Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kaviareň u Anjela je výborne vyrozprávaná rodinná sága, ktorej dej sa od vojnových rokov posúva na začiatok päťdesiatych rokov a stretávame tu všetkých hrdinov z úvodnej prvej časti. Vo Wiesbadene sa život po vojne vracia do starých koľají len veľmi pomaly a ľudia stále pociťujú nedostatok. To najhoršie majú už za sebou, ale šťastie a spokojnosť akosi aj tak stále neprichádzajú.
Aj keď mi čítanie išlo pomaly, príbeh je tak dobre vyrozprávaný, že som sa nikdy nenudila. Veľmi tomu pomáha striedanie kapitol, kedy je každá zameraná na inú postavu, ktorá aktuálne rieši určitý problém.
Príbeh je veľmi pekne poprepájaný a opätovné stretnutie so všetkými postavami bolo veľmi príjemné. Je to pomalšie plynúca rodinná sága, v ktorej sa ale stále niečo deje a aj keď tušíte, že všetko sa dobre skončí, baví vás čítať stále ďalej a ďalej. Aj keď autorka neprináša veľké zvraty a drámy, malé problémy musia postavy riešiť neustále a páči sa mi, ako si vzájomne pomáhajú a podporujú sa.
Najviac ma zaujal kontrast medzi vojnovými časmi v prvom dieli a pokojnými rokmi v tejto druhej časti. Aj keď vojna so sebou prinášala rôzne útrapy, hlavní hrdinovia boli svojím spôsobom šťastní a vedeli sa tešiť naozaj aj z maličkostí. Naopak po vojne, kedy si už mohli vydýchnuť a užívať si slobodu, sú všetci akýsi utrápení. Vznikajú nové problémy a všetci sú nervózni, podráždení a hašteriví.
Pre mňa rovnako dobré ako prvý diel a teším sa na ten záverečný.
Historických detektívok je naozaj žalostne málo a ak máte tento žáner radi, je potrebné využiť každú príležitosť. A s týmto autorom rozhodne nešliapnete vedľa.
Síce si ma tento druhý diel nezískal tak ako ten prvý, ktorý som naozaj nemohla pustiť z rúk, je naozaj skvele prepracovaný. Nesie sa v podobnom duchu a všetky tie pozitíva, ktoré som vyzdvihla v Zániku, má určite aj Temný oheň. V prvom rade neuveriteľne skvelo vystihnutá a zachytená atmosféra tudorovského Anglicka v polovici šestnásteho storočia. Pach a špina ulíc, zanedbaná hygiena, choroby a chudoba. Keď sa začítate, akoby ste sa v deji ocitli spolu s postavami.
Prostredie tudorovského dvora dej sprevádza len okrajovo, ale kráľove rozmary s manželkami výrazne ovplyvňujú politickú situáciu a napätie v krajine. V cirkvi prebiehajú reformy, každým dňom môže byť pri moci niekto iný. Cromwell je v ohrození a v kráľovej nemilosti a do popredia sa dostáva nenásytný vojvoda z Norfolku. Shardlake má pomôcť vyriešiť tajomný prípad s temným (gréckym) ohňom, ktorý by mohol Cromwellovi vrátiť jeho moc a slávu.
Zo začiatku je Matthew Shardlake požiadaný pozrieť sa na nejasný prípad odsúdeného dievčaťa. Jej strýko neverí, že spáchala vraždu z ktorej je obvinená a poprosí Matthewa, aby zistil pravdu. K tomu je požiadaný samotným Cromwellom, aby vypátral, kde sa stratil grécky oheň, nebezpečná zbraň, ktorá by Anglicku výrazne pomohla v bojoch proti nepriateľovi. Pri vyšetrovaní získava nového spojenca, prostorekého Baraka, ktorý mu nielen pomáha pri plnení nebezpečných úloh, ale ho aj ochraňuje. Matthew sa zaplieta do intríg vysoko postavených ľudí a čas mu neúprosne uteká.
Páči sa mi autorov pomalý štýl rozprávania, máte čas splynúť s príbehom a skutočne si ho vychutnať a spoznať postavy. Veľmi atraktívne je aj obdobie, v ktorom sa tieto detektívky odohrávajú a taktiež, ako autor dokáže skĺbiť skutočné osudy postáv s vymysleným detektívnym príbehom. Aj keď ma zápletka s temným ohňom až tak nezaujala ako vraždy v kláštore v predchádzajúcej časti, netrpezlivo očakávam ďalší diel.
