Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje odznaky
Moje aktivity
Autorka nesklamala. Priznám sa, že som mala obavy. A to z viacerých dôvodov. Bála som sa, že po prvej knihe klesne úroveň pokračovania - nestalo sa. Obávala som sa aj toho, že môjho milovaného Draculu nejak znesvätí, nejakou blbosťou - chvála Bohu sa to nestalo. Aj toho som sa bála, že postavy ma budú iritovať - ale nie. Kniha ma celkom pohltila. Vzťah Audrey Rose a Thomasa naďalej pokračuje a páči sa mi ako sa autorka zameriava na cit medzi nimi a nie na sex. Čo sa osoby vraha týka - nemala som potuchy a ten dôvod prečo dochádzalo k vraždám... bol úžasný :O . Rozhodne sa neviem dočkať pokračovania. Poznámka ku knihe: Obrázky medzi kapitolami strašne oceňujem, ale čo ma naozaj potešilo je forma listov. Tie stránky sú naozaj prepracované. PS: korešpondencia medzi Thomasom a jeho sestrou Dacianou je plné humoru a súrodeneckého podpichovania, je to super vsuvka na konci knihy. (Priznám sa, že by som si rada prečítala príbeh Daciany a Ileany).
Čítať viac
Rok 1888, Anglicko, mladá 17 ročná slečna, ktorá sa vymyká spod obvyklého správania žien v danom období. Chce študovať, chce pomáhať pri riešení vrážd, chce sa venovať forenznej psychológii a patológii. Rodiaci sa romantický cit medzi dvoma mladými ľuďmi. Sú to prísady z ktorých sa autorke podarilo namiešať zaujímavý príbeh.
Kniha ma zaujala predovšetkým tým, že sa venuje Jackovi Rozparovačovi. A nesklamala. Autorka sa snažila držať faktov ako sa len dalo. Vyslovene sa mi páčil jej doslov, kde objasnila, prečo a ako sa nezhodujú niektoré fakty s obsahom diela. Táto kniha nie je taká akčná ako podobné, ktoré zvyknem čítať ALE. Má svoje plusy. Napríklad ako detailne sú popísané pitvy, alebo miesta činu, ako sú hlavné postavy nedokonalé ale skôr reálne. Romantická niť, ktorá spája Audrey Rose a Thomasa, je jasná ale neprevažuje nad vyšetrovaním vrážd. Priznám sa, že ohľadom osoby vraha som mala nejasnosti. Najprv som ho podozrievala a potom zase nie... a zase áno.. bolo to vzrušujúce. Knihu plne odporúčam a ja osobne som si už kúpila pokračovanie a čakám kedy mi dorazí.
Je jeden citát z knihy, ktorý plne vystihuje osobu vraha. "aj keď v realite Jacka asi nie". Kto si knihu prečíta pochopí.
"Jestli si vrah myslí, že to, co dělá, je užitečné a správné, musí to být opravdový šílenec."
Transrodová téma. Niečo, čomu sa ja aktívne a v podstate ani pasívne nevenujem – alebo presnejšie povedané, neprichádzam s ňou do styku. Nevyhýbala som sa tejto téme zámerne. Len sa mi nedostala do zorného poľa. Samozrejme, to že to takéto osoby majú ťažké, z rôznych dôvodov, som vedela. To, že majú depresie a podobné stavy, je mi tiež jasné. Chcela by som podotknúť, že táto kniha, je podľa mňa napísaná vynikajúco. Ako človek, ktorý mal, a občas má depresie, viem posúdiť pravdivosť niektorých tvrdení. Tlak spoločnosti, snaha pomôcť priateľovi, smútok a neschopnosť zo zlyhania. Veľmi hodnoverne popísané a priblížené čitateľovi. Je alarmujúce, koľko ľudí má podobné problémy, pocity a obavy zo života. Nielen transrodoví a homosexuálni ľudia ale aj ľudia, ktorí majú záľubu v BDSM, ale aj napríklad obyčajný prípad, keď žena nechce mať dieťa a ťahá jej na 30-tku. Tlak zo strany rodiny, spoločnosti, známych....je niekedy priveľký. Som vďačná za túto knihu. Možno ľuďom pomôže otvoriť oči a pomôcť ľuďom v depresii. Alebo pomôže ľuďom vytvoriť taký svet, kde ľudia neupadnú do depresie len preto, lebo nevedia prijať samých seba, alebo sa boja, že ich svet neprijme ale naopak odsúdi. Každý by mal mať právo žiť ako sám chce. Isteže, pokiaľ iným neubližuje.
