Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
https://www.instagram.com/knihomolka_barus/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ešte! (mi daj šancu) je štvrtá časť zo série Texting. Tentokrát je hlavnou postavou Denver, dvojča Monty z tretej časti, a Shepard, brat Zacha z prvej časti.
Denver aj Shep sa poznajú z minulosti. Kedysi si písali cez správy a keď sa mali stretnúť naživo, niečo sa pokazil.
Páčilo sa mi prepletanie prítomnosti s minulosťou. To postupné dozvedanie sa, čo sa stalo medzi nimi, bolo fakt skvelé. Donúti vás to čítať ďalej, až kým príde k lámaniu chleba a vy sa dozviete, čo sa naozaj stalo.
Štýl písania je skvelý, autorku som si veľmi obľúbila už pri predošlých častiach. Chémiu medzi postavami sa dalo cítiť aj cez stránky, čo dodávalo knihe reálnosť a uveriteľnosť. Denver pôsobila sympaticky, bola skvelá a išla si za svojimi snami, v tomto prípade za povýšením v práci. To mohla dosiahnuť vďaka Shepovi. A tým, že bude súhlasiť s rande na charitatívnych akciách. Shepa som si najskôr nevedela zaradiť, pretože som si nepamätala na to, čo spravil, ale počas čítania ma osvietilo a bola som rada, ako sa zachoval. Pretože to, čo vtedy spravil, nebolo vôbec správne a pekné. Nakoniec som ho nemohla nemať rada, ukázalo sa, aký je v skutočnosti.
Kniha sa mi dobre čítala, bolo tam veľa vtipných situácií, ale aj náročnejších či romantických. Denver aj Shep si získali moje srdce ako aj predošlé páry. Celá táto séria bola veľmi pekná, všetky páry aj zvierací spoločníci mali čo-to do seba. Zbožňujem, keď sa v sériách prepletajú jednotlivé udalosti aj postavy. Ťažko sa mi lúčilo s touto sériou, ale od autorky vychádza nová séria Carolina Comets. Takže sa máme na čo tešiť.
Simon Lewis: Príbehy z tieňoloveckej akadémie je poviedková knižka zo sveta Tieňolovcov, ktorý tak veľmi zbožňujem. Pri recenziách ste si mohli všimnúť, že Simon nie je môj obľúbenec, ale chcela som vedieť, čo sa s ním stalo po udalostiach zo série Nástroje smrteľníkov.
Kniha obsahuje poviedky z Akadémie, ktorú Simon navštevuje, aby sa stal Tieňolovcom. Bolo zaujímavé čítať o škole, ako sa tam pracuje, o hroznom jedle, ktoré nádejní Tieňolovci dostávali. Simon je stále taký istý, ale už som sa ho naučila tolerovať a beriem ho s rezervou. Obľúbila som si aj jeho kamarátov, hlavne George bol skvelý.
Poviedky boli poniektoré slabšie, iné sa mi čítali fakt dobre, pretože boli zaujímavé. Vždy som rada, keď sa tam objavia aj iné postavy zo série. Isabelle mám veľmi rada a bola som zvedavá, ako to bude ďalej s ňou a Simonom. Nemohol chýbať ani Magnus, ktorého totálne zbožňujem a jeho prítomnosť je vždy osviežujúca.
Kniha je písaná ľahko, ale aj veľmi zdĺhavo. Sú tam opisy, čo sa deje, a priznám sa, že všetko dopodrobna som vedieť nemusela. Fakt to bolo ako taký Simonov denníček ako sa stať Tieňolovcom, pretože šlo prevažne o rôzne informácie a akcie tam veľa nebolo. Najviac sa mi páčila asi poviedka so synom Tessy a Willa a už sa teším na jeho sériu. Posledná poviedka ma dorazila, zlomila srdce a totálne nahnevala. To som vôbec nečakala a po dočítaní som nevedela, čo povedať. Koniec-koncov som rada, že som si Simonove poviedky prečítala a už teraz sa teším na návrat do Tieňosveta.
