postavy, ktorú vytvorila Virginia Woolf. Druhá dejová linka sa sústredí na samotnú Virginiu Woolf v roku 1923, kedy v Londýne píše jeden zo svojich najznámejších románov Pani Dalloway. Tretí príbeh sa sústredí na Lauru Brownovú, ktorá prežíva svoj deň v roku 1949 v Los Angeles, pripravuje narodeninovú oslavu so svojím synom pre manžela a popritom číta Pani Dalloway.
Všetky tri príbehy sú prepojené práve motívom knihy Pani Dalloway, ktorému spisovateľ vzdal Hodinami poctu. Či už príbeh samotnej autorky tohto románu, ktorá sa napriek svojej postupujúcej psychickej chorobe snaží napísať svoje najlepšie dielo, ale, samozrejme, zmienky a podobnosti nájdeme aj v zvyšných dvoch linkách, či už v prezývke Clarissy, knihy ktorú Laura číta alebo v samotnom správaní postáv.
Kniha je zdanlivo o ničom - predsa len zachytáva jeden všedný deň v životoch troch žien, ale pravdou je, že je o všetkom. O živote a o smrti, o láske, všetkých podobách lásky. O strachu a o smrti, o túžbe po smrti a strachu zo smrti. O vyslobodení, o depresii, o bolesti, o krivdách a nespravodlivosti.
Napriek tomu, že som Pani Dallowayovú zatiaľ nečítala, Hodiny nie sú napísané tak, že by ste to k ich pochopeniu vyslovene potrebovali. Je asi fajn zhruba vedieť, o čom Pani Dallowayová je, resp. aspoň niečo o živote Virginie Woolf, ale užijete si to tak či tak. Určite si plánujem prečítať dielo Virginie Woolf, a potom by som sa rada vrátila k Hodinám, aby som si mohla vychutnať všetky detaily, ktoré mi možno teraz unikli.
Neviem si predstaviť lepšie zakončenie knižného roka, než s touto knihou. Hlavne kvôli tomu, že Hodiny sú naozaj dokonalé a stali sa určite jednou z najlepších kníh, ktoré som čítala v roku 2022.
Návrat do pokojného a optimizmom dýchajúceho Halleholmu bol opäť príjemný. Je to ako stretnúť starých známych a byť členom jednej veľkej milujúcej rodiny. Všetci sú tu na seba dobrí, ohľaduplní, plní porozumenia a ochoty pomôcť. Kniha na vás dýcha dobrou náladou a aj keď sa v nej objavia problémy, vždy sa nájde aj riešenie a všetko má šťastný koniec. Preto, ak potrebujete povzbudiť alebo len jednoducho máte chuť na niečo milé a vľúdne, Halleholm vás privíta s otvorenou náručou.
Opäť tu stretávame všetky postavy z predchádzajúcich dielov, ale pozornosť je tu venovaná takmer výhradne na Lovisu a Axela, ktorí plánujú svadbu a očakávajú aj nový prírastok do rodiny. Okrem toho sa Lovisa rozhodla rozšíriť svoje podnikanie a plánuje kúpiť stánok s vafľami a minigolfom.
Nakoľko sa naozaj celá kniha točila okolo pripravovanej Lovisinej svadby, ich bábätka a jej podnikania, veľmi príjemným oživením boli odbočky k Lovisinej sestre Johanne, ktorá konečne prichádza na scénu. Aj keď mi bolo jasné, ako sa zrejme jej problémy vyriešia, bavilo ma sledovať niečo nové, čo sme v predchádzajúcich dieloch nemali.
Neviem, či v minulých dieloch to bolo v menšej miere, alebo či som to až tak intenzívne nevnímala, ale tu sa mi zdalo, že Lovisino okolie to s tou vrelosťou, obetavosťou a láskou k nej už trochu preháňa. Všetko sa točilo len okolo nej, celá rodina a všetci priatelia prestali žiť svoje životy a sústredili sa len na pomoc a potešenie pre Lovisu. Do istej miery je fajn sledovať tú dobrotu, ale od určitej hranice je to až neuveriteľné a tak trochu otravné.
Myslím si, že tento diel ocenia najmä budúce nevesty a mamičky, ktoré sú v podobnej situáci, ako bola Lovisa. Vcítia sa do jej postavy a prípravy na svadbu a bábätko budú určite veľmi intenzívne prežívať s ňou. Nezabudnite si k čítaniu vždy pripraviť niečo dobré, pretože aj keď Lovisa nemala veľa času na pekáreň, jej rodina a zamestnanci napriek tomu neustále pripravovali dobroty, nad ktorými sa vám budú zbiehať slinky. O káve ani nehovorím, to je, dúfam, samozrejmosťou.
