Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Predstave si, žeby sa vám do rúk dostal denník plný drsného sexu, dominantnosti a submisivity. Prečítali by ste si časť sexuálneho života neznámej osoby. Čo by ste urobili? Zaplavila by vás panika, snažili by ste sa vyhľadať osoby aby ste sa uistili že je nažive. Budete sa snažiť dotyčnej osobe vrátiť denník s vedomím že sa stretnete zoči voči osobe o ktorej ste si prečítali informácie ktoré by vás ani v sne nenapadlo žeby mohli byť reálne, alebo zahodíte denník do koša a budete sa tváriť že ste nič také nečítali a že to vami neotriaslo?
Sarou takéto štipľavé skúsenosti druhej osoby veľmi otriasli, no strach o Rebeccu bol príliš silný nato, aby sa na všetko vykašlala a tak sa rozhodla pre možnosť číslo jedna. To však netušila, kde skončí, aké možnosti sa jej naskytnú a že okúsi málo z toho čo okúsila Rebecca. A že sa jej to páčilo!
Môžem povedať, že v tomto bola Sara odvážna, pretože ja by som si určite vybrala možnosť číslo dva, hoci by mnou denník poriadne otriasol. Kto by netúžil po dominantnom mužovi ktorý je ale naozaj na zožratie a k tomu tiež nechutne bohatý. Povedzme si rovno, ďalšie prirovnanie k Christianovi Greyovi. To bolo prvé čo ma napadlo. A s týmto odbočím od témy. Prečo vždy prirovnávame mužskú hlavnú postavu ku Greyovi? Keby som si túto knihu prečítala ako prvú a potom až 50SOG tak by to bolo naopak. A čo sa dalo čakať ak nie to, že sa v knihe objaví dominantný, bohatý, sexi, skúsený a sebavedomý muž ktorý môže mať všetko lusknutím prsta? Čo by ste urobili keby ste stáli oproti takému mužovi?
RECENZIA NA BLOGU:
http://ahopelessbookworm.blogspot.sk/2014/04/sama-sebou-inside-out-2-od-lisy-renee.html
Ak sa neviete dočkať odpovede na vašu otázku "Čo sa stalo s Rebeccou?", tak vydržte ešte kúsok, siahnite po druhej knihe a odpoveď sa vám dostane. A ak vás práve napadlo že o čom môže byť tretí diel, keď sa dozvieme všetko v druhom dieli, tak sa nebojte. O zábavu máme postarané pretože autorka nielen že vyriešila zápletku s Rebeccou ale vytvorila ďalšiu s Chrisom. Preto som si na konci knihy kusala nechty a vydavateľstvo Ikar má teraz necháva napospas mojím myšlienkam, pretože sa ďalšieho dielu dočkám až prvého júla. Kiežby mi angličtina postačila nato aby som mohla siahnuť po anglickej verzií.
Počas čítania tejto knihy som mala pocit akoby mi nikto blízky zomrel, akoby som aj ja potrebovala oplakávať niekoho veci, mať na sebe oblečený jeho župan aby som ešte stále cítila jeho vôňu, ponechala si všetky veci a tvárila sa že je medzi nami. Ale pri tom niekde vo vnútri sebe som cítila že to už inak nebude, že tu pre mňa nie je, že sa musím s tou osobou rozlúčiť. Prevládal vo mne smútok, melanchólia a žiaľ. Tak ako u Holly.
Ja som s ňou naozaj všetko prežívala a keď plakala Holly, plakala som aj ja pretože som cítila akoby bol Gerry mojou súčasťou, mojou druhou polovičkou bez ktorej človek nevie žiť.
Recenzia na blogu:
http://ahopelessbookworm.blogspot.sk/2014/02/ps-milujem-ta-od-cecelie-ahern.html#more
Po dočítaní tejto knihy som ako prvú vec urobila že som si neťukala do youtube The Civil Wars - Poison & Wine! A teraz, pri tejto skladbe si dokážem predstaviť len Cam a Andrewa. A to isté pri Barton Hollow.
Buď je to mojím momentálnym citovým rozpoložením alebo má táto kniha naozaj dostala. Keď sa poriadne zamyslím, sú len dve veci ktoré mi na knihe vadili.
1. Jedna scéna kde sa Cam veľmi neslušne vyjadrila a ja mne sa vtedy až mozog zastavil. Naozaj to bolo nepekné a najprv som si myslela že to len prekladateľ tak nepekne preložil alebo to Camryn naozaj tak povedala. A bolo to to druhé. Ale našťastie sa takáto vec už neopakovala a ja som si vydýchla.
2. A ako často sa v knihe zobrazovalo " ani čo by". Ako keby som čítala veľmi starú knihu. Toto spojenie sa vôbec ešte používa? No vidím to tak že áno. Alebo ho len ja vôbec nepoužívam a preto mi to prišlo zvláštne.
