Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som prehnane veľký kritik a nemám to na sebe rada.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nerobím to rada, každá kniha si prešla nejakým tým procesom, autor jej obetoval svoj čas, zvyšok vedenia jej obetovalo svoj čas... Ale táto kniha je literárne dno.
Knihu som dostala a tri roky som sa k nej nevedela prinútiť, pretože ma nebavila a vždy som sa zasekla na prvotných stránkach. Rozhodla som sa dočítať ju, aj keby ma nemala baviť. Predsa len, je to iba 235 strán.
Autorka vôbec poriadne neopisovala prostredie, nerozvíjala činnosti, ktoré postavy robili a ja v podstate doteraz neviem, ako si mám predstavovať určité postavy. Jedine dobre vykreslený mi prišiel Erik, ale aj tam sa toho dalo zakomponovať omnoho viac.
Prišlo mi, akoby sme sa stále niekam ponáhľali, veď toľko scén sa dalo rozviť a opísať ich, ale tu sa tak nestalo. Cítila som sa, akoby čítam nudný nezáživný opis dňa. Tu sa nedalo vôbec krochkať blahom nad pekne rozvinutými vetami. Proste strašné, fakt strašné, táto kniha je strašná a ja nedokážem pochopiť, ako môže mať takéto dobré hodnotenia. Knihu môže v dnešnej dobe vydať asi naozaj každý, toto je krásny príklad.
Robila som si poznámky, aby som mohla vytknúť pár nezmyslov, ktoré sa tu nachádzali. Bolo ich tu požehnane ale písať si poznámku každú minútu sa mi nechcelo.
takže SPOILERY
-do polovice knihy sa nič nedialo, akože absolútne nič...
-Nia navštívila Liss, (str.98) na ktorú som mimochodom úplne zabudla (totálne nepodstatná postava) a Liss jej len tak z ničoho nič povie že: "Spomínaš si na môjho najlepšieho priateľa?" HECK, proste z ničoho nič vysvitne, že mala Liss najlepšieho priateľa a s ním má teraz vzťah. Prišlo mi to tam totálne odveci, keby ho aspoň Liss spomínala skôr tak by to dávalo väčší zmysel. Potom vysvitne, že je to Niin kolega Sett, no nevedela, že je to Lissin najlepší priateľ, takže táto situácia sakra nedáva zmysel, keďže Nia povedala, ako si na jej najlepšieho priateľa pamätá...
-str. 122, Nia podíde k vlkom v klietkach a zrazu sa tam objaví manažér, ktorý si ju pomýli s cvičiteľkou. Povie jej, nech ich vyberie a donesie na scénu a odchádza preč. Nia nemá so zvieratami žiadne skúsenosti, ale aj tak jej nerobí problém otvoriť klietky a doviesť ich na miesto. Lebo to by urobil úplne každý. Tak by sa zachovala príčetná dospelá žena, otvorila by klietku s vlkmi, čo sú divoké zvieratá a v pohodičke by sa nimi nechala obstúpiť, veď čo, nemôžu mi tieto divoké zvieratá absolútne ublížiť. Keby tam bolo aspoň opísané, že sa ich bojí, že do čoho sa to namočila ale toto všetko tu chýbalo. Proste otvorila klietku, žiadny problém.
-str. 154... Nia zatvorila oči, už sa viac nechcela dívať, už iba počúvala. Ale hneď nasledujúca veta znie: "Erik sa tváril nezúčastnene." PROSIM? Nezatvorila si náhodou pred chvíľkou oči? Dobre, dajme tomu že ho videla ešte pred zatvorením očí, tváril sa nezúčastnene. Ale prečo to sakra teda nenapísala o vetu vopred?! (áno, je to možno detail, ale čítam knihu, nie opis dňa môjho kamaráta, tak poprosím trochu snahy)
-Nia sa absolútne nerozpráva s týmom, nič spolu neriešia, má ich na háku
-Nia hovorí Erikovi že ho miluje. Krása, ja že milujete človeka, ktorého poznáte a s ktorým ste si niečo prežili, nie že toto slovo prednesiete nejakému týpkovi len za to, že ste k nemu silno sexuálne priťahovaní. Vau.