Dávam 3,5*/5*
Prvú knihu s Dashom a Lily som si zamilovala. Je to jedna z mojich najobľúbenejších vianočných. Je neuveriteľne roztomilá a nákazlivá, čo sa týka tej pravej sviatočnej nálady. Niečo podobné som čakala aj od pokračovania. Žiaľ, to čo sa mi v jednotke tak páčilo, tomuto dielu chýbalo.
Z Lily sa stal deprimovaný frfloš, ktorému sa nikto ničím nezavďačí a aj keď chápem, že si zrovna neprechádzala najlepším obdobím, nemusí hľadať problémy ešte aj tam kde nie sú a môže byť milá na ľudí, ktorí jej chcú len dobre. Stratila to svoje typické čaro, ktoré dokázala okolo seba šíriť a skôr čitateľa rozčúli ako poteší.
Naopak Dash je neuveriteľne chápajúci, trpezlivý a vytrvalý. O takomto chalanovi sníva každá teenegerka, takže ak si chcete nechať roztopiť svoje srdcia, táto kniha je to pravé pre vás. Potom už len dúfať, že niekoho podobného sa vám podarí nájsť aj v realite :D
Po prvotných problémoch a nedorozumeniach, katastrofy stále pokračujú, ale už aspoň v lepšej a optimistickejšej nálade. Dash ani Lily nešetria veľkými gestami a prekvapeniami a naozaj si dávajú záležať na tom, aby potešili jeden druhého. Opäť máme možnosť stretnúť skvelé vedľajšie postavy akými sú Lilin dedko, jej brat, skvelá pani Basil E. a dokonca poteší a zabaví aj otravný Edgar Thibaud.
S týmto dielom som to mala na striedačku. Niektoré úseky ma bavili viac, iné menej, ale celkovo musím priznať, že by som sa bez neho zaobišla. Trochu silené pokračovanie, ktoré v podstate ani nie je až tak vianočné (iba ak trochu v závere) a je podstatne slabšie prepracované ako prvý diel s nápaditým červeným zápisníkom nájdeným v kníhkupectve. Jednotka zostáva mojou vianočnou srdcovkou a dvojku odporúčam čerstvo zamilovaným a láskou povzneseným teenegerom.
Jasné, Kerstin Gier píše pre mladšie ročníky (pre oveľa mladšie ako som ja :D ), ale to mi vôbec nezabraňuje užiť si každú jednu jej novú knihu. A že si ju nikdy nenechám ujsť, je skrátka samozrejmosť. Jej knihy sú jedna veľká paráda, vždy perfektný relax a aj tú najlepšiu náladu dokážu ešte o kúsok zdokonaliť. A pri tejto jej najnovšej to platí rovnako.
Dve hlavné postavy Quinn a Matilda by nemohli byť podarenejší. Zväčša sa mi stáva, že mám vždy o kúsok radšej chlapčenské postavy, ale tu musím priznať, že strelená Matilda o krok vedie pred stále veľmi sympatickým, ale nie tak výrazným Quinnom. Matilda vyniká aj vďaka svojej príšernej rodine. Všetci sú veľmi pobožní, členovia rôznych kresťanských a dobrovoľníckych spolkov. Najhoršie na tom je, že bývajú všetci pri sebe a navzájom o sebe všetko vedia. Matilda je pod drobnohľadom a najmä bratranec a sesternica sú tými najotravnejšími postavičkami, ktoré neustále sliedia, vyzvedajú a bonzujú. Outsideri rodiny sú teta s dcérou, ktoré vždy držia pri Matilde a vnášajú do jej života trochu normálnosti.
Quinn sa spolu s Matildou dostáva do víru zvláštnych udalostí v magickom svete, ktorý autorka skvele vymyslela. Našťastie nás netrápi podrobným vysvetľovaním, zhrnie len to najdôležitejšie a zoznámi nás s jeho zvláštnymi obyvateľmi a rôznymi bytosťami. Mihne sa tu aj skvelý Xemerius, ktorého si pripomeniete zo série Drahokamy a myslím, že v ďalších častiach si ho užijeme viac ;)
Matilda berie každú nevšednosť úplne prirodzene, jej pohotové reakcie vždy stoja za to. Zaskočí nielen Quinna, ale aj čitateľa :D Quinn je veľmi roztomilý, ako sa postupne do Matildy zamilováva a ako mu to postupne dochádza. Obaja sú skvelými postavami, ktoré si okamžite obľúbite. Nasmiala som sa, užila som si to a teším sa na pokračovanie.