Nie každému vyhovujú knihy písané formou scenárov, divadelných hier, mailov, chatov alebo iným podobným spôsobom. Mne to vôbec neprekáža, z času na čas je to príjemná zmena, a preto mi úplne vyhovuje, že Fantastické zvery vychádzajú touto formou. Navyše je tento tretí a záverečný diel obohatený aj o ilustrácie a postrehy hercov a tvorcov filmov.
Nedá mi takto v úvode hneď nevytknúť nový formát a filmovú obálku, ktoré sú síce naozaj pekné, ale absolútne sa nehodí k predchádzajúcim častiam, čo je pre knižničného estetika dosť závažný nedostatok. Každopádne, obsah to neovplyvňuje a tak sa sústreďme predovšetkým naň.
Nakoľko ide o scenár, nie je veľmi priestor na rekapituláciu predchádzajúcich dvoch častí a ak ste ich čítali už dávnejšie, môže byť problém, zorientovať sa v deji. Ja som si preto prečítala na internete dostupné podrobnejšie obsahy a až po tom som išla na Tajomstvá Dumbledora.
Dumbledorova partička na čele s Mlokom čelí nebezpečnému Grindelwaldovi a snaží sa mu zabrániť v ovládnutí sveta. Celkovo to bolo fajn vymyslené, najväčšie tajomstvá a zvraty boli ale podľa mňa odholané už v predchádzajúcich dvoch častiach a tento diel tú hlavnú zápletku s Grindelwaldom len slušne ukončil a dej sa výrazne nezamotával. Páčilo sa mi, akú dôležitú úlohu v závere zohral jeden fantastický tvor z Mlokovho kufríka, ale pokojne si mohli zvery uchmatnúť aj väčší priestor.
Chýbala mi tu Tina a dúfala som, že aspoň v závere sa ich vzťah s Mlokom nejako posunie. Vzhľadom na názov som čakala viac zo života Dumbledora, ale z tohto pohľadu som bola celkom sklamaná. Rozumiem, že postava sa časom formuje, ale tu mi Albus nebol vôbec tak sympatický ako v Harry Potterovi. Jasné, múdrosť a skúsenosti sa získavajú vekom, ale taká úžasná a výrazná postava predsa musela byť úžasná snáď od narodenia! :D
Je to svet mágie a kúziel, čiže to nemôže byť zlé, ale čakala som asi trošku viac. Na filmy sa tiež určite pozriem, ale zrejme to nebude taká láska ako Harry. Ale bolo fajn sledovať Grindelwaldovu minulosť a dozvedieť sa viac o vzájomnom pute s Dumbledorom. Celkovo nielen tento diel, ale celá séria bola fajn.
Pre mňa bola kniha originálna nielen námetom, ale aj prostredím Viedne a vsuvkami úryvkov z hrobárovho almanachu, ktorý bol jednou z dôležitých a mimoriadne zaujímavých postáv. Je ale pravda, že niektoré časti boli napísané dosť vecne a realisticky, je možné, že slabším povahám sa obráti žalúdok. Mne sa to však páčilo a určite sa to hodilo do doby, v ktorej sa príbeh odohráva. Medicína je v začiatkoch, doktori sa tešia každému mŕtvemu telu, ktoré môžu tajne skúmať a aj detektívna veda je ešte len v úplnom zárodku. Rozvíjajú sa postupy a metódy na chytenie vrahov a je zábavné sledovať prvé pokusy o systematické zachytenie stôp a ich analyzovanie.
Hlavná postava Leopolda je veľmi sympatická a bavil ma jeho rozvíjajúci sa vzťah s policajnou telefonistkou Juliou. Leo bol pokrokový a do zastaraného policajného oddelenia sa snažil priniesť závan modernosti. Bol nútený pracovať so zvláštnym hrobárom Augustinom, ktorého poznatky mu v práci značne pomáhali. Zoznamovanie s postavami je postupné, a preto nemáte žiadny problém sa v nich orientovať a dej vám veľmi rýchlo ubieha. Radím vám, nesnažte sa veľmi premýšľať nad vrahom, odhalenie vás potom o to viac prekvapí. Ak jeho identitu nechcene uhádnete skôr, verím, že aj tak sa nájdu momenty, s ktorými ste nepočítali a príbeh vám má stále čo ponúknuť. Malé vytknutie mám jedine k náhodným situáciám vo vyšetrovaní, ktoré ho miestami zľahčovali a zidealizovali.
Zápletka a prostredie bolo výborné. Záverečné rozuzlenie ma miestami dokázalo príjemne prekvapiť a páčilo sa mi, že sa riešili viaceré úmrtia, ktoré sa na konci zaujímavo vysvetlili. Autor ma presvedčil, že jeho knihy chcem čítať a veľmi sa teším na ďalšie. Dúfam, že budú!