-Nia hovorí Erikovi - "v živote som nemilovala nikoho tak veľmi, ako teba." Au. Au Damin. Vidíš aká je Nia mrcha? Teba poznala, zažila s tebou určite veľa vecí, ale aj tak miluje nejakého náhodného týpka, ktorého nepozná viac, ako teba. Naozaj au.
-Erik po ich vyznaní lásky Nii hovorí: "Skoro nič o tebe neviem." - Ale už ťa milujem. Naozaj zvláštny pojem lásky.
-Erik má možnosť stretnúť sa so svojou zosnulou sestrou a napraviť ich poslednú hádku. Nia mu tým dokazuje, že je cestovateľkou v čase. Erik to zoberie úplne v pohodičke, akoby sa nechumelilo. Ale keby to tam bolo aspoň opísané, ah...
-str. 203, "Erik, Chris a Zack si z neho robili žarty." Aha, lebo my vieme kto presne sú Chris a Zack, akú úlohu majú v kapele, lebo si ich spomenula až prvý krát a čakáš, že ich budeme poznať.
Toto je len slabý výcuc, kniha proste nedávala zmysel. Kypí vo mne hnev, lebo nedokážem pochopiť, ako môže byť kniha takto šialene odlfáknutá a už vôbec nepochopím tieto hodnotenia. Dobre, možno si v knihe niekto nájde svoje pozitívum ale všetky tieto chyby nemožno prehliadať. Proste to nie je dobrá kniha.
Nia je nezaujímavá osobnosť, neviem poriadne ani ako vyzerá. Neviem ako vyzerá jej sestra, mama, otec, členovia týmu, Erikova sestra, dostalo sa mi až toho, akej farby majú vlasy, no vau. Neviem načo zakomponovala autorka do knihy ostatných členov týmu, keď sa im vôbec nevenovala. Nevytvorila som si k nim absolútne žiadny vzťah, boli tam totálne zbytoční.
Ku koncu sa v knihe začalo konečne niečo diať a aspoň toto ju trochu pozdvihlo, ale stále tam chýbalo niekoľko stránok s opisom navyše.
Kniha bola odfláknutá a lenivo napísaná. Zanechala vo mne nepríjemné pocity a určite nechcem, aby ma ovplyvnila v písaní.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Som veľký fanúšik Dragon age série a kniha mi nesmela chýbať. Celý príbeh ma pohltil už od samého začiatku, veľmi sa mi páčilo, ako je kniha napísaná. Opis emócií bol skvelý, rovnako aj akcie, ktoré som si vedela živo predstaviť. Problém som možno mala s opisom prostredia, to popísané nebolo až tak veľmi, ako zvyšok, ale stačilo to.
Kniha sa mi čítala sama a niekoľko krát som mala v očiach slzy. Nie od smútku, (dobre, možno aj toho) ale od toho, ako skvelo boli situácie vykreslené a ja som si ich vedela dokonale prestaviť-tým pádom som prežívala všetky emócie a atmosféru.
Knihu môže kľudne čítať aj človek, čo nemá o Dragon age poňatia, lebo je v nej všetko vysvetlené. Určite by navnadila na hru.
(možno trochu SPOILER?) ... Trochu ma mrzí, že som sa nedozvedela hlavné informácie ohľadom vzťahov postáv. Inak ale skvelá, naozaj skvelá kniha, ktorá nesmie chýbať žiadnemu Dragon Age nadšencovi!
