Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
https://www.instagram.com/knihomolka_barus/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Indigové kúzlo je tretia časť Pokrvných pút a po konci predošlej som sa tešila, že som ju mala hneď doma.
Táto časť sa mi asi páčila o čosi viac, nakoľko som ju prečítala za dva dni. Nebolo tu síce toľko upírov, ako by som si priala, ale autorka to vykompenzovala alchymistami a čarodejnicami.
Pri čítaní som mala zmiešané pocity spolu so Sydney, nakoľko všetko, čomu verila, sa ukázalo, že nie je úplne také pravdivé. Ono to už bolo načrtnuté v oboch sériách, ale až tu sa to úplne potvrdilo.
Páčilo sa mi, ako prekonávala samú seba, či už sa to týkalo hodín a úloh pre slečnu Terwilligerovú, alebo večne šarmantného Adriana.
Autorka tentokrát dáva priestor aj novej hrozbe, predstavuje úplne iné nebezpečenstvo, takže ani tu nechýbalo napätie či akcia.
Povedala by som, že dej je prevažne postavený na vzťahu Sydney a Adriana. Ono to síce nie je úplne tak, ale v konečnom dôsledku som z toho mala taký pocit. Pri ich interakciách som sa neustále usmievala, Adrian sa ukázal v tom najlepšom svetle a len som čakala na moment, kedy Sydney trochu poľaví.
Záver bol taký, aký som očakávala. Veľa odhalení, útokov, bojov a mne zostávalo len s tlčúcim srdcom dočítať, ako to všetko dopadne. Koniec bol roztomilý, ale zároveň aj trpký, keď sa dostala na scénu staro-nová postava. Ach, už nech je preložená celá séria, lebo autorka má ešte nejaké esá v rukáve. Verím v to.
Zlatá ľalia je druhou časťou série Pokrvné putá a zároveň aj voľným pokračovaním Upírskej akadémie. Veľmi som sa tešila, keď sa znova vrátim medzi upírov a alchymistov.
Sydney Sageová je vzorná alchymistka, ale postupne sa začína zoznamovať s nebezpečnými vecami a situáciami, takže jej presvedčenia sú ohrozené. V tejto časti mi na nej prekážala určitá vec so stravovaním. Ako na to stále poukazovala.
Adriana Ivaškova nemusím spomínať, z predošlých recenzií je snáď každému jasné, že je môj veľký obľúbenec. Ale páčilo sa mi, že ho vidíme aj v inom svetle. Síce nie úplne, ale ako sa snažil o niečo, predstieral, pomáhal... Proste sa vždy usmievam, keď je na scéne.
Dej je veľmi zaujímavý, pretože aj keď sa na niektoré tajomstvá prišlo v prvej časti, máme tu ďalšie. Na scénu prichádzajú nepriatelia, ktorí nie sú až takí neznámi, zakázaná mágia... Je tu mnoho línií, v jednej chvíli sledujeme jednu, potom nabehne ďalšia a tak nás autorka stále drží v napätí.
Oceňujem, ako sa tie dva svety postupne prepájajú, ako sa odhaľujú tajomstvá a ukazujú, že vlastne ani jedna strana nie je dobrá či zlá...
Knižka sa mi čítala rýchlo, ľahko, keďže tam bolo veľa napätia, akcie, tajností. Mám rada príbehy, ktoré sú jednou veľkou záhadou a v každej časti sa dozvieme maličký kúsok, až to napokon celé praskne. Presne takýto pocit mám z alchymistov. Už teraz sa teším na ďalšie časti a situácie, ktoré si pre nás autorka prichystala.
Z pekla štěstí je druhou poviedkou z prostredia Hekabry s Veronikou a Eliškou.
Tentokrát sa Veronika dostáva do veľkého problému, takže je v celej poviedke cítiť napätie a má detektívny charakter.
Viem, že je Eliška mladá, ale správa sa hrozne... Príde mi, že robí všetko opačne ako má, niežeby sa spýtala, ale radšej sa dostane ešte do väčšej šlamastiky.
