TOP 2023 
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ahoj, ak sa práve pozeráš na tento profil, skús si prezrieť aj moje odporúčania v čitateľských kolekciách. Možno nájdeš niečo čo ťa zaujme alebo sa na niektorých vybraných tituloch z týchto kolekcií perfektne zhodneme!
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvýkrát som ju čítala pred 4 rokmi. V tej dobe som nevedela nič o Griša svete, nevedela som kto to je, nevedela som si dobre predstaviť niektoré veci a preto sa mi vtedy prvých niekoľko strán čítalo ťažko a veľmi ma to nezaujalo. Avšak, už vtedy po zhruba 40 stranách som sa do deja dostala viac a zamilovala som sa do celej Vranej šestky, ktorá ma upútala. Teraz, keď už mám za sebou dve časti zo série Griša, som Vraniu šestku pochopila ihneď od začiatku. Tým chcem povedať, že ak sa rozhodnete čítať Vraniu šestku, prečítajte si najskôr trilógiu Griša, aby ste sa v deji nestrácali a navyše čerešničkou na torte pre vás bude, keď sa vo Vranej šestke spomenú kľúčové mená z Griša trilógie. Bude vám to dávať väčší zmysel a som si istá, že sa nad niektorými zmienkami pousmejete. Na začiatok ešte spomeniem, že jednou z najväčších výhod tejto knihy je písanie kapitol z rôznych pohľadov hlavných postáv – Kaz, Inej, Nina, Matthias, Jesper a Wylan. Celý dej začína naberať svoj správny smer, keď Kaz dostane od kupca menom Van Eck ponuku, ktorá znamená istú smrť – dostať sa na Ľadový dvor.
Už v prvých kapitolách sa oboznámime s hlavnými postavami tohto skvostného príbehu. Kaz Brekker, hlava gangu, ktorý vás očarí, podmaní si vás, vy si ho zamilujete - zamilujete si jeho premýšľanie, prefíkanosť, prešibanosť, kolujú o ňom rôzne reči, ktoré on nikdy nevyvrátil, ale ani nepotvrdil pretože to je preňho najlepšie a isté brnenie, vďaka ktorému sa nikomu nedarí preniknúť k jeho ozajstnému JA, ale dobrá správa je tá, že vám sa to ako čitateľom podarí, pretože Leigh nám predostrela jeho myšlienky a dôvody. V priebehu deja sa retrospektívne dozvieme, čo sa ukrýva za zrodením nekompromisného Kaza Brekkera, ktorý neprejavuje svoje city, stráni sa ľudského dotyku a jeho cieľom je pomsta. (Tá ale nie je stredobodom tejto knihy.) Inej Ghafa, dievča prezývané ako Prízrak som si v mojom druhom čítaní obľúbila o 1000krát viac ako pred štyrmi rokmi. Je to hrdinka, ktorá je silná, vie si poradiť, chráni Zberbu (gang) svojou šikovnosťou, rýchlosťou a neviditeľnosťou (samozrejme nie doslova). Zamilujete si jej vnímanie, premýšľanie, náklonnosť a najmä to ako to celú knihu medzi ňou a Kazom iskrí. Panebože, mne ako milovníčke romantiky v knihách zaplesalo srdce pri čítaní spoločných scén týchto dvoch hrdinov. Nechcem zachádzať do detailov, ale scéna pri ktorej Kaz pomohol Inej a mal ju vo svojom náručí...ja som sa usmievala a rozplývala niekoľko minút.
