Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Nie som fanúšička podobného typu literatúry, čítanie tejto knihy ma však celkom bavilo. Našla som tu niekoľko trefných myšlienok a pripomenutie starej známej pravdy, že človek má toho vo svojich rukách naozaj oveľa viac, ako by si pod ťarchou životných strastí mohol myslieť. Cesta k tomu povestnému "šťastiu" však v realite nie je až taká primočiara ako píšu autori, je to púť omnoho viac tŕnistá, hlavne ak človek trpí traumou z detstva a podobne. Každý si však v knihe nájde to svoje. Za zamyslenie stojí minimálne myšlienka, že naozaj sa netreba báť byť neobľúbený. Z nikoho tým neubudne, práve naopak - keď sa človek prestane obávať, či ho majú všetci radi, môže nájsť sám seba ako nikdy predtým.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Môže si človek naozaj želať, aby nikdy neumrel? Nie je pre nás život vzácny práve preto, lebo jedného dňa skončí? Nie je predstava večného života ešte desivejšia než pomyslenie, že raz umrieme? A ak nikdy neumrieme, kedy potom znovu uvidíme tých, ktorých máme radi a ktorí už umreli?"
K tejto rozprávke pre dospelých ma pritiahol prekrásny názov. Je to jeden z tých príbehov ako Malý princ - určený deťom, a pritom sa hlboko dotýka aj dospelých. Čitateľ musí obdivovať autorovu obrovskú fantáziu a akosi túži, aby niektoré nápady rozobral aj oveľa hlbšie (čo však, pochopiteľne, rozsah knihy pre deti neumožňuje).
Knižka je clivá, vtipná aj vážna a niet tu negatívnych hrdinov. Ukazuje svet, ktorý je ťažký, ale vďaka sile priateľstva a obyčajného ľudského záujmu aj znesiteľný a krásny. Príbeh plynie pokojne ako tá rieka, čo tečie naopak pre tú jednu jedinú kvapku vody.
Silnou stránkou knihy je autentickosť slovenského prostredia a veľmi aktuálne a bežné témy, s ktorými sa stretávajú azda všetci rodičia. Autorka aj jej respondenti sa prihovárajú nielen mamám, ale aj otcom, ktorí sa v starostlivosti o deti konečne stávajú rovnocennými partnermi. Navyše hovoria citlivo a s porozumením pre to, že niet dokonalých rodičov, iba dosť dobrých. A to stačí. To vážne stačí.
Jediné, čo by som vytkla je, že kniha je neučesaná - rozhovory sú "prestihané" tak, že odpovede často nenadväzujú, tém je priveľa a niektoré idú len po povrchu. Chápem, že autorka chcela dostať do knihy čo najviac dôležitých tém, no niekedy je to zbytočne na úkor hĺbky tých tém. Významne by pomohlo tiež to, keby autorkine otázky boli kratšie, bez nezaujímavého mudrovania - aj tým by respondenti dostali viac priestoru venovať sa témam viac do hĺbky. Celkovo sa mi zdalo, ako keby si tú knihu po dokončení už nikto neprečítal. Inak by si všimol, že v textoch miestami chýba kontinuita.
Autentická a silná výpoveď autora môže zaujať hlavne tých, ktorí neradi čítajú dlhšie texty. Hoci je kniha hrubá, veľkú časť zaberajú ilustrácie, ktoré tomuto skutočnému príbehu dávajú život. Čitateľ sa zároveň dozvie veľa o histórii surfovania vo vlnách. Osobne som mala pocit, ako keby som nečítala, ale niekto mi ten príbeh rozprával.
,,Všetci sa niečoho bojíme. Potláčať strach však nikomu nepomôže. Zmizne iba vtedy, ak konáte aj napriek nemu."
Nie som fanúšička motivačnej literatúry, z tejto knihy si však určite niečo odnesiem. Autor rieši konkrétnu tému, s ktorou sa denne stretáva každý, kto žije v civilizovanom svete - ako svoj život nepremárniť. Neponúka zázračné rýchle riešenia, ale konkrétne kroky k tomu, ako byť odklopený úspechmi.
"A možno sa nedokážeme zbaviť vecí, ktoré nás trýznia. Možno jediné, čo nám zostáva, je zvládnuť ich, ako najlepšie vieme."
Netradičný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny napísaný podľa skutočných udalostí. Tisíce ľudí ukrývajúce sa v lesoch na hraniciach Poľska a Bieloruska sú ďalšími príkladmi nezlomnej, a priam neuveriteľnej vôle žiť a prežiť. Dobre napísaný príbeh s vôňou, ale aj mrazom a nebezpečenstvom lesa, ktoré cítiť z každej stránky.
