Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Nádherná kniha, ktorá vo mne ešte dlho po prečítaní doznieva. Hoci je kniha aj o strate, samote a možno aj o smútku, je napísaná tak nádherne, že som sa veľakrát pri čítaní pristihla, že sa usmievam. Nicole Krauss píše naozaj poeticky a s citom, pričom veľká vďaka patrí aj prekladateľovi, ktorý odviedol dobrú prácu, a tak si čitateľ môže naozaj vychutnávať každú vetu. Určite sa k nej ešte vrátim.
Zo začiatku som bola knihou trochu zaskočená, keďže je iná ako všetky ostatné absyntovky, ktoré som doteraz čítala. Po čase som si však na štýl autora zvykla a nechcela som ju pustiť z ruky. Nie je to typická kniha o Afrike, v ktorej by sa hovorilo len o hlade, biede či etnických konfliktoch, Afrika, ktorú autor vykresľuje je predovšetkým jeho domov - domov ako každý iný. Autor sa veľakrát zamýšľa nad jazykom, nad jeho funkciou, no i nad spoločenstvom či napätím medzi etnickými skupinami, pričom častokrát tak robí až cez akési snové pasáže, v ktorých sa zameriava viac na svoje pocity a svoje vnímanie sveta. Som rada, že som tejto knihe dala šancu, keďže určite čitateľa donúti nazerať na Afriku inak.
Clayov most je nádherná kniha, ktorú nebudete chcieť položiť, až kým ju nebudete mať celú prečítanú. Je to kniha o strate, bolesti, ale i rôznych podobách lásky, priateľstva a o túžbe, túžbe žiť a zanechať stopu, hoci len malinkú a pre svet bezvýznamnú. Zusaka už dlho považujem za môjho obľúbeného autora, no táto kniha sa mi páčila asi najviac. Zusak je proste majster slova. Pri čítaní tejto knihy sa budete cítiť ako jej časť, budete všetko prežívať s chlapcami Dunbarovcami, budete cítiť ich bolesť, hnev, smútok, ale zároveň s nimi budete bojovať a prežívať i krásne momenty. Myslím, že na túto knihu nezabudnete ešte dlho po jej prečítaní. Na záver ešte musím pochváliť prekladateľa. Na prvých stranách sa mi zdal mierne stratený, ale to bol asi len môj pocit, potom bol už preklad vynikajúci. Nádherne a s citom sa mu darí najmä opisovať atmosféru. Ja osobne som sa naozaj cítila akoby som bola tam, v ďalekej Austrálii, a sedela s chlapcami Dunbarovcami a Achillom v malej kuchyni, či sa pozerala na Claya zahĺbeného v myšlienkach a ponoreného do stavby svojho diela, svojho mosta.