Nina Zenik, ktorej úlohu pochopíte najlepšie vďaka Griša trológii, je korporalníčka – lámačka, tzn. že dokáže ľuďom znižovať tep, dokáže im zastaviť srdce, jednoducho povedané – dokáže ich zabiť svojou grišskou silou. Nina žila kedysi v Ravke, avšak počas určitých udalostí, ktoré sa udiali v predchádzajúcej sérii sa dostala do Ketterdamu. My sa opäť retrospektívne dozvieme, čo sa presne udialo medzi ňou a našim ďalším hlavným hrdinom – Matthiasom. Ďalšia dvojica, z ktorej pri čítaní ich dialógov, respektíve doťahovačiek, odpadnete. Šlo o perfektnú chémiu, ktorú budete cítiť a nebudete mať dna. Nina sa mi ako hrdinka takisto páčila, sarkazmus a obetavosť, jej dokonale sedela a nemám absolútne výhradu voči nej alebo nejakej inej postave v tejto knihe. Matthias Helvar by bol býval úspešným drüskelle (lovec Gríš), avšak osud to zariadil inak a tak sme sa s ním oboznámili ako s väzňom, ktorého si Kaz vybral do svojho tímu na úlohu, pri ktorej by hocikto iný zomrel. Helvar je perfektne zakomponovaná postava, ktorá je akoby ďalším skvelým dielikom skladačky na úspešný koniec špinavej práce – dostať sa na Ľadový dvor vo Fjerde, v krajine pokrytej ľadom, ktorý vrástol do srdca každého Fjerdana. Rovnako ako do Matthiasovho, ale hádajte, kto ten ľad roztopil? Scény, kde bolo všetko vysvetlené a popísané som si poriadne užila a mám chuť ich čítať znova a znova. Jesper Fahey je vychýreným hráčom, ktorý stávkuje, no jeho problémom sú dlhy. Avšak tým môže byť koniec ak dostane svoj podiel 4 milióny kruge za neuskutočniteľnú prácu, pri ktorej riskujú život. Jesper je postava, ktorá vytŕča svojim perfektným humorom, pohotovými odpoveďami a zbraňou v ruke.
Jednou z ďalších výhod na tejto knihe je aj to, že situácie, najmä tie ku koncu, ktoré sa odohrávajú v určitej minúte čítame z každého uhla pohľadu a vieme, čo v tej chvíli naši hrdinovia robili alebo skôr, vieme ako sa v tej chvíli snažili zachrániť. Celkovo sa mi na tejto knihe páčilo to, ako sa každou kapitolou lepšie oboznamujete s každým hrdinom a na konci máte pocit, že je to tá najlepšia šestica postáv, ktorá sa naučila dôverovať si a vy chcete byť jej súčasťou.
Súčasťou tejto knihy sú aj mapky na dvojstranách pre lepšie zorientovanie sa v príbehu. Čo ma veľmi teší je mapa Ľadového dvora, takže počas čítania si môžete priamo pozerať, kde sa Vrania šestka nachádza. Čo sa týka obsahu tejto knihy, príbeh je rozdelený na 6 častí, kde má každá časť svoj názov. Celá kniha sa číta viac než dobre, pretože dej nemá pomalé tempo, je tu veľa akcie, veľa výborných dialógov a takisto aj vyššie spomenuté iskrenie medzi hrdinami.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dej nám otvára mladá, 17 ročná, hlavná hrdinka Maggie, ktorá žije v Írsku. Je to jej domov, kde patrí a kde si našla svoju prvú lásku Séamusa. Avšak po určitých rodinných udalostiach, bude musieť svoj domov opustiť a to spolu s jej tetou Kathleen a s ďalšími 12 cestujúcimi z ich dedinky, ktorí hľadajú lepší život v Amerike. V ďalšej kapitole nám autorka ponúkne pohľad od hrdinu, o ktorom som si ja osobne najprv myslela, že bude takým ‘‘Jackom Dawsonom‘‘ pre našu Maggie, ale našťastie to tak úplne nebolo a tak má táto kniha od filmu veľmi ďaleko, za čo som ja veľmi rada.
Táto kniha je osviežená o pohľady viacerých hrdinov, no najmä o to, že nám autorka ponúkla dve časové roviny. A to rok 1912, kde sa Titanic potopil a rok 1982, kde je Maggie starou babičkou a príbeh po niekoľkých rokoch porozprávala svojej vnučke, ako isté opätovné naštartovanie jej kariéry. Dozvieme sa taktiež mnoho informácií aj o Maggienej vnučke Grace, ktorá po smutnej udalosti, zostáva doma s matkou, ukončí svoj vzťah, a taktiež šancu stať sa uznávanou žurnalistkou. Avšak práve Maggien príbeh, ktorá ho po celé roky držala len vo svojich spomienkach, vypláva na povrch. Čo sa mi veľmi páčilo je to, že autorka nás nenaťahovala celú knihu čo sa stalo na Titanicu, čo sa stalo s niektorými postavami a tak ďalej, ale dopĺňala informácie, práve v spomínaných dvoch časových rovinách.