Zmluva snov je druhou časťou série Dreamland a ja som si ju mohla prečítať vďaka štafete.
V tejto časti spoznávame najstaršieho brata Declana Kanea, ku ktorému som si veľmi ťažko hľadala vzťah. Declan je typický workoholik, práca je preňho prednejšia ako čokoľvek iné a je večne zamračený.
Na druhej strane je Iris, úžasná žena, ktorá si zaslúži poklonu za to všetko, čo musela znášať. Neskutočne som si ju obľúbila, páčilo sa mi, že si nenechala skákať po hlave a povedala si svoje.
Oboch spájala nielen práca, ale aj manželská zmluva. A nie len tak hocijaká, falošná. Úprimne som sa tešila, ako to bude prebiehať a ako sa budú znášať. Declan sa viackrát preukázal ako pako, ale mal aj svetlé chvíľky, minulosť mal naozaj ťažkú a ani sa nečudujem, že to na ňom zanechalo šrámy. Zato Irisina rodina bola úžasná, páčila sa mi scéna s nimi, vtedy som sa dobre zasmiala. Vyrastala so skvelými ženami.
Chémia medzi hlavnými hrdinami bola skvelá, páčilo sa mi ich doberanie a aj cudzie slová, ktorými si vyjadrovali pocity. To bolo veľmi originálne, pretože som to ešte nikde nevidela.
Autorkin štýl písania sa mi dobre čítal, stránky som otáčala rýchlosťou blesku a zrazu pozerám na rozšírený epilóg a hovorím si, to je už koniec? Kniha sa mi páčila a nebyť Declanovho počiatočného správania, mohla byť dokonalosťou. Našťastie sa ukázalo, že nie všetko je ako sa zdá a neraz som vyronila slzu. Znova pri takých krásnych či smutných momentoch. Nechýbali ani hot scény či dokonca pár starých známych z prvej časti. A ja sa už teraz teším, čo nám ukáže posledný brat - Cal.
Volanie krvi je ďalší z tých príbehov, ktoré nebudete chcieť pustiť z ruky. Priznám sa, že som o knihe toho veľa nevedela, nalákali ma ukážky z Instagramu a zmienka o psychiatrickej liečebni. Ako psychologičku ma takéto témy veľmi fascinujú, takže som po knihe musela siahnuť.
Príbeh rozpráva o rodine, v ktorej Danielina dcéra Ema trpí schizofréniou. Aspoň to si rodičia aj lekári myslia. Lenže, čo ak je Ema úplne zdravá a v hlave sa jej naozaj prihovára zdesený výkrik trpiaceho dievčaťa?
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, bola som napätá, chcela som vedieť, čo sa tam naozaj deje a kde je pravda. Daniela sa úpenlivo snažila pochopiť dcéru, dopriala jej všetko na svete a bola odhodlaná pátrať po pravde, keď nastal zlom v Eminej vytrvalosti. Ten úsek ma veľmi šokoval, pretože som to nečakala, ale práve potom začína dej naberať na tajomnosti. Takisto sa mi páčilo, ako sa prítomnosťou prepletala minulosť, ktorá začala dávať zmysel až úplne na konci. Vtedy zasvietila tá povestná kontrolka, že aha, dáva to zmysel.
Kniha je veľmi temná, ale Daniela a jej boj o deti bol silný, nezastavila sa pred ničím a ja som si čítanie užívala. V knihe nájdete rodičovskú lásku, veľa tajomstiev a záhad, nenávisť aj nespravodlivosť, ale takisto aj veľa nadprirodzena, kliatby a tajné rituály. A ten koniec? To fakt stálo za to, pretože ma to úplne vytrhlo z vlastného presvedčenia a spokojného pocitu. Takýto koniec som dlho nečítala a na knihu som myslela ešte aj pár dní po prečítaní.
