Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nevedela som, čo od tejto knihy čakať, predsa len je to denník tínedžerky. A veľmi ma prekvapila. Annin štýl písania bol podľa mňa zďaleka nielen na dievča v jej veku nadštandardný a dokázala by vytvoriť úžasné knihy. Rozhodne to nie je len o tom, že ide o "denník mŕtveho dievčaťa". Áno, je tam stále ten smutný aspekt, kedy viete, čo znamená, že kniha končí. Ale bolo by to kvalitné čítanie o vnútornom svete veľmi inteligentnej mladej ženy aj bez smutného záveru. Samozrejme, keď čítate knižku vo vyššom veku, napr. na jej hodnotení niektorých postáv cítite, že jej osobnosť je ešte v štádiu dozrievania a vývoja, čo ale sama často priznáva a karhá sa za to. Ale stále prevláda prekvapenie nad jej vyspelosťou - vhodná knižka pre rodičov, aby si uvedomili, že 13 - ročné deti už zďaleka nie sú len deti, keďže z pohľadu napr. o 20 rokov neskôr to tak zvyčajne hodnotíme. :)
Ťažko mi je opísať túto knižku. Niektoré reportáže ma zasiahli viac, iné menej, všetky však rozprávali o absurdnom svete. A hlavne umožňujú pochopiť, ako sa to stalo, že súčasťou našej kultúry sú aj úplatky, váženie si viac titulov ako osobnosti a určitá neohľaduplnosť k okoliu (t. j. treba sa starať hlavne sám o seba a rodinu) či strach zo všetkého iného. Hoci je rozsahom stručná, zostane vám z nej viac materiálu na uvažovanie ako z iných knižiek, ktoré majú stovky strán.
Je to pekne napísané a ja som sa bavila. Je ťažké nájsť knižku z oblasti humoru, ktorá sa takto dobre číta a je jednoducho naozaj milá. Súčasne rozpráva príbehy rôznych postáv, ktoré zaujmú, dajú sa precítiť, je vám ich ľúto, proste vám na nich záleží. Odporúčam pokojne ako darček na oddychové, ale zmysluplné čítanie. :)
Ako pozitíva by som zhodnotila, že knižka je napísaná tak, že aj 600 strán prečítate relatívne ľahko + sa jedná o študentov zaoberajúcich sa gréckou klasikou, ktorú mám rada. Tretím plusom je detailné rozobratie postáv, avšak z pohľadu rozprávača, jedného z aktérov, poňaté subjektívnym spôsobom, ktorý Vám necháva veľký priestor na vlastné hodnotenie charakterov, nielen na akceptovanie autorových predstáv.
A teraz prečo sa mi aj tak nepáčila: Napriek tomu, že postavy sú naozaj detailne rozpracované, nestotožnila som sa ani s jednou z nich, ani na jednej mi vôbec nezáležalo, prišli mi iracionálne a ich konanie úplne nekonzistentné. Snahou zrejme bolo navodiť pocit, že sa jedná zväčša o nadpriemerne intelektuálnych študentov, ale podľa mňa sa správali ako úplné jelítka. V podstate si vybrali medzi seba vodcu svorky, ktorý oplýval len jedinou nadpriemernou schopnosťou - lingvistickou a všeobecnými vedomosťami z čias minulých a toho slepo poslúchali, a to aj vo veciach, kedy by podľa mňa priemerný človek minimálne zaváhal. To, že niekoho mali radi, nebolo možné zmeniť, ani keď sa v podstate ukázalo, že to bol sociopat. Ich vzťahy s inými, tak podrobne opisované, boli z komplexného pohľadu nemenné bez ohľadu na odhalené skutočnosti a poslušnosť, aj keď im (až raz!) prišlo, že to možno nie je ideálna stratégia, slepá. Snaha predstaviť charaktery ako "šedé", z môjho pohľadu zlyhala, jednalo sa o postavy, ktoré svetu a svojmu okoliu prakticky nemali čo poskytnúť, boli zamerané len na seba, a to tak bez hraníc, že ani vraždenie im neprišlo nejako zbytočne zaváhania hodné. Viac im vadilo, keď ich bolela hlava.
Za mňa to bola po veľmi dlhej dobe knižka, ktorá na mne nezanechala žiadnu stopu, úvahu, nič.
Jedna z najbrutálnejších knižiek o koncentračných táboroch, ktorú som čítala, a to napriek tomu, že je písaná, najmä z hľadiska predvojnového obdobia, veľmi pekným až láskavým štýlom, pri ktorom sa občas dokonca usmievate nad zaľúbenou tínedžerkou. Hlavný príbeh, ktorý som čakala, že ma omráči, a teda samotný príbeh Violy a Mengeleho, bol pre mňa trochu v úzadí popri dramatických príbehoch iných, ktoré porozprávala, a ktoré sa ma dotkli ešte viac a na ktoré ani mesiace po jej prečítaní neviem občas prestať myslieť. Knižka je skvelá, ale aj ťažká, hlavne ak máte deti. Rozpráva však príbehy, ktoré je veľmi dôležité, aby sme nezabudli (ako, nanešťastie, ukazuje prítomnosť).
