Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje odznaky
2024
2024
2023
Moje aktivity
,,Nemožno zapáliť sviečku, aby z nej nekvapkal vosk, a nemožno milovať a nikdy neplakať."
Prequel románu Mandolína kapitána Corelliho ma nezaujal až tak ako práve táto kniha. Je však bohatý na v našich končinách málo známe historické dianie v Turecku a Grécku. Operácia Dardenely, v ktorej padli státisice ľudí je tu opísaná podrobne, často až rozvláčne.
Postavy sú zaujímavé a autentické, románu však chýba živosť, dynamickosť a akási iskra románu Mandolína kapitána Corelliho.
,,Je to povolání, pro ktoré žiju a ktoré mě každý den něco nového naučí. Mám na něm rád napětí, tlak, emoce, adrenalin, ale ani to všechno dohromady se nevyrovná pocitu, když se rukojmí dostane zpátky domů. To je až nepopsatelná chvíle."
Takto o svojom zamestnaní hovorí Adam Dolník, jeden z najlepších vyjednávačov na svete. Pri stretnutiach s teroristami a vyjednávaní prežil adrenalínové chvíle, z ktorých sa tají dych a inému človeku by boli priveľa aj na desať životov.
Pri čítaní ma najviac zaujala práve kapitola o terorizme. Celkovo však musím povedať, že z piatich kníh rozhovorov Martina Moravca ma táto zaujala najmenej. Nie je o nič slabšia ako predošlé, je to témou, ktorá ma nechytila až tak ako príbehy z lekárskeho prostredia, polície a lietania. Rada som si však prečítala aj Svět elitiního vyjednavače, veľa som sa dozvedela a určite si prečítam aj ďalšie pútavé ľudské príbehy z pera Martina Moravca.
Statoční. Odvážni. Ľudskí. Hrdinovia. Hrdinovia každého dňa, v ktorom sa svojou prácou snažili a snažia robiť Slovensko bezpečnejším. Toto všetko by som mohla napísať o týchto trinástich (a mnohých iných) policajtoch a bola by to pravda. V prvom rade však chcem povedať jedno - ďakujem.
Ďakujem za vašu prácu, páni Čurilla, Ďurka, Mašin, Sabota, Dunčko, Magula, Kotek, Svítok, Chudý, Daňko, Kišš, Imre a Hamran. Sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí vašu prácu vidia a vážia si ju.
Kniha je obsahovo hutná a nabitá informáciami. Čitateľ sa dozvie niečo z detstva, štúdia, osobného života a hlavne práce známych aj menej známych policajtov, ktorí na vlastnej koži zakúšajú, že v tomto štáte stále platí princíp rovných a rovnejších. Všetci trinásti sú rozdielni, pochádzajú z rôznych kútov Slovenska, ale chuť a odvaha robiť svoju prácu poctivo je to, čo majú všetci spoločné.
Ako pri všetkých knihách Mareka Vagoviča aj tu platí, že si ju nikdy neprečítajú tí, ktorí by to najviac potrebovali - tí oklamaní voliči Smeru a spol. Rýchlo by zistili, že hoci sú títo policajti úspešní a mimoriadne odvážni, stále sú obyčajní ľudia ako oni a nie zločinci, ktorí by si zaslúžili trest.
Pri čítaní tohto zaujímavého a dôležitého diela ma vyrušovalo len more chýb. Dlhoročný novinár a už aj spisovateľ by si aj s formálnou stránkou diela mohol dať viac práce. Z mnohých vetných skladieb priam kričí, že ich napísal na prvú dobrú, o krkolomných uvádzacích vetách priamej reči ani nehovorím. Chyby mi prekážali už aj pri Padreho klane, tu ich je však ešte viac (napr. strany 114, 115, 123, 166, 180, 195, 201, 258, 261, 304 a ďalšie). Dokonca mi na niektorých miestach udreli do očí aj skomolené priezviská Kišš a Daňko (druhého menovaného z pochopiteľných dôvodov iste nepoteší keď je spomínaný ako Danko).
Akokoľvek, kniha je cenným svedectvom doby, v ktorej sa Slovensko stalo rozprávkou - explicitným bojom dobra proti zlu. V úvode Brownovho Inferna nájdeme výrok: „Najtemnejšie miesta v pekle sú vyhradené tým, čo v čase morálnej krízy zaujímajú neutrálny postoj.“ Títo trinásti policajti si svoju stranu vybrali.
Užitočné a zaujímavé (aj keď dosť frustrujúce) čítanie o tom, ako nás už niekoľko desaťročí doslova otravuje oblečenie a obuv. Autorka kladie mnoho znepokojivých otázok. Keď potraviny a drogéria majú na obale presné zloženie, prečo sa to netýka aj oblečenia? Akú daň platia ľudia v Ázii či Afrike za lacné ošatenie s vábivými vzormi a potlačami? A prečo neexistuje politická vôľa prísne regulovať chemikálie v textile?