!!!SPOILER!! chcela som vedieť, ako umrel Marik, s kým splodil Alistaira (pretože som si celý čas myslela, že to bude Katriel, ktorá to byť ale nemohla), chcela som vedieť ako sa Loghain spoznal so svojou ženou, chcela som počuť myšlienky Marika keď mu Rowan nosila pod srdcom dieťa a podobne. Takže som zostala bez vypovedaných otázok. Loghain a jeho osobnosť mi doteraz vŕtajú v hlave najviac. V knihe bolo kopec momentov, ktoré ma zaštípali v očiach, pretože nadväzovali na hru a jeho činy.
Na knihy som celkom náročný zákazník, ale jednej veci odolať neviem. Americkému školskému prostrediu a typickým problémom teenov. Proste ma to baví, aj keď sú to večné klišé.
Kniha obsahuje všetko, čo mám rada. Tajomno, depresiu, smútok, romantiku, dokonalý opis, popretkávané vzťahy...
Strán síce je okolo 500, ale knihu som prečítala dostatočne rýchlo. Pristihla som sa, že si hovorím, ako si idem pozrieť film. Až kým mi nedošlo, že to, čo čítam je kniha a nie film! Tým chcem poukázať na to, že sú opisy prostredia a situácií skvelo napísané. Do príbehu som bola vtiahnutá tak veľmi, že som ho živo videla.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nie som fanúšik tejto série, ale knihy sa čítali ľahko a predsa len mali svoje kúzlo aj napriek sprostostiam, ktoré boli v knihe popísané.
Prvý diel mi prišiel ako sprostosť, ale pokračovala som a dala tomu šancu. Druhý ma bavil veľmi, dočkali sme sa zvratov a epických momentov. Tretí mal príliš veľa strán na to, ako sa tam nič nedialo a všetku akciu autorka napchala na koniec. Navyše, časti s bosorkami ma najskôr vôbec nebavili, prišli mi ako stupídne feministky. Ale aj tak som chcela pokračovať, veď som už ďaleko. Nuž, a potom som dočítala tento diel a hovorím si, že končím s celým príbehom primitívnej Aelin.
Neviem, či sa mi niekedy stalo, aby som takto veľmi neznášala hlavnú postavu. V tretej časti som sa mierne potešila, pretože mi prišlo, že sa (vtedy ešte) Celaena mení. Ale nie, nezmenila sa. Stále je drzá, namyslená a blbá.
Páčilo sa mi, keď sa k nej Rowan správal odporne. Konečne niekto, kto nepodľahol jej "kráse". (inak aj to ma dojímalo, každá postava tu musela byť pekná) A potom ma dorazilo, keď sa do nej akože zamiloval a povedal tú najväčšiu sprostosť, že za celé storočia jeho života možno čakal len na ňu :D :D... Prosím?!! Obávaný férsky bojovník, nesmrteľný, legendárny, ničivý, odmeraný... A potom sa zrazu máávnutím pekného ksichtu zmení na úplného podpapučníka, čo by pre Aelin vyvraždil svet. Lebo je proste idiot ktorý ju nadovšetko miluje. Wow. To dáva úplnú logiku a vôbec to nezapadá do priemeru kníh pre naivné dievčatká! A je mi jedno, že je to akože "young adult". Aj takéto zameranie sa dá napísať s logikou. Úplne sa mi tým Rowan znechutil, autorka jeho pôvodný charakter zabila a už som sa na neho "nepozerala" s úžasom, ale s nechuťou.
Nesmiem zabudnúť spomenúť Chaola, ktorého som mala rada, ale ktorý našej Celaene tiež sľúbil, ako ju nezradí a ako chce žiť iba s ňou a podobné sladké shity. Na to, ako veeeeľmi ju miloval sa nakoniec stretli s dosť chladivým odstupom, akoby medzi nimi nikdy nič silné nebolo.
Aelin je chorý psychopat, čo sa vyžíva v krvi. Keď odrezala hlavu Arobynnovi, bolo mi jasné, prečo sa Chaol tak veľmi bál jej panovania.
Niektoré pasáže opisovala autorka oničom. Možno to bolo prekladom, ale na dvojstrane (nepamätám číslo strany) pri opise som našla toľko slovíčok "bolo/bola/nebola.." , že mi to vypaľovalo oči.
