Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje odznaky
2024
2023
Moje aktivity
,,No ani vo svete ľudí nie sú zima či tma zlými. Svet v zime spí pod záľahou snehu, pripravuje sa na jar, a tak aj môj svet je pre dušu ako obdobie vyčkávania, spytovania si svedomia. Tma dokáže byť krutá i nádherná. Je rozdiel, ak tomu znužiješ na ťažký zločin alebo ako úkryt pre svoju lásku."
Podobne ako v prípade predošlej autorkinej dilógie, aj tu platí, že druhý diel je zaujímavejší a viac prepracovaný. Dej sa rozbieha pomaly, spád naberie až zhruba v polovici knihy, potom však už nie je núdza na prekvapivé momenty.
Čítala som všetky autorkine knihy a v tejto prvý raz badám určité zmeny - akýsi vyšší štýl písania, lepšiu štylizáciu, krajšie skladanie viet aj celých odsekov a dialógov. Verím, že si to zachová. Ďalej tiež viac autentické zápletky a happy endy, ktoré sú ako sám život - nie vždy tak happy ako by sme si želali.
Zároveň vidím nenaplnený potenciál hlbšie a viac rozvinúť tento zaujímavý svet - viac zložitejších zápletiek, viac postáv a vzťahov medzi nimi, viac akcie a napätia, veď boj sa tu priam ponúka.
Autorka v knihe dosť tápe. Akoby na tých menej ako 350 strán chcela vtlačiť všetko zaujímavé, čo si kedy o severských krajinách či mytológii prečítala, no miestami to pôsobí ako päsť na oko (napr. exkurzia v múzeu v Osle).
Tiež by ma zaujímalo, prečo autorka v každej jednej knihe potrebuje mať hrdinku, ktorá sa opíja a tára o nezmysloch s bandou rovnakých kamošiek. Viem, že to robí veľa ľudí, ale... nie všetci, zďaleka nie všetci. Prečo tak nástojčivo podvedome presviedča mladé čitateľky, že takýto životný štýl je ideál, ktorý by mali nasledovať?
Severská princezná je inak pútavý príbeh s mnohými zaujímavými prvkami (norny, Mrkheim, Záhrada bohyne Idunn...). Pokojne by to stačilo aj na pentalógiu. Najviac ma oslovili práve rôzne vzťahy medzi postavami, boj o kráľovstvo a ako to dopadlo s Arvidom a Junni. Takisto epilóg bol zaujímavým vyústením.
Pokračovanie bolo v porovnaní so Sudičkou zo severu príjemným prekvapením. Z mrazivého sveta Skjebnegardu sa však dalo vyťažiť oveľa, oveľa viac.
Zuzana Čaputová je múdra v úsudku: ,,Možno je to vec západnej kultúry, že je potrebné neustále súdiť, hodnotiť a hlavne mať na všetko názor. Myslím, že máme byť zdržanliví a viac pozorovať, než posudzovať."
Vie presne pomenovať potreby spoločnosti: ,,Znovu opakujem a budem vždy opakovať, že musíme neustále debatovať, hľadať porozumenie, pretože v skutočnosti nestojíme proti sebe konzervatívci a liberáli, ale demokrati proti tým, ktorí demokraciu ohrozujú."
Keď je to potrebné, vie podstatu vecí elegantne vystihnúť: ,,Ale dešifrovať motívy, pozadie Matovičovho uvažovania, to je pre úplne inú odbornosť ako pre právnika."
Okrem iného samu seba dobre pozná: ,,Zrejme najviac ma vystihuje, čo povedal niekto iný, že som človek s konzervatívnymi hodnotami a liberálnymi názormi."
Je nesmierne obdivuhodná v ľudskosti, napr. keď opisuje, ako si neraz počas samitov prisadla k prezidentovi Zemanovi keď sedel sám a rozprávala sa s ním. ,,Aby nezostal sám. Cítila som potrebu tohto typu ľudskej pozornosti, ktorá sa mi zdá úplne základná."
Vyniká tiež v zásadovosti, čo je, žiaľ, u politikov zriedkavá vlastnosť: ,,Pravidlá sú predsa vyjadrením hodnôt. A hodnôt sa nedá držať trochu alebo príliš. Hodnôt sa jednoducho treba držať."
A veľmi dobre rozumie nástrahám boja: ,,Definovala som si to kedysi tak, že zlo sa nedá poraziť bojom, pretože ho tým bojom umocňujeme. Zlo sa dá poraziť tým, že budeme rozširovať priestor dobrá.