Odpovede neexistujú, producenti textilu a obuvi zahmlievajú a čitateľ zisťuje, že toto všetko sa začalo už pred mnohými storočiami v ére ,,šialených klobučníkov." Chemikálii v oblečení je aj dnes nespočetné množstvo, autorka však ponúka aj návody ako sa obliekať zdravšie a ekologickejšie.
Práve praktická časť knihy s tipmi ako sa nenechať otravovať tzv. fast fashion, ale nakupovať s rozumom ma na knihe najviac zaujala. Mnohé z autorkiných rád dlhodobo praktizuje, získala som však aj niekoľko nových poznatkov.
Okrem tejto knihy odporúčam prečítať si aj V tvojom rúži je olovo. Kniha podobným spôsobom odhaľuje zákulisie používania jedov v kozmetike a drogérii.
Po rozhovore s neurochirurgom Benešom a pilotom Heclom ide o tretiu skvelú spisovateľskú a novinársku prácu Martina Moravca. Respondentom je tentoraz dlhoročný šéf ,,mordparty."
Josef Mareš je presne ten človek, ktorého by ste chceli mať v blízkosti, keď sa stanete obeťou alebo svedkom trestného činu. Skúsený policajt zaujímavo rozpráva o svojich zážitkoch a skúsenostiach, pri ktorých čelil vrahom či násilníkom.
Rozhovory sú veľmi pútavé práve vďaka svojej autentickosti. Informácie o svete polície a svete zločinu tu máte naozaj z prvej ruky!
Červenák nenapíše blbosť, tak je to. Po poslabšom siedmom a ôsmom diele série a sviežom Bohdanovom príbehu je späť v plnej forme s príbehom, v ktorom všetko do najmenšieho detailu do seba zapadá a kde napätie a prekvapenia číhajú na čitateľa do poslednej strany.
V Košiciach som bola, takže o to lepšie som si vedela predstaviť autorom podmanivo vykreslené centrum mesta s dómom, ale aj blízky Košický hrad. Neuveriteľne autentická atmosféra miest Červenákovych rozprávok pre dospelých ma odrovná v každej jeho knihe!
Forma je skvelá, a rovnako aj obsah, kde všetko do seba zapadá. Ako zvyčajne, niet bezúhonných hrdinov, pretože noci nad Košicami prikrývajú mnoho hriechov. Temnými smradľavými uličkami (a nielen nimi) sa zakráda smrť, ktorej sú v pätách traja nezabudnuteľní vyšetrovatelia v honbe za prekliatou knihou.
Knihu som si vychutnala do poslednej strany a žiadne veľké a časté scény z mučenia či bojov mi tam vôbec nechýbali. Ako hovorí klasik, takto sa píše, do psej matere!
,,V mušliach je počuť more, povedala mi raz mama, zhromažďuje v nich všetky vlny a necháva ich tam búšiť neveky."
,,Vládkyňa vetra potrebuje pokoj Pána lesa a on zas potrebuje jej chaos. A títo dvaja spolu tancujú večný tanec. Zakaždým, keď sa vietor oprie do stromu a rozhýbe ho, môžeš ten tanec pozorovať."
Z dosiaľ troch kníh z tejto voľnej štvordielnej série kníh (nielen) pre deti sa mi táto páčila najmenej, to však neznamená, že nejde o krásny clivý príbeh ako boli aj predošlé.
Autorka aj ilustrátorka formou prístupnou aj pre staršie deti spoločne otvárajú tematiku tých najhlbších ľudských citov a pocitov ako sú osamelosť, neodpustenie i odpustenie či vyrovnávanie sa so smrťou najbližších.
Tento letný príbeh, v ktorom priam počuť škrekot čajok a šumenie mora, odporúčam napríklad aj na spoločné čítanie rodičov so staršími deťmi. Kniha ponúka možnosť na rozhovory o hlbokých zákutiach ľudskej duše.
Cítila sa v jeho blízkosti zvláštne, nedokázala presne pomenovať tie pocity. Bolo to ako dať si počas daždivého dňa kávu v obľúbenom hrnčeku, v obľúbenom kresle a počúvať pukot plameňov v kozube.
,,Výnimočný dar pre milovanú osobu," pousmiala sa. ,,Čas je to najviac, čo môžeme tomu druhému venovať. Keďže sú to hodinky pána Degreeho..."
Srdce mi búšilo a do tlmeného zvuku dažďa sa pridalo jemné tikanie našich hodiniek. Oboje patrili jemu. Oboje niesli jeho iniciály. Milovala som tohto muža.