Kniha je plná krásnych myšlienok. Tieto sa mi páčia najviac:
“Ako si sa mohol tak nenávidieť, to je niečo, čo mi dodnes nejde do hlavy.”
“Raz si mi povedal, že depresia je vlastne strach zo života.”
“V skutočnosti si vyžaduje oveľa viac energie načiahnuť ruku a zavolať o pomoc, než sa pokúsiť zabiť.”
Tolkien prebásnil nesmrteľný príbeh o kráľovi Artušovi staroanglickým aliteračným veršom. Text však nedokončil. Knihu k vydaniu, pripravil jeho syn, Christopher. Ten k dielu pripojil množstvo poznámok a komentárov, ktoré sú podrobné a zaujímavé - ale pre bežného čitateľa, nie moc vábivé. NAPRIEK TOMU, si báseň zaslúži pozornosť čitateľov - aj keby sa zvyšok knihy nečítal.
Príbeh o kráľovi Artušovi a rytieroch okrúhleho stola je v anglickom prostredí známy v rôznych básnických a prozaických spracovaniach. Verzia, ktorú máme možnosť čítať, sa zakladá na stredovekej básni Aliteračná Artušova smrť a na príbehu sira Thomasa Maloryho - Artušova smrť.
Báseň sa mi veľmi páčila. Bola to úžasná cesta písmenami. Spočiatku sa mi to čítalo trocha ťažšie, ale keď som sa dostala do rytmu, šlo to hladko. Našla som krásne úryvky, ktoré sa dosali na zoznam mojich obľúbených.
Mordred vraví Guinevere:
“Po mém boku ulehneš, otrokyně nebo paní,
volky nevolky, jako choť či vězeň.”
Pasáž o Lancelotovi:
“Pána zradil poddávaje se lásce,
a lásku zapudiv zpět pána nezískal,
důvěry zbaven byl, jenž důvěru zklamal,
mílemi morě byl od milé oddělen.”
Vždy ma Artuš fascinoval a táto kniha ma povzbudila k tomu, aby som si konečne prečítala knihu od Thomasa Maloryho - Artušova smrť.
Ak odhliadneme od veku Terezky (12 rokov), tak by som príbeh neradila pod sexuálne obťažovanie ale pod toxické vzťahy. Prázdne strany, krátke vety, vyjadrujú silu príbehu oveľa viac, ako keby tam boli popísané celé strany drobným písmom. Zneužívanie detí je hrozným činnom. odsudzujem ho, a trestala by som ho...smrťou. Či to je správne alebo nie.
Možno nebudem moc populárna týmto názorom, ale viem pochopiť to ako Terezka vnímala Ivana. Niektorý starší muži majú charizmu, ktorá priťahuje mladšie ženy (dievčatá). Ak dospelý hovorí že si múdra, dospelá, výnimočná - tak sa tak začneš aj cítiť. A začneš mať hlbšie city k tomu, kto ti tie pocity spôsobuje. Ako sme videli, tento nezdravý vzťah, mal vplyv aj na neskorší sexuálny život Terezky. A sama nevedela ako z toho von.
Autorkyn štýl písania sa mi veľmi páči. Ničoho tam nebolo priveľa ani primálo. Ten otvorený koniec je výstižný, totiž aj keby vzťah definitívne ukončili, problémy, alebo skôr dôsledky, si ponesie do konca života.
Otázka na ktorú nepoznám odpoveď je, či Ivan svoju dcéru zneužíval alebo len chcel. Pretože sa často vyjadroval, že Terazka mu pripomína dcéru, a aj pasáž, kde spomínal na to, že dcére umýval vlasy a ona pritom plakala, poukazuje na to, že ju asi zneužíval.
Knihu odporúčam, ale môže byť pre niektoré osoby, citlivé na takéto témy, nevhodná.