Krásy a zvieratá sú súborom dvanástich prerozprávaní klasických rozprávok od Červenej čiapočky, cez Popolušku až po Petra Pana, ktoré sú ich originálnymi predlohami inšpirované, ale každá z nich obsahuje zásadný twist, ktorý úplne mení klasické rozprávkové ponaučenia. Okrem toho je celá kniha doplnená ilustráciami, ktoré sú pomerne jednoduché, ale veľmi pekné a navyše mi pripomínajú ilustrácie z rozprávkových kníh, ktoré si pamätám z detstva, čo bola príjemná nostalgia.
Niektoré rozprávky sa mi páčili viac, niektoré menej, ale všetky boli výborné, miestami dosť zábavné, občas trochu krvavé a všetky ma prekvapili svojím rozuzlením. Najviac sa mi páčili rozprávky, v ktorých sa dievčatá namiesto obvyklého čakania na princa rozhodli vziať svoj osud do vlastných rúk a zachrániť sa samy (napr. Šalatienka, Kráska a zviera či Červená čiapočka). Veľmi sa mi páčilo aj ako autor zakomponoval do svojich verzií rôznorodosť (napr. Janko a Marienka odohrávajúca sa v Indii alebo Snehulienka s tmavou pleťou), ale zároveň vzdal poctu originálu a vôbec to nepôsobilo silene.
Rozhodne knihu odporúčam, najmä ak poznáte originálne rozprávky (čo predpokladám, že väčšina čitateľov poznať bude), kedy najviac oceníte každý detail, ktorý z pôvodných rozprávok autor použil a zakomponoval do svojej verzie. Kľudne by som si prečítala aj ďalšiu autorovu zbierku takýchto pozmenených a pre mňa vylepšených rozprávok a dúfam, že sa do podobného projektu ešte pustí. Veď rozprávok je ešte naozaj veľmi veľa .
Napriek tomu, že japonská literatúra mi vyhovuje a mám ju veľmi rada, nesiaham po nej často. A to z dvoch jednoduchých dôvodov. Japonských kníh u nás nevychádza veľa a na tento špecifický "magický" štýl musím mať tú správnu náladu. Preto som sa k Mačke, ktorá zachránila knihy dostala až teraz, aj keď ju mám už nejaký ten týždeň doma.
Ide o jednoduchú dejovú linku rozdelenú do 4 kapitol, v ktorých Rintaró musí rozlúsknuť 4 problémy. V podvedomí si spomína na rady a múdrosti svojho starého otca, ktorý mu zanechal krásny antikvariát a pri odpovediach mu pomáha nielen ryšavá rozprávajúca mačka, ale aj sympatická predsedníčka jeho triedy.
V tejto knihe sa skrýva výnimočný príbeh pre všetkých milovníkov kníh, ktorí si kladú bežné knihomoľské otázky a radi rozmýšľajú nad ich odpoveďami. Je potrebné čítať veľké množstvo kníh? Treba hľadieť na kvalitu alebo na kvantitu? Prečo sú populárne braky a klasiku už nikto nečíta? Budú ma odsudzovať za to, že čítam len populárne novinky?
Rintaró vám pri plnení svojich úloh v knižných labyrintoch na tieto otázky pomôže nájsť odpovede a možno vám dá aj nové podnety na premýšľanie. Spolu s ryšavou mačkou vás prevedie knižnými problémami a obklopí vás kopami kníh, takže pri čítaní sa budete určite cítiť veľmi komfortne. Je to nenáročné krátke dielo, ktoré zvládnete prečítať za pár hodín a určite vám po ňom zostane príjemný pocit a veľká chuť pustiť sa do mnohých nových príbehov.
oto je už tretia kniha od Kirsty Manning, ktorú som prečítala a opäť som si potvrdila, že od tejto autorky chcem čítať úplne všetko. Jej ľahký, nevtieravý štýl so zaujímavými zápletkami a vždy neuveriteľne sympatickými postavami si ma vie získať od prvých strán. Okrem toho sa autorka snaží poukázať na dôležité a častokrát zanedbávané udalosti z histórie a taktiež vždy vyzdvihuje silu ženských hrdiniek.
Záhada rukopisu má oproti predchádzajúcim autorkiným knihám možno trochu roztržitejší úvod. Máme tu tri hlavné hrdinky. Margot a Joséphine v minulosti, ktoré sa spoznávajú vo väzení počas druhej svetovej vojny a Evie, ktorá sa snaží v súčasnosti odhaliť ich dávne tajomstvo. Časové linky sa striedajú a aj keď sa celý dej točí okolo strateného rukopisu slávnej spisovateľky, jednoznačný smer dej naberie až niekde v strede knihy. Po tom, čo postavy lepšie spoznáme, zoznámime sa so situáciami, ktoré ich doviedli tam, kde sa aktuálne nachádzajú, si dej môžete začať naplno vychutnávať.