Ako uvádzam vyššie, v tomto romantickom a trochu rozprávkovom románe som našla niekoľko pekných myšlienok. Prečítala som všetky autorkine knihy a túto hodnotím ako jednu z najlepších.
Román je prekrásny zvonka a aj vnútri sa nájde veľa toho, čo si zaslúži pochvalu. Toto veľmi voľné pokračovanie Záhrady umenia je balzamom na dušu každého knihomoľa, ku ktorým sa hrdo hlásim. Dobre poznám tú radosť z ticha a nezameniteľnej atmosfery knižníc, príjemnú vôňu kníh a eufóriu z čítania pútavého príbehu. Samozrejme, že Alissa a Danton museli nájsť a zachrániť všetky stratené knihy!
Autorka vykreslila Enthymereu, ale aj pozemské miesta, jedlo aj vzhľad ľudí veľmi živo, ako je u nej zvykom. Celý ten svet medzi nebom a zemou je veľmi dobrý nápad, vrátane spisovateľov, ktorých tu Alissa stretáva. Potešila má zmienka o mojej obľúbenej Pipi Dlhej Pančuche (str. 150), ale napríklad aj vtipná narážka na profesionálnu deformáciu knihomoľov (str. 125) a na súčasných slovenských pomätencov (str. 272).
Bolo zaujímavé sledovať ako Alissa prechádzala rôznymi identitami, čítať o hrdinoch rôznych období a o známych aj menej známych knihách z iného pohľadu. Zároveň toho bolo trochu priveľa a rôzne opisy, odbočky a detaily boli neraz na úkor sujetu.
Brat hlavného hrdinu sa mal znovu objaviť na scéne (napr. sa zmocniť Dantonových hodiniek čím by mu znemožnil návrat do Enthymerey a Alissa by ho išla zachraňovať - krásne sa to dalo spojiť s hľadaním niektorej knihy), Lóža mohla zohrať významnejšiu úlohu, hlavní hrdinovia sa mali zmierovať dlhšie - Alissa mala pátrať, prečo ju Danton tak nenávidí a potom sa aj právom trápiť, že ju poslal do vyhnanstva hoci bola nevinná. Mohla by som pokračovať. Samotný svet, sen každého knihomoľa, ponúkal toľko zápletiek! Žiaľ, autorka z neho vyťažila málo, podobne ako zo severskej krajiny z predchádzajúcej dilógie.
Páčilo sa mi však čítanie duší kníh a prepojenie Alissy s Ameliou z predošlej knihy. Celkovo je táto jesenná rozprávka ako stvorená na slnkom zaliate dni babieho leta, ale aj na tie pochmúrne daždivé. Kávy z názvu tam bolo požehnane, absintu nie, ale to je len dobre. Pekný, tak akurát romantický a napínavý príbeh!
Slabšie ako pokračovanie hlavne preto, lebo v prípade tejto knihy je názov dosť zavádzajúci. Príbehy zmiznutých ľudí sú tu zmieňované len okrajovo, viac sa dočítame o všakovakých tragických úmrtiach v horách, ktoré však majú jasnú príčinu, či už to bola lavína, nešťastné pády alebo precenenie vlastných síl.
Tatry a Babia hora isté majú v sebe čosi magické, čo ľudí priťahuje. A nie je to len čistá krása prírody. Dočítala som sa tu o mnohých tragédiách, o ktorých som predtým nepočula. V porovnaní s pokračovaním však táto kniha nie je taká napínavá, ani nehovorí o toľkých nevysvetliteľných zmzinutiach v horách.
Najlepšia z Bárdyho kníh, za čo autor okrem vlastných schopností nepochybne vďačí osobe Zuzany Čaputovej, ktorá sa ako jedna z mála slovenských politikov zapísala do histórie pozitívne. Aj v ťažkých časoch mala odvahu k ľudskosti, hoci čelila nevídanému lynču nielen zo strany Matoviča a Fica, ale aj od ďalších dezolátov z dezinformačných webov a podobne.
Zuzana Čaputová bola najlepšia prezidentka, akú kedy Slovensko malo, pretože má v sebe nielen ľudskosť, ale aj silnú vnútornú integritu, bez ktorej žiadny prezident vo svojom úrade dôstojne neobstojí a mnohí na Slovensku ani neobstáli.
Peter Bárdy knihu nabil faktami, nemá to byť a nie je to óda na pani prezidentku, hoci jej mandátu sa toho nedá veľa vytknúť. Odporúčam prečítať každému, kto chce získať hlbší vhľad do zákulisia rokov mandátu Zuzany Čaputovej.