Neľutujem že som si knihu kúpila a môžem povedať že je moja obľúbená. S Camryn som vôbec nemala problém. Po tom všetkom čo sa jej stalo a ako to zobrala sa nečudujem ničomu a keby som bola na jej mieste asi by som všetko zobrala ešte tragickejšie. Výlet len tak? Prečo nie? O to viac sa mi Camryn páčila pretože je to prvá osoba ktorá je ako ja. Áno so všetkým čo sa tam stalo. Veľmi sa podobáme a niekedy som si miesto Camryn predstavovala seba. Nestalo sa mi v živote presne to čo jej, ale jej správanie, túžby, báť sa svetu ukázať kto je? Vlastne, nevedieť kto som? Rovno mi nalepte na čelo Camryn Bennet!
Andrew sa mi zapáčil od prvej chvíle čo nastúpil na scénu. Páčila sa mi jeho úprimnosť, múdrosť, svojskosť, jeho humor aj jeho (vyzerá to tak, že mám malú slovnú zásobu) frajerské alebo provokatívne reči.
Celý ich vzťah nemal taký rýchly spád ako som očakávala čo ma prekvapilo a potešilo zároveň. Nemôžem napísať recenziu tak ako by som chcela lebo všade by bol spoiler, spoiler, spoiler.
Knihu som hltala ako sa dalo, a dokonca som sa aj s maminou pohádala. Kričala na mňa že celý deň nerobím nič iné len pozerám do tej knihy. Naozaj ma držala celý deň a nevedela som sa odtrhnúť.
Teraz po dočítaní mám chuť zbaliť si základné veci odísť cestovať len tak ísť. Ísť a nájsť samú seba. A možno niekde zbaliť svojho Andrea Parrisha.
Naozaj mám teraz v sebe taký ten zápal pre niečo, mám chuť niečo urobiť, niekam ísť, niekoho alebo niečo nájsť.
Ostala som milo prekvapená ako som sa blížila ku koncu knihy. Vlastne kniha je taká pomalá, v dobrom slova zmysle. Stále sa v knihe niečo deje, často sa zasmejete, poviete si že by ste to čo sa deje v knihe chceli práve zažiť. A potom zrazu bum. Obrat o 180 stupňov. Ostala som šokovaná zo situácie a už keď som pomaly začala tušiť o čo vlastne ide, už vtedy som mala v slzy v očiach. A potom sa to potvrdilo a ja ... musím to napísať. Plakala som ako malé dieťa, ako malé dieťa keď mu zoberiete hračku, alebo keď mu nedáte to čo chce. Alebo som plakala ako keď vám je niečoho ľúto. Veru tak. Bolo mi ľúto... nepoviem koho/čoho. A potom sa stalo niečo nové, horšie. A zrazu už len vidíte na druhej prázdnej strane tú krátku vetu a mne sa v hlave ozývalo len:
"Nie,nie,nie! To nie je pravda. Prosím, povedzte že sa to nestalo!"
A začnete čítať prvé riadky novej kapitoly a ... hej vtedy som sa zložila. Fakt som začala plakať tak ako som neplakala pri rozchode. A o niekoľko riadkov dole som si povedala... že by som si mala najprv prečítať celú stranu než dôjdem k záveru.
Preto to píšem lebo ma žiadna spisovateľka tak .. nieže prekvapila, ale šokovala. Doslova. Koniec bol pre mňa srdcervúci a zato túto knihu milujem. Zato že mám teraz pocit že som nežila život. Že som nežila tak ako by som mala. A že ani ja nechcem skončiť vysokú školu a mať prácu v ktorej budem pracovať 40 rokov.
"Ľudia dospejú, idú na vysokú školu, nájdu si prácu a potom robia každý deň tú istú kravinu do konca života, až kým nezostárnu a nezomrú."
P.S - Kiežby som si zapisovala strany kde sa písali tak úžasné slová aby som vám ich sem mohla pridať.
Konečne som sa dočkala ďalšej časti Evi a Gideona. Bohužiaľ čakala som od tejto knihy oveľa viac ako je napísane. Keď som mala už len 5 strán do konca a žiaden pekný koniec neprichádzal, vrvaím si --- dúfam že to tak otrasne neskončí. Niečo .. niečo ešte viac šokujúce. Ale ako vidí dozvieme sa to až v ďalšej časti.
Veľmi ma mrzí že to potrvá tak dlho lebo 4 časť s názvom Captivated by You ešte nevyšla ani v angličtine a autorka ju stále píše. Dočítala som sa že má vyjsť aj 5 časť... ale to je ešte ďaleká budúcnosť:)