Kniha čitateľom približuje Zuzanu Čaputovú, vzácneho neobyčajne obyčajného človeka, ktorý bol v istej etape života hlavou štátu. Nebojí sa poodhaliť svoje vnútro, prežívanie a vnímanie seba aj iných.
Keď žrebovali dobrých rodičov, Lea a Ema vyhrali prvú cenu. Zuzana Čaputová, žena, človek, prezidentka s noblesou kráľovnej môže byť krásnym vzorom pre všetky mamy, ktoré musia čeliť ťažkým výzvam v oblasti práce aj detí.
Pri čítaní som definitívne pochopila, prečo bola celé roky tŕňom v oku Ficovi a Matovičovi, Dankovi a Tarabovi, Pellegrinimu a Blahovi. Pretože každý jeden z nich veľmi dobre chápe a vie, cíti to v hĺbke srdca, že on sám nesiaha prezidentke sŕdc ani po členky. To je pravý dôvod ich zášte, hnevu a vulgárnych útokov. Je to hlboká závisť, ktorú si nikdy nepriznajú - závisť, ktorá ich páli ako jed, závisť, že na ňu jednoducho nemajú.
Nie, Zuzana Čaputová sa sama sebe nestratila. Nestratí sa ani zo sŕdc nás, ktorým je navždy prezidentkou. Ak sa raz rozhodne kandidovať znovu, ja budem stáť v prvom rade a povzbudzovať ju. A nestratí sa ani z dejín, lebo tie si dobre zapamätajú, že päť rokov bola prepotrebným slnkom na temnej oblohe.
Štylisticky je kniha na úrovni šikovnejšieho siedmaka. O obsahu sa tiež nedá povedať veľa pozitívneho. Dialógy v aute - to je samá vata, čítalo sa to príšerne. Dialógy v 16. storočí sa podobali na všetko, len nie na dialógy zo 16. storočia. Takto sa spolu ľudia v tej dobe nerozprávali, prepánajána. Aha, a tiež je to samá vata.
Tri hviezdičky dávam za koniec a za to, že skutočný príbeh deviatich krížov, zlovestne sa týčiacich pri ceste medzi Brnom a Prahou, naozaj mrazí.
,,Byť poslancom je nie sláva, ale otrocká robota. Poslanec nie je generál, ale skôr koník v cirkuse, ktorý nesmie vybočiť z ohrady, len pekne cifrovať do kruhu, lebo hneď je nešťastie."
Veru, aj súčasná NRSR má 79 takýchto cirkusových koníkov... Tie nadčasové paralely so súčasným stavom politiky na Slovensku sú zaujímavé, inak je však kniha nekonečná nuda. Viac ako 400 strán, ale obsahovo prázdnych. Možno len nie som cieľovka...
Veľkou pridanou hodnotou tejto knihy je množstvo praktických príkladov, ako sa zachovať v rôznych náročných situáciách s deťmi. Autorky sa zameriavajú na deti vo veku2 - 7 rokov, čo je super, keďže tie riešia úplne iné veci ako napr. pubertiaci.
Ak by som si z knihy mala zapamätať len jedno posolstvo, tak určite toto: ,,Rodičovstvo je umenie, nie veda." Táto veta by mala byť vytesaná do kameňa. Sú tisíce spôsobov ako byť dobrými rodičmi, nie iba jediný správny.
,,Ficov príbeh je príbehom cynika, ktorý všetok svoj politický talent, pracovitosť a popularitu investoval do svojej kariéry, do snahy získať čo najväčšiu moc a do jej upevňovania aj za cenu jej zneužitia a do zabezpečenia beztrestnosti pre seba a svojich verných. Slovensko a ľudia, ktorí tu žijú, z príbehu Fica neprofitovali takmer vôbec."
Peter Bárdy napísal zrozumiteľný, komplexný a vecný príbeh politika Roberta Fica, ktorý trestuhodne premrhal všetky nespočetné šance urobiť zo Slovenska dobré miesto pre život. Pre lepšie pochopenie témy odporúčam aj knihy Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou a Vlastnou hlavou 2, ale aj oba diely Padreho klanu.