Taktiež sa zaujímala o charaktery postáv, kde sme mali možnosť čítať o tom, ako sa niektorých postáv, táto tragédia dotkla. Mne osobne bolo veľmi ľúto obetí, ktoré sa do Ameriky nikdy nedostali, keďže autorka nám priblížila to, ako v mrazivom oceáne bábätká, deti, ženy a muži našli smrť. V tom momente cítite žiaľ, zúfalstvo a istú zúrivosť, prečo sa stali určité náhody v podobe nedostatku člnov, neskúšaného plánu záchrany, a prečo člny neboli spúšťané plné, ale poloprázdne. Autorka v tomto diele dokáže u čitateľa prebudiť naozaj rôzne emócie, keďže s postavami si počas tých pár strán prežijete ich šťastie a vzrušenie z plavby, ktorá mala zmeniť ich životy.
Po dočítaní tejto knihy som bola aspoň vďačná za záver príbehu, ktorý ma veľmi prekvapil. Bolo to síce smutné, no krásne ukončenie niečoho, čo sa nám dokázalo vryť pod kožu za viac ako 300 strán. V autorkinej poznámke sa taktiež dozvieme, že sa inšpirovala reálnou skupinkou 14 cestujúcich z Írska, čiže scény, ktoré sme mali možnosť si prečítať, sa naozaj udiali a to, že ľudia, ktorí opustili svoje domovy, už nikdy nikam nevkročili... Je to naozaj silný príbeh a preto si myslím, že sa viacerým z vás bude páčiť. Nie je to príbeh, kde všetko dopadne pre všetkých šťastne, a my ako čitatelia musíme byť schopní uvedomiť si, aké strašné to muselo byť, keď viete, že vás čaká istá smrť, a navôkol vás nie je nič, len krik, nepokoj, plač a v tom momente nekonečný, ľadový oceán..
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Úvod knihy je tvorený opisom. Autor opisuje život našej hlavnej hrdinky Aurélie, ktorá vyrastala v Paríži. Čítame o jej čase strávenom v reštaurácii nad zošitmi, kde bola obklopená zvukmi panvíc, to ako sa ako štrnásťročná naučila pripraviť dokonalé Crème brûlée, čo-to sa dozvieme o jej otcovi, ktorý reštauráciu vlastnil a po jeho smrti ju zdedila a taktiež sa dozvieme dostatočne veľa aj o Claudovi - bývalom priateľovi hlavnej hrdinky, ktorého by ste od prvej zmienky udreli a tešíte sa z ich rozchodu. Práve tu autor tajne podstrkuje to ako vzťah fungovať nemá a poukazuje na typ muža, ktorý v živote inteligentnej a sebavedomej ženy nemá čo hľadať.
Na začiatku som si užívala vstup do deja vedený opismi minulosti a následnej prítomnosti, kde sa dozvieme ako to je s našou hlavnou hrdinkou – Aurélie. Pasáž o Claudovi som si užila práve vďaka vyššie spomínanému podstrkovaniu nedokonalého vzťahu. Moje očakávania boli také, že Aurélie bude zničená, náhodou objaví knihu a my ako čitatelia ju budeme čítať spolu s ňou a vcítime sa do určitých situácií a možných myšlienok a pátraní po autorovi. NIE, TO SA NESTALO. My si prečítame len opis toho, ako knihu zhltla za noc a jej smútok za Claudom čarovne zmizol.
Okrem toho, že prvá kapitola mala priveľa strán (čo by mi nevadilo, to až neskôr pri iných kapitolách), tak sme sa dostali na druhú kapitolu, ktorá je písaná z mužského pohľadu. Priznám sa, že jeho kapitoly ma častokrát nebavili, opäť tu bolo príliš veľa opisov, ktoré boli zbytočné a nejako takto sa to ťahalo a ťahalo...až kým som sa nedostala do stredu knihy.
