Moja knižnica Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som čitateľský všežrút, čítam všetko, čo má myšlienku a čo ma zaujme. Najradšej ale čítavam knihy s vojnovou tematikou.
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moja knižnica Moje aktivity
Pri tejto knižke budem fakt stručná. Aj keď už od začiatku vieme, ako sa príbeh končí ( Homér alebo Brad Pitt, kto čo preferuje), vďaka autorke som mala neskutočný čitateľský zážitok. Dávam maximálny počet
"Možno si ho ceníš viac než cudzinca, ale každý človek je niečí priateľ alebo brat. Čí život má teda väčšiu hodnotu? "
Včely ako symbol nádeje a nového života sa tiahnu celým dejom tejto knihy. Je to nádherne napísaný, realisticky opísaný, hlboký príbeh o sýrskych utečencoch. Bolo zaujímavé pozorovať postavy románu, ich vnútornú premenu vplyvom rôznych život zničujúcich udalostí. Dej sa odohráva v dvoch časových líniách - v jednej autorka opisuje spomienky na Aleppa, na mŕtveho syna a v druhej ich začínajúci život v Anglicku. Je to veľmi ťažká téma, prišlo mi ich strašne ľúto a priznám sa, aj som si poplakala. Ale kniha ma bavila od prvej až po poslednú stranu.
Tento smutno-krásny príbeh bol pre mňa výnimočným čitateľským zážitkom. Bola to čarovná prechádzka v okolí Podlasia, prechádzka medzi ľuďmi pánubohu za chrbtom. Autorka krásne vystihla tamojší život a dospievanie Doroty. Kniha je plná krásnych a hlbokých myšlienok, mnohých paradoxov a životných lekcií. Čítala sa síce ľahko a rýchlo, ale pri niektorých častiach som si musela dať krátku pauzu na zhodnotenie myšlienok. Za mňa teda 5 z 5 a túto knihu určite odporúčam.
"Zdalo sa jej, že medzi ľuďmi existovalo zvláštne lanko, ktoré sa z nás pri odchode odmotáva. Čím ďalej od nás idú, tým viac lanka si si sebou berú. Lebo vedia, že môžu. Čím viac na nich čakáme, tým viac lanka si z nás odmotajú. Niekedy nemá koniec. Občas, až keď ho presekneme, začnú hľadať cestu späť. "
Tento romantický žáner prepletený so sci-fi nie je celkom moja šálka kávy, ale keďže som sa rozhodla vlastniť všetky knihy tejto autorky, tak som jej dala šancu.
Bola to taká príjemná oddychovka prečítaná za večer. Je zvláštne zamyslieť sa, čo sa možno stane vtedy, keď ľudstvo naďalej bude konať zlo a ničiť planétu. Ktovie ako ešte dopadneme my alebo nasledujúce generácie. Ale to je hudba budúcnosti...
Túto knižku odporúčam hlavne beznádejným romantičkám.
Táto knižka bola pre mňa takou príjemnou zmenou. Kúpila som si ju kdesi na FB za poštovné a doteraz čakala na svoju chvíľu. Celkom sa mi aj páčila, i keď bola taká predvídateľná, že som už na začiatku vedela, čo bude na konci.No kniha ma napriek tomu nenudila, čítala sa ľahko a rýchlo. Príbeh dokazuje, že keď sa chce, tak sa všetko dá.
"Ak budeš mať, braček môj,raz syna,
nauč ho, že pravda nie sú zbrane,
že nezmierni bôle tohto sveta,
koľko letí raketa,kým padne.
Vojakov mu radšej žiadnych nekúp,
na poličke nech sa kocky zjavia,
aby sa už odmalička učil
radšej stavať miesto zabíjania!"
Knižky s touto tematikou čítam veľmi pomaly alebo súčasne s"ľahšou" knihou, túto som však nedokázala položiť. Štýl písania sa mi veľmi páčil. Po dočítaní knihy mi vyšli aj slzy. Ja len dúfam,že sa história nikdy nebude opakovať, lebo to, čo sa v tých táboroch udialo, bolo nadľudské. Neviem si ani predstaviť, že by sa niečo podobné mohlo zopakovať.
Táto kniha ma donútila premýšľať o pohnútkach nacistov, dozorcov a "slávneho" doktora Mengeleho.To nebol človek, bol to monštrum bez akéhokoľvek súcitu či citov. Nedokážem si predstaviť, ako mohol ďalej žiť sám so sebou a ako mohol bez mihnutia oka vykonať tie zverstvá. Odkedy som sama mamou, veľmi ťažko sa mi čítajú takéto príbehy, ale fascinuje ma táto tematika. Fakt si vážme, čo máme...
" Človek musí milovať aj svojich nepriateľov. Iba tak sa z neho nestane monštrum."
Ďalšia knižka so skutočným príbehom z koncentračných táborov a o živote po vojne. Zhromažďuje Francine spomienky a pocity. Nie je surová, ale je silná, tak ako bola aj Franci. Aj keď existuje už kvantum tejto literatúry, každá jedna kniha je výnimočná, tak ako každý jeden človek, ktorý tie hrôzy prežil. Ja odporúčam....
"Žena moja, poďme na dvor a spravme si zo snehu dievčatko. Azda ožije a bude nám dcérkou."
Budem stručná.... Mňa tento drsný, no zároveň prekrásny a magický príbeh úplne dostal. Kniha vo mne vyvolala neskutočné emócie a aj keď dej plynul pomerne pomaly, čítala sa dobre a rýchlo. Škoda konca....ale to len preto, lebo ja som skôr idealistka než realistka.
Za mňa knihu teda odporúčam a už putovala na svoje čestné miesto v mojej knižnici.
Ak sa vám táto útla knižka dostane do rúk, odporúčam ju prečítať. Téma je samozrejme ťažká, inak sa to ani nedá. Ale dostanete ucelený obraz o tete Helene cez jej spomienky, o jej ťažkom živote nielen počas vojny,ale aj v časoch po a tiež aj cez spomienky jej synov na ich úžasnú mamičku. Človek si pri čítaní uvedomuje skutočné hodnoty v živote a viac si váži všetko, čo má, hlavne teda pre nás už samozrejmosť, slobodu.
"Brať si na vedomie! Keď má problém riešenie, nemá zmysel si robiť starosti. Ak nemá riešenie, starosti aj tak nepomôžu. "
Príbeh ravensbrückých dám / králikov, dvoch sestier prepojené s osudom dobrovoľníčky žijúcej v New Yorku a tiež so životom nemeckej lekárky.
Kniha je založená na skutočných príbehoch, mnohé postavy boli reálne, napísanie knihy predchádzalo mnohoročný výskum a pátranie autorky.
Mne osobne sa najviac páčilo vykreslenie charakteru poľskej dievčiny Kašy. Bola svojská, úprimná a autorka krásne opísala jej psychicky stav po návrate z koncentračného tábora. Ľudí poznačila vojna a mnohí z nich sa ťažko vracali do normálneho života.
Takúto psychoanalýzu som čakala hlavne u doktorky, žiaľ, tá neprišla, preto knižke dávam 4 z 5 .
"Ja si vezmem kyticu kvetov - ruže a orgován. ... Kráčala by som vzpriamene, cestou by som podala dozorkyniam kyticu a povedala im, aby sa netrápili výčitkami za to, čo robia. "