Táto kniha poteší každého milovníka hradov obzvlášť teraz, začiatkom júna, kedy kroky mnohých smerujú práve na krásne slovenské zrúcaniny. Osobne som dosiaľ navštívila 22 z 27 spomínaných lokalít, viaceré pred viac ako desaťročím. So záujmom som si prečítala o významných prácach, ktoré na nich nadšenci za ten čas urobili. Kniha ma motivovala znovu zavítať na tieto miesta.
Som veľká milovníčka (hlavne) slovenských hradov, navštívila som ich už viac ako 70. Mojou srdcovkou je hrad Uhrovec, Čabraď a Starý hrad, ktoré majú obzvlášť podmanivú atmosféru. Hlavne Uhrovec je doslova živý hrad. Čabraď ponúka výhľady do okolia bez známok civilizácie a Starhrad je zase jedinečný svojou polohou nad čarovným úsekom Váhu.
Oceňujem, že kniha je plná farebných fotografií, často s porovnaním, ako vyzerali rôzne miesta na hradoch pred konzerváciou a po nej. Nadšení dobrovoľníci spolu s odborníkmi tu robia doslova zázraky. Patrí im za to veľká vďaka. To, že dnes toľko ľudí nezištne opravuje staré hrady či kláštory je jedna z najlepších vecí, ktoré sa na Slovensku dejú.
Pútavú publikáciu o živote na našich hradoch vhodné dopĺňajú odborné príspevky o dobovej hudbe, odeve, vykurovaní či keramike. Najviac ma zaujal príspevok o hradných studniach.
Verím, že o niekoľko rokov vyjde tretie pokračovanie, kde sa čitateľ dozvie o ďalšom postupe prác na kamenných svedkoch minulosti.
,,Ani si neviete predstaviť, ako túžim vodorovne sa s vami pozhovárať. Zdá sa, že ľudia sa úprimne zdôverujú iba v tejto polohe..."
,,V láske je náš raj, jediný raj muža a ženy, ktorý tu je, lenže my nevieme doň vstúpiť, prebývať v ňom, sami sa z neho vyháňame, nevieme sa sústrediť na toho druhého. Sústrediť sa na toho druhého, to je to najdôležitejšie."
V novele Prútené kreslá som našla niekoľko pekných úvah o láske, zamyslení o spoločenskej situácie v Československu, poetický a symbolický názov, celkovo ma však kniha viac nudila ako nadchla.
Hutná a zrozumiteľná príručka pre každého, kto chce lepšie porozumieť rozdielu medzi tradičnými a dezinformačnými médiami, ale aj zistiť ako rozoznať pravdu od lži, hoaxu a/alebo konšpiračnej teórie.
Kniha má už pár rokov, v niektorých ohľadoch je nadčasová, ale rozhodne by neuškodilo keby vyšla jej aktualizovaná verzia. Miera ohlupovania ľudí (nielen) na Slovensku sa za tých niekoľko rokov od vydania výrazne zvýšila, pribudli konšpiračné teórie o pandémii a znovu sa, žiaľ, vynorila aj teória, či náhodou Zem predsalen nie je plochá.
V aktualizovanej verzii by Kotlebu ako hlavného konšpirátora nahradil Uhrík a jeho extrémistickí nohsledi, exoti z koaličnej SNS, a v neposlednom rade aj Blaha a spol. z najväčšej vládnej strany. A to je skutočne desivý obraz regresu Slovenská.
,,Nemôžeme mať naraz škandinávske výdavky, anglosaské dane a balkánsku korupciu"
K tejto knihe sa mi chce citovať Simonu Stašovú v Pelíškoch: ,,Teda, to muselo dát příšernou práci. Přitom taková blbost, co?" Samozrejme, Rýchlokurz geniality nie je blbosť, zato však dosť vyčerpávajúci pomalokurz nadstavby k všeobecnému prehľadu.
Niektoré kapitoly idú veľmi, až príliš do hĺbky. Mňa osobne by zabilo keby tam boli ešte o dva grafy či rovnice navyše. Pri niektorých kapitolách som netušila, kde je sever a to som pomerne dobre vzdelaná a (verím, že) nemám prievan v hlave.
V každom prípade kniha dostatočne poučí toho, kto chce byť poučený a každý si tu nájde to svoje. Mňa najviac zaujali kapitoly v časti Spokojný život. Pán Ódor je obdivuhodne múdry človek. Chcela by som ho znovu za premiéra. Aj za člena rodiny. Do tretice - bude výborný europoslanec. Akoby sa už stalo.
