Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje odznaky
2023
Moje aktivity
Prušová a Leško vecne a jasne osvetľujú temnú osobnosť Štefana Harabina, jeho šikanovanie sudcov, oportunizmus a demagógiu, ktoré sa s ním tiahnu od čias Mečiara, cez Fica až podnes. Je priam hrôzostrašné, že tento mocibažný človek bez škrupúľ nielenže zastával funkciu ministra spravodlivosti, ale dokonca stál na čele Najvyššieho súdu a neostýchal sa zatiaľ dvakrát kandidovať na prezidenta republiky. Knihu odporúčam hlavne všetkým tým, ktorí sú tak veľmi zaslepení, že volili Harabina za hlavu štátu. Možno im čítanie otvorí oči.
Čítať viac
Kniha je plná vízií, názorov, postojov Ivety Radičovej a jej hodnotenia nielen politickej situácie na Slovensku, avšak úplne tu absentuje objektívnosť. Ľuba Lesná kladie príliš jednoduché otázky a nijako netají, že o akúkoľvek polemiku s bývalou premiérkou nemá záujem. Takýto rozhovor nemá veľkú výpovednú hodnotu, keďže úplne chýbajú otázky a odpovede týkajúce sa pálčivých problémov z čias Radičovej vládnutia. Čitateľ sa nedozvie nič o jej detstve, mladosti, rodine či zoznámení s manželom. Nezistíme, aké mala a má osobné vzťahy s jednotlivými bývalými kolegami, čo ju v živote teší či trápi. Rozhovor veľmi kĺže po povrchu.
Čítať viac
,,Ak nemám stratiť samého seba, musím si uchovať právo na výrok ,Ja si myslím´. Tým výrokom sa človek stáva človekom, ale pre komunistu sa tým začína smrteľné nebezpečenstvo.”
,,Západ by pokračujúce Mečiarovo vládnutie považoval za veľmi nebezpečné z geopolitického hľadiska. Boli by sme ruský nôž v chrbte demokratickej Európy.”
,,Politika bez mravných kritérií pre mňa nemala a nemá zmysel. Iste, niekedy musíš urobiť kompromis, ale ten nesmie byť v rozpore s tvojím základným presvedčením.”
Formou aj obsahom skvelá práca Jána Štrassera. Knihu, samozrejme, hodnotným a podnetných obsahom naplnil aj František Mikloško. K nemu len toľko - bolo by skvelé, keby sme v slovenskej politike dnes mali oveľa viac takých Mikloškov.
Desivá a trochu krutá, dosť naturalistická, ale tradične skvele napísaná kniha Stephena Kinga. Nepredstaviteľná nočná mora sa tu riadením osudu alebo súhrou náhod stáva realitou. Autor sa tradične skvele pohral so psychikou postáv, aj s drobnými detailami, ktoré robia príbeh mimoriadne realistickým.
Čítať viac
,,Ľudský mozog sa nevyvinul tak, aby vnímal realitu, ale vyvinul sa, aby vytváral ilúziu reality. Preto vzrušujúci život získava väčšiu pozornosť ako nudná pravda," cituje autor neurovedca Naskara.
Keď tento výrok aplikujeme na Igora Matoviča, zistíme, že vystihuje jeho mentálny svet - nielen svet obyčajnosti či ,,človečiny," ale aj vulgárnosti, konfliktu, nedodržiavania pravidiel a istej infantilnosti.
Veľmi odporúčam prečítať si túto knihu tesne pred alebo po čítaní knihy Jednoducho Matovič od Mareka Vagoviča. Bárdy a Vagovič, dvaja bývalí kolegovia z Aktualít, prinášajú dosť rozdielny pohľad na Matoviča. Obe knihy sú však kvalitné a objasňujú niektoré osobitosti konania bývalého premiéra.
Kým Vagovič je zdržanlivejší, Bárdy v kritike zachádza ďalej a otvorene poukazuje na mnohé fauly v konaní Igora Matoviča, ktoré sa tiahnu celou jeho politickou kariérou. Názor si, aj na základe informácií z týchto dvoch kníh, urobí čitateľ sám.
,,Najlepšie to povedal český novinár Tomáš Němeček: Ešte nikto, kto vládol s takou veľkou mocou tak dlho, nezlepšil Slovensko tak málo ako premiér Fico."
,,V justícii je kľúčové, že súdy nielenže majú byť nezávislé, ale musia sa nezávislými aj javiť. V politike je to inak. Nie je dôležité to, čo sa naozaj stalo, ale zdanie toho, čo sa stalo."
Ak by som mala do konca života počúvať názory na politiku len jedného človeka, vybrala by som si Mariána Leška. Toľko k tejto knihe.
Keby autorka cielene chcela napísať ten najklišéovitejší príbeh do červenej knižnice, vyzeralo by to presne takto. Kniha je obsahovo prázdna. Za otrepaný ľúbostný trojuholník sivej myšky a dvoch pánov Dokonalých by sa nemuseli hanbiť ani tvorcovia podpriemerných tureckých telenoviel.