Táto knižka bola pre mňa vianočnou knižnou chuťovkou. Oddychovka, ktorá mi spríjemnila predvianočný čas a pri jej čítaní som sa naozaj dostala do stavu, kde som spolu s hlavnou hrdinkou Carly prežívala všetky druhy emócií. Od žiaľu, psychickej bolesti, obáv, strachu, cez radosť a lásku až k zmiereniu sa s tragickou stratou a nájdení radosti z vianočných sviatkov a života samotného. Na tejto emocionálnej ceste jej pomohli deti jej sestry, ktoré svojim detským chápaním a úprimnosťou nenápadne pomohli svojej tete žiť tu a teraz. A pomohol aj Jake. Kamarát jej tragicky zosnulého brata, s ktorým sa poznala od detstva a stretla sa s ním po niekoľkých rokoch.
Pri čítaní som nenašla „hluché miesta“, alebo dlhé nezáživné a nudné pasáže. Štýl písania mi veľmi vyhovoval a preto som obracala jednu stránku za druhou a nevnímala utekajúci čas.
Na navodenie tej správnej pohody pred Vianocami medzi nákupmi, upratovaním a pečením, bolo čítanie tejto „jednohubky“ príjemným relaxom. Vrelo odporúčam!
ak toto sa mi páčilo. Veľmi dobre vystavaný príbeh odohrávajúci sa na troch kontinentoch mal neustále čo ponúknuť a zaujímavý štýl rozprávania hlavnej hrdinky Rosy si určíte získa každú milovníčku dobrých románov. Tento príbeh mal eleganciu a noblesu, atribúty neodmysliteľne spojené s módnym priemyslom. Nechýbali však ani smútok a starosti, ktoré zasa neodmysliteľne patria k sláve a popularite. Pretože zväčša platí "niečo za niečo". Čo musela obetovať Rosa, aby dosiahla úspech svetových rozmerov a stala sa uznávanou módnou návrhárkou a ikonou sa dozviete v tomto trochu tajomnom a noblesnom príbehu.
Štýl, akým sa autorka rozhodla vyrozprávať príbeh ma hneď od začiatku vtiahol do deja. Rosa sa pripravuje na najdôležitejšie stretnutie svojho života. Pri tom, ako sa chystá a skrášľuje, berie do ruky rôzne predmety, ktoré jej pripomínajú udalosti z minulosti. Na základe nich rozpráva príbeh osobe, ktorú oslovuje "moja drahá" a vy tak máte pocit, akoby sa prihovárala rovno vám. V závere sa dozviete, kto táto osoba bola a aké stretnutie ju čaká.
Každá kapitola sa začína krátkym úsekom o tom, ako správne použiť kozmetické produkty, ako si vybrať správne šaty a ako sa správne chovať v každej príležitosti. Z každej stránky na vás dýcha elegancia a ženskosť. Rosu musíte obdivovať. Možno pre vás niektoré jej rozhodnutia budú nepochopiteľné, možno jej budete závidieť, ale na konci určite uznáte, že viedla pozoruhodný život.
Toto je presne moja šálka kávy, čo sa týka románov. Zaujímavé prostredie, riešenie problémov z minulosti, silná a cieľavedomá hlavná hrdinka a jej pokrokové zmýšľanie a odvážne životné rozhodnutia. Určite odporúčam.
Žena s modrou hviezdou je vojnový román, ktorý prináša v danom žánri opäť niečo nové. Prednedávnom som čítala Les miznúcich hviezd, v ktorom sa židovskí utečenci skrývali pred nacistami v hlbokých lesoch a močariskách. Tento príbeh je podobný, tu sa ale Židia skrývajú v spletitých kanáloch a stokách pod Krakovom. Ide o fiktívny príbeh a fiktívne postavy, ale autorka vychádzala zo skutočnosti, ľudia sa tu počas vojny naozaj skrývali a dokázali sa zachrániť.
Príbeh je písaný z pohľadu dvoch mladých žien. Sadie je Židovka, uväznená v podzemí a na svet sa môže pozerať len z hĺbky kanálu cez zamrežované otvory. Ella pochádza z bohatej a vznešenej poľskej rodiny. Náhoda chcela, aby sa Sadie a Ella spriatelili a navzájom si pomohli.
