Deti 1. stupeň ZŠ Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Deti 1. stupeň ZŠ Moje aktivity
Toto je moja druhá kniha od Keplera v tomto týždni. Kto má rád kriminálky, toto je jedna z kníh ktorú nepustíte z rúk ani pri sprchovaní! Trošku odlišný štýl písania od Nesba ale napätie od prvých strán čo veľmi kvitujem. Kto rozmýšľa nad kúpou odporúčam, zobrať od neho zobrať aspoň dve knihy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha ma zlákala odporúčaniami a recenziami. Musím povedať, že s niektorými názormi som sa vôbec nestotožnila. Niektoré boli naopak fajn. Samozrejme čakať presný návod ako to práve doma adeptom na nerozbitnika ma do bodky fungovať je pochabé. Pozorný čitateľ si však môže odniesť veľa inspirácie a rád potrebných na výchovu či vzdelávanie našej budúcnosti.
Kniha je napísaná všeobecne či už pre rodiča, vychovávateľa, pedagóga alebo len pre zvedavca, ktorý sa zaujíma o túto oblasť. Knihu musím pochváliť pretože jednak rieši deti komplexne, nie iba jednu tému ako napríklad kniha Hranice s deťmi od Clouda a Towsenda - skvelá kniha, ale celá iba o hraniciach. A jednak je čítava, pútavá, zbytočne nemoralizuje. Autorka píše sviežo, všetky rady má podložené výskumami a názormi odborníkov. Autorka sa v knihe Klub nerozbitných detí venuje siedmim dôležitým oblastiam, ktoré veľmi ovplyvňujú výchovu detí. „A preto ponúkam túto knihu. Pomáha rodičom zorientovať sa v bezhraničnom množstve informácií a riešení. Ide o sedem vecí, sedem vzácnych darov“ (Kubíková, s.13, 2018). Aké sú teda potreby detí súčasného Slovenska? Podľa S. Kubíkovej deti potrebujú: vypnúť od technológií; hru, pohyb a slobodu; knihy; vzťahy; hranice; hudbu a charakter.
Prvá oblasť je vypnutie od technológií. Táto kapitola sa venuje deťom, ktoré sú od útleho veku zahlcované množstvom technológií a monitorov, prináša množstvo nápadov ako sa im vyhnúť a viacej komunikovať navzájom medzi sebou. Aby som iba nechválila túto knihu, trochu mi vadili konšpirácie v prvej kapitole o technológiách (o tom ako technologickí magnáti chcú "spútať" technológiami naše deti, ale svoje si nedajú). V knihe je na ne ponúkaný len jednostranný pohľad, takže čitateľ nadobudne pocit, že technológie sú diabolské. Veľmi mi v knihe chýba aj druhý pohľad, ktorý popisuje ich pozitíva, ak sú k nim deti zodpovedne vedené. V 21. storočí pred nimi nemôžeme zatvárať oči a realita je taká, že už naše malé deti sa s nimi stretnú, tak tipy, ako na to, by boli viac na mieste. To by som napríklad čakala vo forme rozhovoru na konci kapitoly o technológiách, ale práve tu sa najviac z celej knihy, len ďalej technológie démonizovali. Napriek tomu aj z tejto kapitoly by som do svojej budúcej praxe prevzala pár rád k používaniu digitálnych technológii.
V kapitole Hra, pohyb a sloboda sa mi najviac zapáčila myšlienka od Kubíkovej (s. 70, 2018) „Výchova detí sa dá v princípe rozdeliť na dve časti, tá zdanlivo jednoduchšia je zdržať sa zbytočných zásahov a nechať prírodu, nech koná. Ak to aj spravíme, ešte stále nám ostane veľa náročnej práce v druhej časti rodičovstva. A ňou je učenie detí tomu, na čo biologický program nie vždy úplne stačí: čistiť si zuby, skladať nohavice, pozdraviť a poďakovať, konflikty riešiť civilizovane a emócie spracovávať konštruktívne. Celé tajomstvo výchovy he vlastne veľmi jednoduché. Spočíva v tom, ako tie dve časti rozlíšiť. Kedy hovoriť a kedy múdro mlčať.“ Nie je to žiadna prevratná myšlienka, skôr zrkadlo nastavené našej vlastnej pohodlnosti pri výchove. Je dôležité, aby rodičia prekonali vlastnú pohodlnosť a venovali svoj čas dieťaťu a tým ho namotivovali nie len ku športu ale ku prekonávaniu samého seba vo všetkých oblastiach, v ktorých sa dieťa nachádza. Najviac sa mi páčili kapitoly o vzťahoch a hraniciach. Sú veľmi citlivo napísané a veľmi dobre problematiku vysvetľujú. Inšpiratívne boli kapitoly o knihách a hudbe, ktoré ponúkajú hlbší pohľad na to, prečo takéto aktivity u detí podporovať viac, ako by sme si mohli myslieť.
Hlavný prínos tejto knihy vidím v tom, že autorka je Slovenska a teda píše o problémoch, ktoré majú deti v našej krajine, žijú nimi naši susedia a žijeme nimi aj my. Špeciálne oceňujem rozhovory s odborníkmi na konci každého tematického okruhu. Tiež boli pre mňa osviežujúce časti knihy, pretože som mala možnosť cez privátne okienko nazrieť do rodín ľudí, ktorí vedia, o čom hovoria. Prešli si niečím podobným s ich vlastnými deťmi, učili sa na svojich chybách a často krát aj žasli, že len malá nepatrná zmena k lepšiemu priniesla veľké výsledky. Je skvelé, že sa o to v tejto knihe podelili. Okrem toho, v knihe mi prekážalo, že často sa tu spomína ako je matka nenahraditeľná pre dieťa a chýbalo mi výrazne, že sa tu nespomínala úloha otca. Otec je vždy ten menej podstatný. Matka má dieťaťu zabezpečiť všetkých 7P, otec musí tráviť s deťmi „aspoň jedno” jedlo denne. Čo sa dá vysvetliť slovenským prostredím, v ktorom je výchova stále predovšetkým ženskou doménou. Ale aj tak sa to dalo urobiť lepšie.
Táto kniha nie je len o tom, čomu majú deti dnešnej doby tendenciu podliehať, ale aj o tom, čo kvalitnejšie im namiesto toho dopriať. Návody nie sú dôležité, ale to, že sa nám po jej prečítaní otvárajú oči, a tí viac odvážny čo sa neboja ísť proti prúdu sa môžu perfektne inšpirovať.
