Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky






Moje aktivity
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

Sčasti biografický román, lekcia o živote a hodnotách podaná malou, dospievajúcou Scout. Každý by chcel/mal mať doma takého Attica, ktorý by vám vždy dal tie správne odpovede.
Predsudky, rasizmus, ale i odvaha, spravodlivosť a empatia. Zo začiatku pomalá, celkovo útla, ale hlboká knižka.
Byť všedný je ok.
Murakami spojil všetko, čo na knihách zbožňujem.
Ak sa chcete zasmiať :
"Je veľa vecí, o ktorých nemáme poňatia. Akosi len máme dojem, že vieme. Keby sem prišli mimozemšťania a spýtali by sa ma: „Hej ty, akou rýchlosťou sa točí Zem na rovníku?“, myslím, že by som bol hotový. Veď ja ani neviem vysvetliť, prečo po utorku nasleduje streda. Pobavili by sa na mne. Trikrát som prečítal „Tichý Don“ a „Bratov Karamazovcov“. „Nemeckú ideológiu“ som prečítal raz. Ludolfovo číslo ovládam na šestnásť desatinných čísel. A smiali by sa mi? Asi áno. Smiali by sa tak, až by z toho pomreli. "
Pri tejto knižke sa prejdete bosými nohami po lúke, budete cítiť čerstvú rosu na vašich nohách, zacítite vôňu stromov, za bzukotu včiel pocítite teplé slnko na vašej tvári a jemný vánok vás pošteklí na chrbte pri meniacich sa ročných obdobiach.
Čítať viac
Niekedy premýšľam, koľko sa dá toho vyjadriť slovami. Niekedy môžu ľudia rozprávať a zároveň nepovedať nič, a potom je tu Márquez a vy čítate jednu vetu aj trikrát a snažíte sa pochopiť kedy, čo, kde, kto s kým :)
Jeho kniha vo mne vzbudila veľkú lásku k magickému realizmu, záujem o kolumbijské dejiny, vzplanula toľko emócií, vytiahla toľko zaujímavých tém, a všetko to bolo spojené takým nepredvídateľným bizárom, že som sa nevedela prestať smiať a dychtivo (trocha s utrpením a prstom na rodokmeni) čítala až do konca, kde to celé dalo perfektný zmysel.
Píšem toto hodnotenie vyčerpaná a šťastná, že som túto knihu úspešne a hlavne, konečne dočítala.
Strašne sa ťahala. Chápem, že Jane mala byť dobová hrdinka, rozhovala sa vždy sama za seba, išla si za svojim, bola silná, odvážna, zásadová, ale bola aj submisívna, utiahnutá, rozporuplná, no, a potom, vyberte si, ja som z toho bola dosť zmätená.
Keď sa to tak neťahalo, tak som sa aj smiala, na opisoch ohyzdných vlastností pánov (duševných aj fyzických), britskom vzdelaní nadovšetko, opisoch pani manželky-upírky, vlastne tá časť bola aspoň trochu zaujímavá, pokým trvala.
A potom ku koncu som už ani nevedela, či čítam Bibliu alebo Jane Eyre, to už bolo veľa aj na 19. storočie.
Ale inak pekné písanie a niektoré myšlienky, a, ako sa to vezme aj šťastný koniec.