Poviedka bola záhadná, celý čas som s napätím čítala, ako to vyrieši. Opäť tu bolo veľa mágie, kúziel, bariér a aj postavy, ktoré už poznáme zo série.
Záver bol pre mňa rýchly, aj to, čo sa tam stalo, ma dosť šokovalo a som zvedavá, či to bude mať nejaký dopad na ďalšie diely.
Určite si nenechajte ujsť túto poviedku plnú čarodejníc, mágie a záhad.
Ďáblův spratek je kratučká poviedka o čarodejniciach z Hekabry. Ak si pamätáte na Veroniku Bachovú a jej sestru Elišku, tak tipujete správne, sú hlavnými protagonistkami!
Dej sa začína na môj vkus veľmi rýchlo, chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala, pretože to na mňa zo stránok doslova zakričalo.
Veronika aj Eliška sú také, aké si ich pamätám, a každá mi v nejakej situácii pripomenula, prečo chcem na ne nakričať. Neustále sa hádali, raz som bola na jednej strane, inokedy na druhej.
Poviedka sa zameriava na záhadnú zapečatenú truhlicu, z ktorej vyjde zázračné dievčatko. Silvie mi prišla panovačná, ale úplne sa to k nej hodilo. A tu to začalo byť zaujímavejšie. Oceňujem rôznu mágiu a prísady, to sa mi páčilo, aké to bolo originálne.
Keďže to bolo pár strán, dej ubieha naozaj rýchlo, svižne, že to máte prečítané za chvíľu. Po konci som sa chcela dozvedieť viac, prijala by som pokojne aj rozsiahlejší dej. Nakoniec som si poviedku užila, som rada, že som sa vrátila do sveta čarodejníc a mohla s nimi bojovať.
Svetlo v plameni je druhou časťou série Z tela a ohňa. Prvá časť si ma až tak nezískala, hlavne, čo sa týkalo postáv, ale teraz? Páni, asi som si k nim potrebovala nájsť len cestu.
Stále mám výhrady k Sere, keďže mi úplne pripomína Poppy, ale snažila som si to veľmi nevšímať. Seraphena si ma však pomaličky získala. Páčilo sa mi, ako sa hrala na nevinnú, ale v skutočnosti náročky provokovala Nyktosa.
Dej mi ubiehal neuveriteľne rýchlo. Mala som pocit, že sa stále niečo deje. Sera, Nyktos aj ostatní sa snažili prísť na možné riešenia, objavili sa staré postavy, ale aj niekoľko nových. Neviem, čo si mám o niektorých myslieť, ale Attes bol vskutku zaujímavý.
Chválim autorku za originálne, iskrivé erotické scény. K tejto sérii to jednoducho patrí a oceňujem, že tam bolo vidieť postupné zbližovanie sa. Obaja mohli tvrdiť, čo chceli, všetci vieme, že tam boli city. I keď... Tá jedna správa ma dosť šokovala.
Koniec som nečakala, stále neviem, ako a či som to spracovala, ale už teraz sa nemôžem dočkať pokračovania. Toto je taká prepracovaná séria, v jednej chvíli si myslíte, že niečo viete, ale v druhej sa príde na niečo nové, objaví sa proroctvo, prekážka...
Na záver musím spomenúť maličkosť, ktorá mi prekážala pri čítaní, a to veľký počet chýb, preklepov. Príbeh rozpráva Sera, ale toľkokrát sa označovala v mužskom rode, že som len pretáčala očami. Verím, že sa to v ďalších prekladoch zlepší.
Vojna dvoch kráľovien je štvrtou časťou série Z krvi a popola. Priznám sa, že som sa jej mierne vyhýbala, ale vlastne doteraz nechápem prečo.
Pravdou je, že som si veľa vecí nepamätala, takže som sa musela dostať do deja, čo nebol problém. Páčilo sa mi, že sa striedal pohľad Casteela a Poppy. I keď tie kapitoly končili často napínavo...