Veľmi sa mi páči, akým štýlom autorka píše. Napriek vážnejším témam, píše veľmi srdečne a láskavo. Jej postavy sú vždy mimoriadne osobnosti, ktoré si musíte obľúbiť. Margot a Joséphine k takým určite patria. Silné a odvážne hrdinky, ktoré nezlomí ani dlhý pobyt v neľudských podmienkach v nacistickom väzení.
Kniha sa volá Záhada rukopisu, ale vy zrejme veľmi rýchlo odhalíte, o aké tajomstvo ide. Myslím, že autorke nešlo o to, aby čitateľa napínala. Zrejme chcela, aby vedel výsledok a tajila len cestu k nemu, ktorú postupne odhaľovala. Tak vniesla do "obyčajného" románu aj náznak detektívnej linky, ktorý ho určite ešte viac zatraktívnil. Záver si ponechal istú dávku tajomnosti a páčilo sa mi, ako to autorka celé ukončila. Nevytýčila presné odpovede, ale vďaka záhadnému rukopisu si každý mohol urobiť vlastný koniec.
Výborný nápad, ktorým sa autorka inšpirovala zo skutočnej udalosti zasadený do obdobia, v ktorom mohla vytvoriť silné ženské postavy a vyzdvihnúť tak ich silu a poukázať na neľudské zaobchádzanie počas vojny. Tak skĺbila dobrý príbeh, sympatické postavy a dôležitý odkaz všetkých, ktorí bojovali za slobodu.
Myslím, že Nicka a Charlieho už nemusím naozaj nikomu predstavovať. Ak vás náhodou obišli komiksy, určite ste zachytili aspoň seriál, ktorý nám predstavil Netflix. Musím povedať, že obe verzie sú vydarené a ak sa potrebujete navnadiť na druhú sériu, ktorá nás čaká tento rok, s Trojitým rande v Paríži sa vám to dokonale podarí. Aj keď si myslím, že tento tretí diel zhltnete naozaj veľmi rýchlo. Je v ňom minimum textu, ale sprevádzajú ho veľmi výstižné a milé ilustrácie.
Mne sa tento tretí diel asi páčil zo všetkých najviac. Nick a Charlie už o svojej orientácii a svojom vzťahu povedali doma a aj niektorým najbližším priateľom. Teraz majú dilemu, či to oznámiť všetkým v škole a verejne sa k sebe priznať, alebo či ešte potrebujú čas a budú to tajiť. Chystajú sa na spoločný školský výlet do Paríža a samotné mesto je zárukou sladkej romantiky. Nehovoriac o tom, keď sa k Nickovi a Charliemu pridá zopár ďalších, podobne roztomilých párov.
Na zlepšenie nálady nie je nič lepšie, ako si otvoriť Motýliky. Je to neuveriteľné milé, zlaté a pohodové. Práve pri takýchto príbehoch si ešte viac uvedomujem a zároveň nechápem, že v tejto dobe to majú LGBT páry stále také ťažké. K tomu sa v tomto dieli riešili aj iné Charlieho problémy, ktoré vznikli najmä z posmeškov a z neprijatia jeho "inakosti".
Akonáhle som videla seriál, teraz pri čítaní Nicka a Charlieho si ich vždy predstavujem tak, ako hercov, ktorí ich stvárňujú :) Myslím, že vybrali verné kópie ilustráciám. Ale nesmiem zabudnúť aj na vedľajšie postavy, ktoré boli v tomto dieli všetky naozaj veľmi milé a sympatické. V závere ma pobavili aj dvaja vedúci učitelia a nakoniec sa v celkom malom školskom zájazde objavilo pomerne veľa gay párov :D Veľmi som sa bavila a už teraz sa teším na štvorku!
Po výbornom prvom dieli som bola veľmi zvedavá, aké nové problémy si autor pre hlavného hrdinu Björna pripraví a s čím mu bude pomáhať jeho kouč Joshka tentoraz.
V predchádzajúcej knihe bola výborne prepojená myšlienka koučingu a motivácie s hlavnou mafiánskou zápletkou. V tomto dieli sa autor usiloval o niečo podobné, avšak tu sa striedali oblasti "Vnútorného vymodleného dieťaťa" s "Kurzom sústredenia pre manažérov". Za mňa jednoznačne viedli kapitoly a úseky sústredené na druhú menovanú oblasť. Viac sa približovali predchádzajúcej časti a ku knihe sa hodili akosi prirodzenejšie.