Reálne som si myslela, že sa mi táto knižka bude čítať rýchlo pretože má veľké písmená, menej strán, no opak bol pravdou. Sem-tam som sa do čítania musela nútiť. Čakala som na ten moment, kedy sa začne nejaká tá krásna romantika a knižka sa trochu pohne, no zostala som skôr sklamaná. Romantika na môj vkus skoro žiadna a láska k Aurélie od hlavného hrdinu...AKO A KEDY?? Dobre, aby som bola úprimná my sa tu dočítame z jeho pohľadu o tom aká je krásna a tak ďalej. Ale to nestačí na to, aby po pár nemastných-neslaných rozhovoroch povedal, že je to tá pravá v jeho živote. Mne to nepredstavovalo lásku do duše človeka, ktorá je najhlbšia, toto mi pripomínalo len povrchnú lásku, kde sa naoko zaľúbite. A o jej láske na to, aby na konci príbehu povedala „ľúbim ťa“, to už vôbec netuším, v ktorom momente sa stihla zaľúbiť. Takže tu by som určite ocenila viac stretnutí, viac hlbších rozhovorov a menej opisov. Celkovo som si postavy, ktoré v tomto príbehu boli nezamilovala a len dotvárali atmosféru príbehu – hlavná hrdinka kamarátku predsa potrebuje, to že Aurélie vlastní reštauráciu tak je jasné, že tu bude dobrý priateľ kuchár, ďalej spisovateľ, agent, šéfredaktor... Po všetkom môžem povedať, že ak by bola kniha dobre sfilmovaná, mohla by z toho byť zaujímavá a príjemná romantická komédia na oddýchnutie.
Prostredie, ktoré nám autor ponúkol je prekrásne, po jeho knihe mám chuť Paríž navštíviť, ale myslela som si, že si knižku zamilujem. Plusom je aj malý zoznam receptov na konci knihy, ktoré ma celkom zaujali a vyskytli sa v príbehu. Bohužiaľ, pre mňa to bol slabší odvar nejakej romantickej knižky a myslím, že prejde dlhý čas, aby som siahla po nejakej jeho ďalšej knihe.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Musím sa priznať, že tento príbeh ma chytil už od prvých stránok, keďže autorka si zvolila cestu vrhnúť sa do akcie už v prvej kapitole. Veľmi kvitujem toto rozhodnutie pretože sme nemuseli čakať nejakých 20 či 30 strán na to, kým sa to celé rozbehne, ale mohli sme si užiť prvé stretnutie Any a Ramsona ihneď. Ramson u mňa zabodoval okamžite a takisto ako ostatní aj ja som si všimla jeho podobnosť s Kazom Brekkerom z Vranej šestky. Tu ale podotknem, že túto podobu som vnímala len zo začiatku, neskôr to už bol len a len Ramson, ktorého som si mimochodom obľúbila omnoho viac ako našu hlavnú hrdinku Anu. (Ale o tom nižšie)
Čo sa týka príbehu ako takého páčil sa mi a oslovil ma dostatočne na to, aby som si prečítala ďalší diel, keďže záver knihy ma prekvapil a je dosť otvorený, aby som len tak zostala pri prvej časti. Úprimne, nečakala som v tejto knihe toľko zvratov a akcie a takisto aj smutných scén. Jedna z nich mi veľmi pripomenula Hry o život, kde bola podľa mňa podobnosť čo sa týka určitej postavy a následnej poslednej rozlúčky.
Mojim malým upozornením pre vás, ktorí sa tento titul rozhodnete čítať je, aby ste neboli prekvapení príliš veľkými náhodami v tomto príbehu. Autorka má tieto veci premyslené a na konci sa dozviete prečo tie náhody boli také dôležité. Keďže na Instagrame som videla veľké množstvo recenzií, kde viacerí nemali radi Anu, po určitej chvíli som ich pochopila a to je aj dôvod prečo som mala Ramsona radšej ako hlavnú hrdinku. Ana sa počas týchto 440 strán niekoľkokrát rozhodla konať bez rozmyslu a bez toho, aby si uvedomila riziká, ktoré svojim konaním môže spôsobiť. V týchto situáciách bol vždy nápomocný práve Ramson, ktorý si ma získal ako hrdina svojou premyslenosťou, uvažovaním aj o dva kroky vpred a svojimi plánmi. Nie nadarmo je prezývaný Ramson Prešibanec. (Preklad je výborný, keďže pôvodne to je Ramson Quicktongue, a Prešibanec mi príde také lepšie a krajšie.) Myslela som si, že Ana sa jeho spôsobom ako byť rozumnejšia priučí, ale opak bol pravdou. Vždy a vždy konala podľa seba a podľa svojej pohnútky v danom momente. Na jednej strane ju chápem, keďže v nej prevládal hnev, ale podľa môjho názoru to bolo až príliš často a na čitateľa to môže pôsobiť hlúpo a príliš nerozvažne, keďže takýmto správaním mohla o všetko prísť a jej niekoľkomesačná snaha dolapiť vraha jej otca by bola nakoniec zbytočná. Rovnako ako Ramsonova spolupráca. Naopak čo sa mi na nej veľmi páčilo bola jej spriaznenosť s krvou, aj keď jej používanie bolo niekedy neuvážené, ale ako nápad do príbehu to chválim. Takisto aj jej uvedomovanie si, že svet nie je žiadnym pozlátkom, o ktorom sa jej mohlo zdať za múrmi paláca.