Syn podsvetia je úžasný príbeh inšpirovaný slovanskou mytológiou. Hlavným hrdinom je Matthew, človek, ktorý potrebuje nájsť svoj zmiznutý obchod. Do cesty sa mu pripletie bájna bytosť, alkonosta Sirína, ktorá je považovaná za zradkyňu. Rusalka Tatyana, ktorej niečo ukradli. Lešij Finn bez mágie a na záver besomar Artemy. Spoločnosť im robí čierny kocúr Október. Všetci sa musia dostať do Navu, podsvetia, aby vrátili Velesovi jeho strateného syna. Každá z postáv mala svoje čaro a pekne do príbehu zapadli.
Kniha sa mi čítala veľmi ľahko a tešila som sa na každý moment strávený na dobrodružnej výprave s našimi hrdinami. Prechádzali sme rôznymi časťami magickej krajiny, na rohoch číhali nástrahy, nadprirodzené bytosti či hrôzostrašní démoni.
Páčilo sa mi, ako sme sa postupne dozvedali, prečo sú jednotlivé postavy také, aké sú. Čo ich hnalo do Navu a prečo vlastne potrebovali obyčajného človeka, aby vytvoril zámku.
Nemôžem zabudnúť na Tatyanu a Artemyho, ocenila som vsuvky z minulosti, kde sa ešte len spoznávali. Veď kto by nemal rád milú romantickú linku?
Syn podsvetia nesie v sebe mnoho krásnych myšlienok, veľa zlomených postáv. Autorka do príbehu vniesla toľko života a citu, že som sa tešila na cestovanie do Navu, na stretnutie s Velesom, ktorý sa úplne pomiatol. A môžem spomenúť, že v knihe nájdete aj niektorú z postáv z Dcéry zimy?
Na toto všetko sa môžete tešiť, keď chytíte knihu do ruky. Dostanete nielen toto, ale ešte omnoho viac. Ak by bolo ešte viac kníh zo série Piesne troch svetov, prečítala by som všetky, lebo slovanská mytológia mi niečím učarovala.
Búrka je romantický príbeh plný krásnych myšlienok na zamyslenie. Hlavnou hrdinkou je letuška Louisa Lambertová, ktorej život hodil pod nohy polená, vďaka ktorým sa dostáva do kontaktu s bývalou futbalovou hviezdou a majiteľom klubu NFL Elliotom Evansom.
Obidve hlavné postavy som si obľúbila. Lou bola naozaj silná ženská hrdinka, páčilo sa mi jej zapálenie pre prácu a lietanie, aj keď s ňou neférovo zaobchádzali, nevzdávala sa. Elliot sa po strate uzatvoril do seba a jediné, čo ho zaujímalo, bola jeho dcéra Ava.
Autorkin štýl písania mi sadol, okamžite som sa začítala a už prológ ma navnadil na ďalšie stránky. Dej plynul postupne, spoznávali sme hlavné aj vedľajšie postavy a ja som sa tešila na moment, kedy sa ich cesty skrížia a že to teda bola riadna jazda.
Autorka vzťah popísala pekne, verila som im vášeň aj lásku, ale prijala by som viac strán, čo sa týkalo budovania vzťahu. Čo je však len moja osobná preferencia.
Páčilo sa mi posolstvo príbehu s médiami, ktoré každého prenasledujú a častokrát prekrúcajú skutočnú pravdu. Úprimne som sa Elliotovi nečudovala, že prestal veriť. Ja by som na tom bola rovnako. Preto som aj dychtivo čítala, aby som sa dozvedela, ako to nakoniec cele dopadne.
Názov búrka mal veľký význam v knižke a bolo to veľmi pekné a aj pravdivé. Celkovo som tu našla veľa pekných myšlienok, čo príbehu dodávalo inú atmosféru. Musím povedať, že čítanie som si veľmi užila, bol to dojímavý a zároveň aj pekný príbeh s nádhernou obálkou. Už sa teším na ďalšie diela od autorky, ktoré si nenechám ujsť.