No a koniec. Zlatý happy end, kde to mohlo konečne všetko skončiť, ale autorka si nechala zálohu a rozhodla sa vyrozprávať ďalší, zbytočne natiahnutý príbeh, ktorý som sa rozhodla už nechať tak. Nebaví ma to a nebaví ma zas rozčuľovať sa nad nelogickými situáciami a pocitmi postáv.
Vyzdvihnem tu jedine tak príbeh bosoriek, ktorý ma teraz veľmi bavil a uvítala by som ho viac, než príbeh nesympatickej Aelin.
Celkovo kúpu kníh neľutujem. Autorka píše aj napriek malým nedostatkom pekne, ľahko sa to číta a človek väčšine textu rozumie. (tu narážam na Witchera, kde bolo toľko mien a postáv, že som sa v tom úplne strácala a miestami som nevedela, o čom čítam)
A aspoň mi to dalo skúsenosť aké knihy do budúcnosti nekupovať :D
Trón zo skla ma veľmi nebavil, nepáčilo sa mi niekoľko klasických klišé momentov. Koruna z temnoty to ale zachránila a teším sa, keď si prečítam ostatné časti.
Momenty, pri ktorých som chcela Celaenu zabiť bolo viac než dosť, jednoducho si ju asi nikdy neobľúbim. Nepáči sa mi jej správanie, v prvej knihe to bola čistá hrôza, tu sa našťastie mierne ukľudnila.
Kráľ mi voči nej príde nesmierne naivný, Dorian mi tu prišiel nemastný neslaný. Páčili sa mi Cealenine výbuchy zlosti, pasáže kde vraždila ako besná som hltala každým slovom. Autorka spomínala slovné spojenie "mesačný svit" , toľko krát, až to bilo do očí.
Kniha sa ale čítala opäť dobre, aj keď som mala občas problémy s predstavovaním si oblastí.
Niektoré popisy prostredí mi neprišli úplne jasné, alebo ich autorka obzrejmila neskôr, ale to som mala v hlave už úplne inú predstavu. Vyskytlo sa tu veľa zvratov a popravde, ani jeden z nich som nečakala.
Stále som toho názoru, že je kniha viacmenej naivná a keby si ju prečítal náročnejší čitateľ, krúti nad ňou hlavou. Základ má v podstate fajn, všetko je ale vykreslené veľmi naivne, proste .. young adult :D Trochu škoda, zaujme to len určitú cieľovú skupinu.
Kááždopáádne, hodnotím tento diel veľmi dobre, prekvapil ma. Najradšej by som celú túto sériu videla sfilmovanú, alebo aspoň prerobenú do formy hry. Veľa ľudí by to ale asi neoslovilo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha je fajn. Náročnejších čitateľov asi ale nepoteší.
Čítala sa ľahko, pretože sa dej neustále stupňoval a vy ste chceli vedieť, čo bude ďalej a ako to celé dopadne. Autorka často používala rovnaké pomenovania pre určité činnosti alebo prirovnania. (slabá slovná zásoba?) Taktiež mi prišlo, že málo rozvíjala príbehy ostatných, v podstate sa zamerala len na pár osôb, takže som mala pocit, že je kniha hádam celá iba o hlavnej hrdinke, ktorá teda na konci prepla do psycho módu :D.
Teraz menší spoiler. Carrington mala nespočet príležitostí, ako sa vymaniť z rúk psychopata, no namiesto toho, aby zapla logické zmýšľanie iba mrmlala pošahané úryvky človeka, ktorého videla raz za život. Ah. A čo sa vôbec ďalej stalo s Larkin?
Záverečný text autorky ma nalomil pochybnosťami.
Podľa mňa úplne priemerná kniha, nič, čo by som s nadšením odporúčala ostatným. O to viac ma serie, že som čítala omnoho lepšie príbehy, ktoré boli dokonca zadarmo zverejnené na nete.