Kniha sa mi zdala od začiatku až po koniec nabitá akciou, vôbec mi neprišla rozťahaná, ako som sa obávala. Veľkým plusom je, že mi veľmi sadli postavy. Milujem Poppy, je taká svojská, ale vidím v nej aj veľký posun. I keď čo sa bodania dýkou týka, stále sa nevie krotiť.
Casteela snáď nemusím ani spomínať, v tejto časti som ho nesmierne obdivovala. Nedokázala by som prežiť to, čo on. A hlavne sa mi páči jeho oddanosť Poppy.
Túto trojicu uzatvára Kieran, ktorého mám každou časťou radšej a radšej. Nemohla som sa prestať smiať pri jeho interakciách s Reaverom. Dokonalá dvojica.
Ak sa vám páčili predošlé časti, bude sa vám aj táto. Je v nej toľko veľa informácií, proroctiev, tajomstiev, že nebudete vedieť prestať čítať ako ja. Nechýbajú tu nádherné vyznania, humor, oddanosť či vzrušujúce chvíľky. Autorka ma opäť dokázala šokovať, pretože niektoré som čítala s doširoka otvorenými očami.
A čo sa týka posledných kapitol, boli veľmi napínavé, bála som sa, čo sa udeje. Samozrejme, že mám veľa otázok, preto dúfam, že sa čoskoro dočkám pokračovania.
Na trestnej lavici je štvrtou časťou zo série Carolina Comets a ako ste si mohli všimnúť, títo hokejisti si získali moje srdiečko.
Tentokrát sa dej zameriava na najstaršieho hráča Owena Smitha a Emiliu Andersonovú, neter asistenta trénera a manažérku sietí, kde platí pravidlo, ktoré zakazuje vzťahy medzi hráčom a zamestnancom.
Lenže obaja toto pravidlo už kedysi dávno porušili, keď o sebe nič nevedeli a teraz ich to prenasleduje. Navyše, Emilia dostane za úlohu natáčať so Smithom profil hráča, aby získala povýšenie.
Smith aj Emilia sa mi páčili, obaja boli zameraní na kariéru, takže nemali čas na nič iné a to sa ukazovalo aj na úlohe, ktorú dostala Emilia. Smith bol od nej o desať rokov starší, ale tá chémia medzi nimi bola na nezaplatenie. Aj sexuálne scény boli odvážnejšie, dravšie, až mi búšilo srdce.
Dej je zaujímavý, nakoľko je zameraný na zakázaný vzťah, lásku, vekový rozdiel, na možný koniec kariéry, ale zároveň sa v ňom nachádza aj akési pochopenie, túžba vytvoriť niečo nové.
Môžem povedať, že som spokojná aj s touto časťou, pretože som ju prečítala za jeden deň. Smith aj Emilia si zaslúžili jeden druhého a usmievala som sa, keď boli na scéne aj ostatné postavy z predošlých časti. Mám rada takéto poprepletané série, aspoň sa s nimi nemusím lúčiť.
Železný plameň je druhou časťou série Empyreum a pre mňa najočakávanejšou knihou v tomto roku. Ani si neviete predstaviť moje pocity, keď som knihu otvorila a začítala sa. Ocitla som sa doma.
Violet Sorrengailová to nemala nikdy ľahké, ale po náročných udalostiach, informáciách, ktoré sa dozvedela, musí teraz čeliť skutočnému svetu.
Autorka opäť ukázala, že vie písať, pretože ma tak vtiahla do deja, že som túto viac ako 700-stranovú knihu zatvárala prečítanú za 4 dni. Nechcela som to tak rýchlo prečítať, ale bolo to také skvelé a úžasné, že sa inak nedalo.
Dej je veľmi napínavý, Violet aj Xaden sa snažia prežiť v Jazdeckom kvadrante, sú nútení odlúčiť sa, čiže sme mali možnosť sledovať Violet aj ako samostatnú osobu, ktorá sa vyvíjala. Prežívala muky, ako sa ju niektorí snažili zlomiť, ale napokon sa vždy postavila.
V tejto časti je toľko akcie, napätia, tajomstiev, spojenectiev, že nebudete stíhať registrovať, pretože sa niečo odkryje, ale vzápätí máte nekonečné množstvo otázok. Neskutočne sa mi páčili tajomstvá ohľadom drakov, Andarny, i keď som niečo tušila, ale stále bolo nad čím sa zamýšľať.