Prvá polovica knihy je venovaná Björnovi, jeho detstvu a analýze jeho vnútorného dieťaťa. Snaží sa medzi nimi nájsť rovnováhu a vysvetliť svoje aktuálne nevyrovnané správanie. Veď dosiahol všetko po čom túžil a aj tak je stále akýsi nespokojný. Trochu dlhšie trvalo, kým sme sa dostali k Björnovým mafiánskym problémom, ale keď sme tam už konečne dorazili, dostala som to, na čo som čakala a čo som si užívala pri čítaní prvého dielu. Skvelé reakcie hlavného hrdinu na stále nové problémy a komplikácie. Iróniu, humor, nadhľad a rady jeho sympatického kouča, vďaka ktorým dospel Björn vždy k absurdným riešeniam, ktoré mu ako zázrakom vždy vychádzali.
Vážne ma bavili Björnove nápady, ako sa s okolitými neprajníkmi vedel pohrať, zosnoval plán, ktorý ho vždy postavil mimo hru a z pozadia ťahal za nitky tak, aby všetko išlo podľa jeho predstáv a v jeho prospech. Akonáhle sa nakopilo viac problémov, kniha konečne nabrala správne tempo. A aj keď sa Björn už zapovedal, že žiadne ďalšie vraždenie nebude, pár mŕtvol sa tu nešťastnou náhodou objavilo. Nič, čo by ale tento skúsený advokát nedokázal vyriešiť.
Aj keď sa mi nápad so sústredenosťou v predchádzajúcej knihe páčil oveľa viac ako vnútorné dieťa (s ktorým rozhovory boli miestami dosť otravné), nakoniec to autor do celého príbehu celkom vydarene zakomponoval. Hlavne v manželských problémoch mu veľmi pomohlo a elegantne a bez mŕtvol vyriešilo aspoň túto záležitosť :D Koniec bol celkom uzatvorený, takže vôbec netuším, akým smerom sa bude uberať ďalší diel. Je ale isté, že si ho nenechám ujsť.
Neviem si predstaviť lepšiu autorku na vianočný čas, v ktorom som knihu čítala. Opäť to bolo skvelé čítanie, ktoré som si rozhodne maximálne užila. Úsmevné, milé a pohodové, pri ktorom sa zasmejete a ktoré vám zaručene zlepší náladu.
Zdedený hrad v Škótsku bol na to, aby privítal hostí počas vianočných sviatkov a fungoval ako hotel, v nevyhovujúcom a zanedbanom stave. Pustiť sa do opráv a renovácie bez finančných prostriedkov a v časovej tiesni je pre Izzy nepredstaviteľné. Protikladom je jej nespútaná matka Xanthe, ktorá za premrštenú cenu sľúbila záujemcom prežiť v kľudnej a nádhernej časti Škótska na hrade nezabudnuteľné Vianoce. Z prijatej zálohy sa Izzy, Xanthe a Ross - historik a spisovateľ, ktorý reagoval na inzerát a za prehnanú cenu s vidinou kľudu a ticha pre svoju prácu prišiel na hrad dočasne bývať - postupne pustili do opráv. Nápaditá a optimistická Xanthe mala talent na zariaďovanie izieb a ani na malý okamih nezapochybovala o úspechu. Žiadnu beznádejnú a neriešiteľnú situáciu nebrala ako problém. Postupne do príbehu vstupujú nové postavy a všetci naši hrdinovia prežijú spoločne tie najkrajšie Vianoce.
Od začiatku bolo jasné, ako dopadne vzťah hlavných hrdinov Izzy a Redda. Napriek tomu sa kniha čítala veľmi dobre, bola milá, vtipná, srdečná, s dobrou zápletkou, odkrytím tajomstva so zafírmi a Reddovho spisovateľského umenia. Všetky postavy boli, ako inak, mimoriadne sympatické, najviac sa mi ale páčila postava Xanthe. Nespútaná, spontánna, priamočiara, bez zábran, miestami až excentrická, pritom veľmi citlivá, kamarátska, podnikavá a s citom pre dizajn.
Pri čítaní o kulinárskych jedlách mi tiekli slinky aj keď som bola práve po obede. Živo som si predstavovala mužov oblečených v kiltoch a užívala som si úžasné prostredie Škótska, ktoré mám v knihách veľmi rada. Je to príjemná pohodová kniha na čítanie hlavne v predvianočnom čase. Pri opisoch krajiny by som najradšej hneď zbalila kufor a vyrazila na cesty a na vlastné oči videla opísanú krajinu.