Búrková sezóna je poviedkový príbeh zo sveta Zaklínača. Dejovo sa odohráva pred celou sériou, ale odporúčam ju čítať až potom. Jednak aj kvôli tomu, že je to návrat do sveta a takisto aj pre to, že sa tam spomínajú nejaké náznaky z finále.
Ja som bola touto poviedkou nadšená. Konečne bol hlavným hrdinom Geralt, zabíjal monštrá a príšery a spoločnosť mu robil Blyskáč. Toto bolo pre mňa ako balzam na dušu po záverečnej srdcervúcej časti. Pripomenulo mi to tie prvé knihy, kde to bolo zamerané na zaklínačské povinnosti.
Aj dejovo mi to prišlo veľmi zaujímavé, však Sapkowski už dokázal, že má brilantnú fantáziu a ponúkol viac línií, ktorými sa Geralt zaoberal. Nikdy ma neomrzí priateľstvo medzi Geraltom s Blyskáčom, ich doťahovanie, večný humor. Len som pretáčala stránky, usmievala sa a dychtivo hltala slová, aby som sa dozvedela, čo sa skrývalo za tajomstvami.
Týmto som svet Zaklínača uzavrela, spokojná a šťastná, že to bolo také, ako som očakávala. Geralt, vedz, že sa nevidíme poslednýkrát, už teraz plánujem, ako sa vrátim na Kontinent a začítam sa do neuveriteľného dobrodružstva.
Ak ste ešte stále nečítali Zaklínača, teraz je tá správna chvíľa. Ponorte sa do magického sveta zabijakov príšer, mocných čarodejov, sprisahaní medzi kráľovstvami, zradami a priateľstvami až na smrť. Garantujem vám, že vás to pohltí a pri čítaní sa vystrieda mnoho emócií. Geralt už čaká.
Pani Jazera je poslednou časťou Zaklínača od Sapkowskeho, ktorú som dlho odkladala. Opäť sa dej oveľa viac sústreďuje na Ciri, preto sa čítanie zo začiatku vlieklo. Musela som sa dostať do obrazu, bolo tam veľa nových postáv, dej preskakoval z jedného času do druhého. Čo však nemení nič na tom, že Sapkowski je Pán spisovateľ a budem ho obdivovať ešte dlhé roky.
Ciri mi ako postava veľmi nesadla, v jednej chvíli sa správala ako malé dievča, inokedy ako dospelá žena, niekedy sa mi jej činy pozdávali, častokrát nie a nechápala som ju. Postupne som si k nej však našla svojský vzťah a v istých momentoch ju mám aj rada.
Na celej sérii ma najviac mrzelo, že Geralt nie je hlavná postava ako som si spočiatku myslela a v tejto časti sa dokonca objavil až v druhej polovici (a to si zoberte, že kniha má skoro 600 strán).
Potom som sa už na čítanie tešila, pretože vždy, keď bol on aj s Blyskáčom a celou družinou na scéne, akosi to rýchlo odsýpalo a nestíhala som spracovávať. Preto by som uvítala viac ich dejovej línie než Cirinej či vojenských línií, pri ktorých som sa často strácala. Vojna s takým kráľovstvom s takým kráľom proti tomu panovníkovi. No poviem, že som z toho mala riadny guláš.
Pani Jazera je naozaj dokonalou záverečnou časťou, pretože som sa neraz smiala, čudovala a obávala som sa momentu, keď sa rozlúčim s hrdinami. Na konci som zostala v šoku, poplakala si, ale napokon aj usúdila, že to tak malo byť a celej sérii to dodalo správny podtón. Už teraz viem, že Zaklínača som nečítala poslednýkrát, nakoľko mi postavy prirástli k srdcu a takisto som určite prehliadla veľa detailov či mien, ktorých mala séria neúrekom. Za mňa opäť jedno z úžasne prepracovaných fantasy diel.