Príbehu chýba akákoľvek hĺbka (azda okrem rečičiek o tom, aké je potrebné chcieť od života viac), nesmeruje od nikiaľ nikam a koniec je otvorený, hoci druhý diel tejto voľnej série je už o iných postavách. Dokonca aj názov je zavádzajúci - Leto na Santorini (One Summer in Santorini) a pritom na tomto ostrove sa odohráva menej ako 50 strán knihy.
Najhoršie sú však nesprávne vzory, ktoré tento brak ponúka. Legitimizuje alkohol, opíjanie sa, neviazaný sex, prejedanie sa, sladené nápoje. Dospelá žena nad tým prekrúti oči a pomyslí si svoje, ale viem si predstaviť, ako takýto životný štýl postáv prezentovaný ako správny môže pokriviť nazeranie na svet mladých dievčat, keď po tejto knihe siahnu.
Autorke slúži ku cti len to, že aspoň z formálnej stránky je príbeh celkom dobre napísaný a že sa pri podivnom romániku Sarah a Josha inšpirovala vlastným skutočným zážitkom. Celkovo však aj na túto knihu bolo škoda papiera.
,,Názvy sa aj rôzne komolili, napríklad dnešný hrad Korlátka bol pôvodne Konrádov kameň."
Toto je len jedna z mnohých zaujímavostí, ktoré sa čitateľ dozvie v tejto pútavého vedecko-popularizačnej knihe. Keďže je napísaná formou rozhovoru, číta sa naozaj ľahko. Doktorka Dvořáková približuje mnohé detaily a vyvracia fámy, ktoré o stredoveku priam zľudoveli.
Hovorí o tom, že toto obdobie, kedy násilie bolo na dennom poriadku a celý život vtedajšieho človeka boj úzko spätý s kresťanstvom, nebolo len temné obdobie plné špinavých nekultúrnych ľudí, ale žili vtedy aj mimoriadne múdre a šikovné osobnosti, vznikali vynálezy a prehlbovali sa vedecké poznatky.
V knihe mi chýbalo viac o živote v hradoch, keďže tie sú priam symbolom stredoveku. Tiež mohli dvaja spoluatori rozhovor dôkladnejšie učesať. Celkom často totiž skáču od témy k téme, prípadne zaujímavé odpovede pani Dvořákovej nerozvíjajú doplňujúcimi otázkami.
Práve ona dala svojou životnou múdrosťou knihe aj hlbší rozmer ako je ,,len" rozprávanie o stredoveku, takže má čo ponúknuť aj tým, ktorí nie sú veľkí nadšenci histórie.
,,Ale svet sa posúva k lepšiemu vďaka tým málo jedincom, ktorí ho neprijmú taký, aký je, ak to odporuje ich presvedčeniu."
,,Domov... čajky nemajú domov."
,,Sestrička, mali sme v živote toľko trápenia."
,,No mali sme srdce."
Rovnako ako kniha o Krvavej grófke, aj táto o Sisi ma príjemne prekvapila. Myslím, že autorke ide dokumentovanie života skutočných historických osôb lepšie ako vymýšľanie vlastných hrdinov.
Pri rekonštrukcii životov skutočných postáv sa dôsledne drží faktov (s dovysvetlením v doslove) a preto aj hlavne postavy, v tomto prípade Sisi a Franz, sú zobrazené veľmi ľudsky so všetkými svojimi nedokonalosťami a slabosťami.
Príbeh je uveriteľný, napínavý, nechýbajú prvky mystiky, neodmysliteľne späté so Sisi, ale ani láska, ktorá neprekoná všetko, predčasná smrť blízkych či vnútorné zápasy ťažko skúšanej cisárovnej.
Sisi je naozaj nezabudnuteľná žena. Podobne aj Romy, herečka, pre ktorú sa stvárnenie rakúskej cisárovnej stalo požehnaním aj prekliatím. Rada som si prečítala tento príbeh. Autorka v ňom išla do hĺbky ľudských duší a to je v knihách vždy významná pridaná hodnota.
,,Slová dokážu pohladiť, ale aj zraniť, sú ako med a bič, no najhoršie je mlčanie. Je ako kameň, ktorý kúsok po kúsku stavia medzi ľuďmi múr, a ten sa časom stane nedobytnou hradbou."
Opäť jedna z tých lepších kníh Jany Pronskej. Okrem trochu netradičného ľúbostného príbehu, v ktorom popri hlavnej hrdinke zohráva úlohu aj iná žena, oceňujem aj neobvyklú dávku napätia a bojovej haravary.
Prostredie hradu Bystrica, ktorý dnes patrí k najmalebnejším zrúcaninám na Považí, vkusne dopĺňajú motívy sokoliarstva či chovu loveckých psov.