Nemôžem zabudnúť na lásku, to puto, ktoré majú medzi sebou Violet a Xaden... Hovorte si čo chcete, ale milujem mužských hrdinov, ktorí sú krutí, ale pri svojej polovičke pookrejú.
A ten záver, panebože? Knihu som dočítavala v lietadle tesne pred pristátím a hľadala som ďalšie strany. Nutne potrebujem tretiu časť, pretože takéto otvorené konce by už mali zakázať.
Začína sa to nami je očakávaným pokračovaním Končí sa to nami. Viem, že autorka ho neplánovala, ale som rada, že sa nechala obmäkčiť čitateľmi, lebo sme ho všetci potrebovali.
Ako by som začala... Lily aj Atlas boli spriaznené duše už od školy, takže som popri čítaní mala neustále návaly radosti a šťastia. Bola som šťastná, že Lily začína niečo pekné, čisté a nemusí sa obávať o svoju bezpečnosť.
Atlas bol dokonalý. Naozaj taký hrdina, ktorý spraví všetko pre ostatných, obetuje sa aj na úkor vlastného dobra. A vôbec mi to nevadilo, pretože Lily potrebovala po svojom boku práve niekoho takého.
Lenže do všetkého vstupoval Ryle, ktorý mi veľmi vadil. Bol všade. Jednoducho ho tam bolo priveľa. Viem, že ho Lily nemohla vymazať zo svojho života, keďže tvorili akúsi pokrivenú rodinu, ale niekedy som na ňu chcela nakričať, aby si otvorila ústa a povedala mu všetko narovinu. Ale viem, že nemohla, pretože by znova vybuchol.
Páčila sa mi dejová linka s Joshom, pretože som sa viac dozvedala o Atlasovej minulosti. A teda, že to nemal vôbec ľahké. Ale roky tvrdo makal, aby sa dostal tam, kde bol a môžem len povedať, že veľmi zaslúžene.
Na záver len dodám, že som veľmi rada, že som po tejto sérii siahla, pretože ma zasiahla na tom správnom mieste. Každá Lily potrebuje svojho Atlasa a verím, že ho každá v živote nájde.
Končí sa to nami som registrovala už veľmi dlho, ale akosi som sa jej podvedome vyhýbala, i keď som ju mala na poličke. Lenže keď ohlásili film, vedela som, že si ju predtým prečítam.
Príbehom nás sprevádza Lily Bloomová, mladá žena, ktorá má rada prírodu, záhradku, rastlinky a vždy túžila mať vlastné kvetinárstvo. Cestu jej skríži sexy neurochirurg Ryle Sincaid. Priznám sa, že sa mi zo začiatku pozdával. Obaja boli spolu rozkošní, ich doberanie bolo roztomilé, ale na môj pohľad sa príliš rýchlo vrhli do všetkého, čo sa týkalo vzťahu.
Popri kapitoly však autorka vsúva zápisky z Lilinho denníka z obdobia, keď bola mladšia a pomáhala chlapcovi menom Atlas. Ach, v tých zápiskoch bolo cítiť toľko nehy, lásky, ale aj veľa bolesti a zármutku.
Lily spomína na ťažké chvíle medzi otcom a mamou, ale zároveň veľmi podobné chvíle zažíva práve s Rylom. Ani si neviete predstaviť, ako sa mi tie situácie ťažko čítali. Najskôr som nechápala, kde sa to berie, čo sa deje, ale postupne to viac a viac gradovalo a ja som dúfala, že Lily nájde silu.
Táto knižka vo mne zanechala veľké množstvo emócií, veľmi som si obľúbila Lily za jej silu, za jej oddanosť, vášeň, že sa nenechala zlomiť a chcela pre seba lepšiu budúcnosť. Tak som sa nevedela odtrhnúť, že som čítala do jednej rána, pretože som chcela vedieť, ako príbeh skončí a či sa na Lily usmeje šťastie.