Zrodení z mágie sú druhou časťou série Katja, ktorú som si prečítala vďaka štafete. Prvú časť som čítala takmer pred rokom, preto som bola prvé kapitoly zmätená, ale potom som si spomenula a dostala sa do deja.
Mám pocit, že Natali nám ponúka oveľa prepracovanejší príbeh. Páčilo sa mi, že sme naprieč celou knihou cestovali, prešli mnohé územia, ktoré sa dali sledovať aj na mape, čo vždy oceňujem pri fantasy.
Katja mi zo začiatku prišla veľmi ufňukaná, ale nemohla som jej to zazlievať, lebo veľa padlo na jej plecia, že sama netuším, či by som to vládala niesť. Páčilo sa mi, akým vývojom prešla a bolo vidieť, ako sa zocelila. Jej puto s Briamom som neraz obdivovala, veľmi sa mi páčil ten cit pri písaní. Chápala som ich spojenie a takisto sa mi páčilo, že sa navzájom rešpektovali.
V knihe je toľko nových postáv, ktoré som si obľúbila, a pri niektorých som váhala, či im veriť, ale napokon všetko dopadlo ako malo. Katja a jej družina putovali po krajine, hľadali útočisko, bojovali, chránili sa a budovali si priateľstvá. Ach, toľko akcie tu bolo, až mi neraz srdce poskočilo, keď som nevedela, čo čakať.
A ako sa Katjina linka blížila ku koncu, tam nadviazal Argos, ktorého mám asi zo všetkých postáv najradšej. Páčilo sa mi, že si ho Natali nechala ako čerešničku na torte a dopriala mi dobrodružnú výpravu, počas ktorej som nestíhala spracovávať informácie.
Celú knihu som si užila, na každú voľnú chvíľku čítania som sa tešila, pretože som potrebovala vedieť, čo sa stane. Kapitoly končili napínavo a ja som chcela byť s hrdinami čo najdlhšie, odhaľovať tajomstvá a bojovať proti Ariinej tyranii. Už teraz sa teším na tretiu časť, pretože po tom konci nutne potrebujem pokračovanie!
Nástroje smrteľníkov predstavujú pre mňa neskutočnú nostalgiu. Prvú knihu som dostala ešte na základnej škole, ale poctivo som čakala na ďalšie časti a až pred pár rokmi som si prečítala celú sériu. Keďže som sa chcela vrátiť do sveta Tieňolovcov, prečítať si nové série a zažiť iné dobrodružstvá, rozhodla som sa pre re-reading.
Celá séria sa točí okolo partie Tieňolovcov, bojovníkov proti démonom. Veľmi sa mi páči svet, aký Cassie vytvorila, vždy patril k jedným z mojich obľúbených. Aj keď majú niektoré časti okolo 400-500 strán, dokázala som ich prečítať za pár dní, pretože píše pútavo, dej je dynamický, stále sa tam niečo deje a navyše som mohla byť s úžasnými hrdinami.
Keď som čítala sériu v roku 2019, nemala som rada Simona a ani teraz sa to nezmenilo. Ten chlapec mi liezol tak na nervy, hlavne v prvých častiach, keď chcel stále ochraňovať Clary, ktorá bola úplne schopná postarať sa o seba.
Najviac na tom celom sa mi páčilo puto parabatai, veľmi pekne to tam bolo opísané a Jace a Alec boli úplné protiklady, ktoré sa navzájom dopĺňali.
Pri prvom čítaní som si neuvedomila toľko odkazov na Pekelné stroje, ale teraz som dávala pozor a tešila som sa pri každej zmienke. Hlavne posledná časť bola na to zameraná a mali sme možnosť stretnúť niekoľko hlavných postáv z trilógie. Finálna časť bola úžasná (až na tie hrozné preklepy a zmenu prekladu, ktorú doteraz nechápem). Páčil sa mi boj, takisto záporák, ktorý bol vážne šialený a nechutný. Už teraz sa nemôžem dočkať, keď budem pokračovať v ďalších knihách a vrátim sa opäť do sveta nefilov.
