Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
milujem knihy, patria k môjmu životu odkedy som sa naučila slabikovať prvé slová...svojej staršej sestre som závidela, že chodila do školy skôr a sama si čítala... nedá sa zabudnúť prvá trieda a postupné učenie sa čítať, bolo to úžasné...
knihy máme všade - v každej izbe, v kuchyni, aj v malej miestnôstke. Vždy potešia, patria k najkrajším darčekom pre každého z nás.. neviem si predstaviť život bez kníh
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Knihu som kúpila ako darček synovi do Bruselu. Verím, že mi ju po prečítaní požičia, aj keď to nebude veselé čítanie. Nechápem, ako ĺahučko história opakuje, ako sa dajú ĺudia zmanipulovať a zrazu je čierne bielym a naopak. Vyšetrovatelia, ktorí si svedomito plnili povinnosti a odkrývali špinu, sú postavení mimo službu a dokonca obvinení. A náš štát sa rúti niekde, kde rozumný človek nechce..
.Ja veľkáč som si objednala na základe dojmu z knihy Ja malkáč. Tú som mala možnosť počúvať v autorovom podaní, zaujala, tak trochu smiech cez slzy.... Veľkáč vo mne zanechal rozporuplné pocity z rozpadu rodiny a jeho dopadu na malého chlapca. Dej sa odohráva v období, v ktorom som prežívala detstvo a dospievanie aj ja. Odsťahovanie sa hlavnej postavy z Bratislavy do Jablonca, nedobrovoľný odchod od otca, starej mamy, kamarátov, zvykanie si na nové bývanie, školu...hlavný hrdina to nemal ľahké ani u mamy ani u otca. Ani jeden nespĺňal predstavy o ideálnom rodičovi, no Ľuboš ich miloval aj takých, akí boli. Mysleli predovšetkým na seba, bojovali medzi sebou, syn bol medzi nimi chvíľami len nástrojom na pomstu, či hromozvodom. Deti to v rodinách nemali ani ani teraz nemajú ľahké. Česť výnimkám. Dobrovodov spôsob písania zaujal, nahliadnutie do jednej z bežných rodín bolí.
