Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Cez rozprávky a poviedky som sa ako osem ročná dostala do sveta Harryho Pottera a odvtedy som vášnivou knihomoľkou, ktorá má stále v ruke alebo aspoň po ruke knihu. Mám rada hlavne beletriu, príbehy zo života, reportáže, životopisy a občas sa ešte nechám zlákať aj fantasy literatúrou. Mojím obľúbeným sú talianski autori, ku ktorým so sa dostala cez vydavateľstvo Inaque. Mám rada knihy, ktoré sa ma tak chytia za srdce, že si pri čítaní robím poznámky. Ak mám chuť na oddychovú literatúru siaham po detektívkach.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Asi nikto, kto aspoň trochu sleduje dianie knižného sveta, neprehliadol knihu Normálni ľudia. Prvých 20 strán som rozdýchavala, že nie je vyznačená priama reč, a že to, či si to postava myslí alebo hovorí, a že ktorá, zistím až po tom, ako dva krát prečítam tú istú vetu. Vadilo mi to počas celej doby čítania.
Čo sa týka samotného príbehu, číta sa rýchlo a plynulo, zo začiatku som vôbec nemusela nad ním premýšľať. V tejto fáze som pokladala knihu za fajn oddychovku.
Postupne sa začali vynárať rôzne súvislosti a vysvetľovali mnohé skutky po psychologickej stránke. Ak nechcem nič prezradiť z deja, dodám len toľko, že tu som si začala uvedomovať, že je to ozaj dobrá kniha! .
Nesúhlasím s tým, že je väčší hype okolo knihy akoby mal byť. Iba skôr zle zacielený. Ak niekto nechce ani trochu rozmýšľať nad príbehom a konaním postáv, pre toho čitateľa to bude niečo ako youg adult love story. Má to od toho ďaleko, naozaj. A že autorka je mladá žabka a dala toto, klobúk dolu.
Autobiografie a biografie nie su mojim oblubenym zanrom, napriek tomu som velmi rada, ze som si precitala túto knihu. Nesledujem podrobne americku politiku ani bulvar, a preto som nemala ziaden nazor na Michelle. Nevedela som, ze studovala na Princetone, ani ze mala obrovske faux pas s kralovnou, ktoru objala.
Presne chapem, preco napisala knihu. Aby obhajila seba samu. Ako zenu, matku, Afroamericanku, manzelku prezidenta, prvu damu.
Viaceri ju pokladaju / pokladali iba za prvu damu, ktora ma reprezentativnu ulohu na charitativnych akciach. A to absolutne nie je pravda. Karieru mala nasliapnutu skor ako stretla Baracka a je rovnako uspesna ako jej manzel.
Velmi scitany stryko ma upozornil na nebezpecenstvo, ze citanie autobiografie v nas moze vyvolat falosny pocit “dokonalosti” autora. Snazila som sa preto vsetko brat s rezervou, ale neodolala som pocitu ju obdivovat. Je to silna, inspirativna a velmi empaticka zena. Do tejto knihy dala vela subjektivnych myslienok, velky kusok zo seba.
Kniha je rozdelena na tri casti. V prvej opisuje detstvo, ako a kde vyrastala, studium, prvu pracu, ako stretla Baracka. V druhej casti sa venuje tomu ako sa hladali v zivote, ako pracovali na svojej kariere, zakladali rodinu, prvym predvolebnym kampaniam, uspechom i neuspechom. V tretej casti opisuje posobenie Obamu ako prezidenta a zivot v Bielom dome. (Mna bavila najviac tato cast. )
Nechcem spoilerovat, ale naozaj toho Michelle dokazala vela aj mimo doby, ked mala uz na to viac priestoru vdaka tomu, ze bola znama a jej manzel mal vplyv.
Kniha bola pisana osobne a zaroven lahko, velmi dobre sa citala. Aj ked som obcas mala pocit, ze by mohla o cosi kratsia.
Som z tohto príbehu mierne zmätená.
Miestami som mala pocit, že Vanessa zneužívaná chcela byť, miestami som ju ľutovala ako obeť sexuálneho a hlavne psychického zneužívania.
Môže niekto tak strašne túžiť po pozornosti aby veril tomu, že je to láska? Ak áno, nie sú na vine aj rodičia? Či už kvôli nedostatku pozornosti a komunikácie, alebo benevoletnej výchove? Vanessa nebola žiadne neviniatko, verím však, že časom bola skutočná obeť, ktorá ani v dospelosti nevedela prijať fakt, že to nebol “príbeh lásky” a nedokázala sa odpútať a prekonať to.