Pre mňa je kniha príjemným prekvapením. Čítala som už niekoľko odborných titulov o telesnom aj duševnom zdraví, žiadny z nich však tieto dva neoddeliteľné aspekty ľudského zdravia neprepojil natoľko, ako kniha Moderné zdravie.
Autori prinášajú aktuálny a odborný pohľad na to, ako výrazne môže duševná nepohoda ovplyvňovať zdravie tela a dostať tak človeka do bludného kruhu. Srdce a panické ataky, štítna žľaza, cirkadiánne rytmy, či "syndróm dobrého dievčaťa" sú len niektoré témy, ktoré by si zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť vo verejnom priestore.
Veľmi oceňujem, že autori ponúkajú konkrétne riešenia a tipy, ako zlepšiť svoje zdravie. A tiež to, že otvárajú dôležitú tému akou je stigmatizácia ľudí s nadváhou, bolesťami duše či kožnými ochoreniami. Je veľmi dôležité o tom hovoriť, lebo žalostná nevzdelanosť mnohých v tejto téme spôsobuje iným veľa bolesti.
Zlepšila by som úpravu knihy - typ písma, odseky, nadpisy, pridala by som viac farieb a obrázkov k témam, aby bol ijednotlivé kapitoly prehľadnejšie a ľahšie a čítali. Nedokonalú formu úplne vyvažuje bohatý obsah. Ďakujem za túto dôležitú knihu!
"Ak Robert Fico a ľudia v Smere robia veci, ktoré robiť nesmú, tak sa najprv snažia z ľudí urobiť hlupákov. Keď sa to už nedá, tak potom robia hlupákov sami zo seba."
Robia. Už takmer 15 rokov. A keďže im to mnohí a mnohí ľudia stále dovolia, je veľmi potrebné, aby vychádzali diela ako toto. O Ficovi už bolo napísaných veľa kníh. Ficokracia je jedna za najlepších. Neviem, či je na Slovensku niekto, kto má taký hlboký vhľad do politického diania a kto si tak dobre pamätá aj dávno zabudnuté kauzy a mená, ako Marián Leško.
Monika Tódová sa trefne a kompetentne pýta a Marián Leško odpovedá podrobne, ale nie vyčerpávajúco, triafa presne a rozprávanie obohacuje svojím typickým humorom. Hoci ja som skôr tím Shooty, Danglárove ilustrácie sa do tejto knihy hodia viac. Po prečítaní vo mne rezonuje myšlienka - chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej.
"Paradox našej doby spočíva v tom, že fyzická realita, v ktorej stretávame prevažne ohľaduplných ľudí, je klamlivá a pravdivá je realita virtuálna. Pravdivou výpoveďou o ľudskej povahe sú sociálne siete."
Najnovšia kniha Martina M. Šimečku mi poskytla veľa podnetov na premýšľanie. Dlhoročný novinár a spisovateľ uvažuje nad životom dosť odlišným spôsobom ako, trúfam si povedať, väčšina ľudí Západu. Mne sú niektoré jeho myšlienky blízke. Teším sa zo samoty, aj zo spoločnosti blízkeho človeka, neznášam prázdne rozhovory, neprispievam na sociálne siete a tiché pozorovanie lesa mi robí veľkú radosť.
Hoci sa nepovažujem za čistokrvnú liberálku, s M. M. Šimečkom sa prekvapivo zhodnem v mnohých témach. Možno stačí mať otvorenú myseľ. A nesúdiť. Výnimočný stav je pozvaním pre každého, kto chce v zlých časoch dobre žiť. Kniha končí citátom filozofa Marka Aurelia: "Všade, kde sa dá žiť, sa dá žiť dobre." Šimečka dodáva: "Mal pravdu." Obaja majú pravdu.
Čakala som väčšiu blbosť. Moja prvá kniha od tejto autorky ma celkom príjemne prekvapila. Zachytáva bežné každodenné problémy ľudí, prevažne žien, ktoré nepôsobia ako odtrhnuté od reality, čo je v žánri román pre ženy skôr výnimka. Príbehy sú naozaj pestré, ale dej nikam nevedie, čo je veľké mínus knihy. Osudy žien začínajú akoby uprostred deja a uprostred deja aj končia. Čítanie ma celkom bavilo, ale nemotivovalo prečítať si aj ďalšie diela tejto autorky.
