2020 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2020
Moje čitateľské kolekcie
2020 
Slovenská literatúra Moje aktivity
Ja toho Vincenta chápem. Mám tiež vlastný vymyslený svet, kam chodím, keď mám plné zuby reality, kde je všetko možné, Váh vyzerá ako Hudson a v Trenčíne jazdí metro pod mrakodrapmi. Alebo nejak podobne. Potom sa mi tiež občas stáva, že už neviem, čo sa naozaj stalo a čo je len súčasťou mojej fantázie. Ako aj pri tejto knihe. Ale veď tá realita sa asi preceňuje.
Zbožňovala som túto knihu!
A tie ilustrácie! V knihe nájdete aj prácu ilustrátorky Anna Cima, ktorá je naozaj úžasná.
Lukáš Cabala je mladý spisovateľ, ktorý sa narodil v Trenčíne a táto kniha je jeho knižný debut. Teším sa na ďalšie jeho príbehy.
5/5 pre mňa
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Oliver Sacks
Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom
Táto recenzia bude plná superlatív!
Kniha sa zaoberá témou, ktorá ma odjakživa najviac zaujíma: ako funguje ľudský mozog, naša myseľ a ako je to možné, že to čo sa okolo nás deje vnímame všetci celkom odlišne. Názov my pripomenul jednu epizódu zo seriálu Ally McBealová - približne pred 10 rokmi som do tohto seriálu bola blázon. Videla som ho asi tisíckrát a to v každom jazyku. Keď som po prvý krát uvidela túto knihu, spomenula som si, že v jednej epizóde, ktorá sa volala Kopanec do hlavy, Richard Fish dostane svoj prvý prípad vraždy, kde má obhájiť muža, ktorý je obvinený, že zabil svoju manželku a to tak, že ju kopol do hlavy, kým ležala na pláži, pretože si ju údajne mýlil s futbalovou loptou. Po prečítaní prvej kapitoly som si túto epizódu pozrela. Obžalovanému sa často stáva, že si mýli ľudí s neživotnými predmetmi. Obhajoba pozve neuropsychológa na pojednávanie, ktorý cituje práve Sacksov článok o mužovi, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, aby potvrdil, že takáto choroba naozaj existuje, hoci šanca človeka dostať túto chorobu je jedna k miliónu. Nakoniec Fish vyhrá, ale divák má z toho celého pocit, že nikto veľmi tomu chalanovi neveril. Veď je to naozaj neuveriteľné. Viete si predstaviť, že keď sa pacient doktor P. prechádzal po meste, poklepkával po hlave hydranty, mysliac, že sú to deti? A pritom bol úžasný profesor s mimoriadnou vysokou inteligenciou a výborným hudobným sluchom. Ale keby ste ho stretli na ulici, na prvý pohľad by ste si určite mysleli, že je to blázon, šialený, možno aj nebezpečný. Ale nebol. Mal len nádor v zrakovom centre mozgu, ktorý sa nedal odstrániť.
Ďalšia pacientka stratila z jedného dňa na druhý pojem o tele a nevedela sa hýbať. Ajkeď fyzicky jej nič nebolo. Alebo pacientka, ktorá zrazu počula hrať v hlave írske pesničky z detstva, a tvrdila, že na texty úplne zabudla a teraz ich zrazu počula presne v hlave. Takýchto zvláštnych prípadov je v knihe 28. Všetky totálne absurdné a predsa pravdivé. Niektoré sú komické ale vidíme v nich zároveň aj tú tragédiu, že tieto choroby obrátili život týchto ľudí naruby (hoci niektorí z nich tvrdili, že choroba im vlastne vrátila život a prinášala dokonca aj radosť, čo je podľa mňa tiež zarážajúce).
Neuveriteľné, ako jedna malá zmena v bunkách mozgu dokáže vyvolať takéto čudné prípady. Tiež, že akou dlhou cestou sme prešli od čias keď sa človeku po prvý krát podarilo založiť oheň. Cestujeme do vesmíru, máme vyvinutú technológiu, vedeli by sme klónovať ľudí, keby sme nemali etické zábrany ... všetko je možné. Ale ešte stále presne nechápeme, čo sa v našich hlavách deje. Ani najúžasnejší neurológovia, ako Oliver Sacks.
Páči sa mi, ako dobre pozná diela všetkých neurológov a vedcov ale nielen to. Sacks má takisto prehľad o beletrii. Často spomína Rilkeho, Dostojevského, Borgesa, H.G. Wellsa a dalších úžasných spisovateľov. Dáva do svojej práce aj svoju dušu.
5/5 Kniha roka pre mňa.
Čo napísať o tejto knihe? Čítala som na ňu aj veľmi negatívne recenzie. Musím priznať, že keď som ju dočítala, zatvorila som ju s tým, že to bol veľmi pekný príbeh. Ale tiež musím priznať, že niekde v polovici knihy som už bola strašne nahnevaná - trošku aj na charaktery, ale najmä na autora ... nie som veľmi na romantické príbehy ale aj bez toho by to všetko bolo priveľa. Vzťah Vincenta a Giulietty ma prinútil gúlať očami pri každej scéne. Takže celú tú ich milostnú zápletku som začala po čase ignorovať. Takto ma už ten príbeh začal baviť. Veľa vecí som sa dozvedela o Talianoch a o tom pri akých podmienkách sa dostali do Nemecka. Hoci som nikdy nežila v zahraničí, ako Maďarka žijúca na Slovensku mám o tom predstavu, aké je to nikde sa necítiť úplne doma. Zaujímavé bolo pre mňa ešte aj myšlienka o tom, ako rozhodnutia starej mamy ovplyvnili aj život jej syna a vnučky, niekedy aj bez toho, aby si to uvedomili.
Autor študoval filmovú vedu a je to aj vidieť - ako to prekladateľka (Paulína Čuhová) na konci knihy komentuje: “Daniel Speck ako scenárista presne vie, ako vystavať autentický príbeh a zachovať napätie, udržať tempo a docieliť to, aby sa čitatelia často cítili ako vo filme.”