Vinníka by som nevedela určiť iba jedného. Okrem zvrhlého učiteľa pochybili rovnako Vanessa, rodičia, spolužiaci aj škola.
Napriek ťažkej téme zneužívania sa čítala prekvapivo ľahko. Asi raz som musela na minútu prestať čítať a rozdýchať nechutnú scénku.
Odporúčam prečítať si ju. Každému okrem mojej mamky, ktorej som na rovinu povedala, že je to škaredo zvrhlá kniha, ktorú ona, napriek tomu, že už má dve dospelé dcéry, nepotrebuje čítať. Súhlasila.
Čo ma úprimne prekvapilo, že autorka písala knihu 18 rokov. Až tak dobrá tá kniha nebola. Za mňa 7/10.
Neda sa slovami uplne jednoznacne vyjadrit preco je kniha Požierači neba dokonala. Melancholicka, plna nesympatickych postav, riesi vela a tazkych tem, ale vobec nie povrchne. Mam chut ju zacat citat hned teraz este raz.
Uz sa opakujem, ale “Italové to sakra umi”. A Paolo Giordano obzvlast. Este by som dodala, ze ja som pozieracov vobec neporovnavala s Osamelosť prvočísel. Okrem celkoveho vibe-u knihy som nespozorovala ziadnu podobnost. Neviem sa, a ani sa nechcem rozhodovat, ktora je lepsia.
Začínalo to ako príjemné klábosenie a plynule to prechádzalo k témam o komplikovaných dysfunkčných vzťahoch, detstve, polyamorii, sebapoznávaní, sebaklame až po intelektuálne politické témy a rozhovory o umení a literatúre.
Bolo to veľmi príjemne oddychové, ale zároveň nie plytké čítanie.
Ja som rozhodne #teamsally . Páči sa mi autorkin štýl písania a dokonca som si už zvykla aj na nevyznačenú priamu reč.
Po deviatich rokoch som sa vrátila do Panemu a bola to neskutočná jazda, ktorá ma premenila na asociálneho introverta. Opäť.
O tom aké boli desiate Hry o život, ako a prečo vôbec vznikli a ako sa formovali pravidlá.
Hlavnou postavou je mladý Coriolanus Snow (áno ten) a Lucy Grayová Bairdová, jeho zverenkyňa z 12 obvodu, ktorej pomáha ako mentor.
Mám chuť začať čítať odznova, naozaj. Toto si dajte.
Kniha nebola vôbec zlá, ALE! Načasovanie na túto knihu v mojom prípade nebolo vhodné. Ona sa dokonale hodí na jesenné čítanie, ale ja som presne pozerala dosť brutálne premakaný seriál s podobnou témou.
Tempo bolo na začiatku pomalé (chápem, bude to séria s touto detektívkou), jemne predvídateľné, a napriek tomu, že miestami nechutné, nejako extra som netŕpla ani sa nebála. Celé mi to prišlo také naivné oproti seriálu, kde išli do hĺbky, riešili zo psychologického hladiska predátora. Viem, že by som to v živote neporovnávala keby to nepozerám a nečítam v rovnakom čase. V tomto prípade a v tomto poradí však seriál The Fall vs. kniha 1:0.
Najbližšie rovnakú chybu už nespravím a nechám si odstup medzi podobnými témami.
Za mňa 3/5 za to, že sa to ľahko čítalo a sem-tam ma sled udalostí aj prekvapil.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nora sa cíti v živote nepotrebná a preto sa rozhodne skončiť so životom. Namiesto smrti sa dostáva do Polnočnej knižnice, v ktorej zistí, že predtým než sa tak definitívne stane, môže vyskúšať rôzne verzie svojho života. Čo by bolo keby neskončí s plávaním, čo by bolo keby pokračuje v hudbe, atď.
Myslela som, že si prečítam dobrú oddychovku a namiesto toho som si fotila skoro každú druhú stranu, lebo sa mi tam páčila nejaká myšlienka. Bola to oddychovka istým spôsobom, ale nie plytká. Za mňa rozhodne odporúčam.
Kniha je pokračovaním románu Tá čo sa vracia. Dala som si aj re-reading prvého dielu, ktorý som čítala pred troma rokmi, a som rada, že som si pripomenula príbeh Arminuty a viac sa tak naladila. Autorkou mi pripomína moju obľúbenú autorku Elenu Ferrante. Obe píšu dokonale.
Moja svokra zhodnotila, že anotácia knihy znie dosť skľučujúco. Musím s ňou súhlasiť, ale napriek tomu nedám dopustiť na knihy od talianov, ktorí píšu síce surovo, ale pravdivo a na vydavateľstvo Inaque , vďaka ktorému mám možnosť prečítať si kvalitné romány.