Kniha je veľmi zaujímavá a poučná, najmä s ohľadom na prostredie, v ktorom sa odohráva. Sledovať, v akých hrozných podmienkach dokážu ľudia prežiť, keď sú prinútení, bolo smutné a nepredstaviteľné. Autorka striedala pohľady oboch hlavných hrdiniek. Mali sme tak možnosť sledovať tú istú situáciu z dvoch strán. Niekedy to bolo zaujímavé, inokedy sa ale myšlienky zbytočne duplovali.
Prvá polovica knihy, kedy išlo Židom o život a všemožne sa snažili prežiť a nájsť útočisko bola strhujúca. Druhá polovica, aj keď priniesla rôzne šokujúce a tragické udalosti, bola už viac zameraná na priateľstvo, obetu a v neposlednom rade romantiku. Z reakcií postáv a ich vzájomných rozhovorov som mala častokrát pocit, že sú určené skôr oveľa mladším čitateľom, napriek tomu, že na prvý pohľad ide o literatúru pre dospelých.
Z knihy rozhodne cítiť, že je to fikcia. Aj keď si ani neviem predstaviť podobné vojnové hrôzy, z tohto príbehu som stále cítila nereálnosť. Autorka vyskladala útrapy tak, aby na čitateľa pôsobili úderne a tragicky, ja som sa ale naopak kvôli nim od príbehu stále vzďaľovala. Aj keď mi boli hlavné hrdinky a ich priateľstvo sympatické, príbeh na mňa pôsobil akosi umelo. Avšak napriek menším výhradám to bol nevšedný a originálny príbeh, ktorý dokáže v rámci žánru stále zaujať.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Piranesi spôsobil v literárnom svete rozruch. Ako som tak sledovala ohlasy na túto knihu, väčšinou to boli nadšené, prekvapené a zároveň zaskočené reakcie, čo to autorka svojim čitateľom vlastne naservírovala. Preto som do čítania išla s veľkou zvedavosťou a v podstate som si vôbec nevedela predstaviť, o čom táto kniha bude.
Po prečítaní už absolútne rozumiem, prečo nie je také ľahké, ba možno je až nemožné, ju niekam zaradiť a opísať ju. S čistým svedomím môžem vyhlásiť, že je to najoriginálnejšie spracovaná kniha, akú som v poslednej dobe čítala a v podstate som z nej pekne vykoľajená :D Vo všeobecnosti je radená medzi fantasy, ale ja osobne sa prikláňam skôr k názoru, že ide o metaforické dielo utekajúce do magického realizmu.
Piranesi je sprievodcom a rozprávačom príbehu. Je isté, že by som ho mala považovať za hlavného hrdinu, mne však pripadalo, že dôležitejšiu úlohu tam zohrávalo samotné miesto (Dom/Labyrint), kde Piranesi býval. Autorka venuje veľký priestor jeho opisu. Chce aby čitateľ cítil majestátnosť, nekonečnosť a samotu toho miesta. Obsahuje viaceré podlažia, množstvo obrovských miestností, v ktorých sú nádherné sochy a vtáky. Niektoré priestory sú zaplavené, z iných môže pozorovať hviezdy. Piranesi toto miesto skúma, opisuje a miluje.
Postupne, ako spoznávame jeho Dom, dozvedáme sa aj, ako sa tam Piranesi ocitol. V podstate ide o akési vyšetrovanie a spomínanie, čo sa stalo predtým. Tu ma dej pohltil, konečne sa začalo niečo diať a bola som naozaj zvedavá, čo sa z tohto nie veľmi obsiahleho diela vykľuje. Myslím, že každý čitateľ si ho môže vyložiť inak a možno veľa záleží aj na jeho aktuálnom rozpoložení.
SPOILER: Môj výklad je asi taký, že Piranesiho dom predstavuje miesto, kde človek niekedy uniká pred ľuďmi, z ktorých je už unavený a otrávený. Potrebuje útočisko, kde by bol sám, mohol premýšľať a netrápili by ho pozemské starosti. Môže sa doň kedykoľvek vrátiť a mať istotu, že také miesto tu pre neho vždy bude.
Vy možno nájdete v tejto knihe niečo úplne iné. Myslím ale, že určite stojí za prečítanie, a to aj napriek tomu, že z nej budete trochu v rozpakoch, rovnako ako aj ja :)