Jedná z vecí, ktorá mi v tomto príbehu veľmi chýbala bolo väčšie iskrenie medzi našimi hlavnými hrdinami. Veľmi dúfam a verím v to, že v druhej časti sa dostaneme k bližšiemu prehĺbeniu ich vzťahu a ako dvojicu si ich zamilujem o niečo viac. Aj keď som vám na stories pridala jeden citát, ktorý sa mi veľmi páčil a čo to poukázal o Ramsonovej ‘‘náklonnosti‘‘ bolo to pre mňa, ako pre milovníčku romantickej linky vo fantasy žánre, málo.
Samotný koniec bol pre mňa neskutočne prekvapivý a zaujímavý. Vôbec som neočakávala také rozuzlenie, ktoré nám autorka poskytla a tým si u mňa získala palec hore za nepredvídateľnosť príbehu. Viac ako 200 strán som prečítala jedným dychom a myslím si, že je to kniha, ktorú sa oplatí prečítať, aj keď má svoje malé chybičky krásy. Ja ju hodnotím na krásne 4 ?, ktoré si u mňa vyslúžila a veľmi rada si počkám na pokračovanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
V príbehu sa dostaneme do prostredia vysokej školy, konkrétne do prostredia Briarskej univerzity, čo bolo pre mňa výborným zážitkom, pretože tu autorka veľmi pútavo poukázala na taký ten „super-študentský život“, na aký môžeme byť zvyknutí z amerických seriálov alebo filmov. V tejto knihe samozrejme nechýba láska, zábava, humor a dokonca ani skutočné priateľstvo. Autorka podľa môjho názoru zvládla túto knihu na výbornú, keďže dej nezaostával, všetko prebiehalo dynamicky a najmä, obaja hlavní hrdinovia sa mi dostali pod kožu.
Hlavná hrdinka Hannah Wellsová je opisovaná ako krásne dievča čo má talent na hudbu a práve preto na univerzite študuje spev, no rovnako má talent aj na iné študijné predmety, a zrovna jeden z nich by potreboval, kapitán hokejového družstva, Garrett Graham doučiť. Kniha sa začína veľmi príjemne a nenútene, keďže sa dostávame do myšlienok hlavnej hrdinky, kde zúfa nad tým, že jej platonická láska, Justin Kohl, si ju absolútne nevšíma a ani nevie, že Hannah existuje.
Hlavný dôvod prečo sa táto kniha volá Návrh je ten, že Garrett si nielen ako kapitán, ale aj hráč hokeja, musí udržať dobrý prospech, inak by ho vylúčili. Avšak test z filozofickej etiky sa mu nepodaril a tak sa dostávame k celkom dobrému plánu, ktorý zahŕňa aj našu Hannah. Garrett je postava, ktorá je neskutočne tvrdohlavá, ide si za svojimi cieľmi a nedá sa odradiť. Rovnako to prebiehalo aj pri návrhu pre Hannah, aby ho doučovala a on ju na oplátku „v spoločenskom rebríčku“ vyzdvihne, aby si ju jej láska všimla. Áno, znie to divne, ale verte mi, autorka to vymyslela a spísala bravúrne.
Štýl akým je toto dielo napísané si ma po pár stránkach získalo. Je to nenútené, plynulé, jednoduché a hlavne veľmi pútavé. Páči sa mi, že autorka vystihla vysokoškolský život, hokejové družstvo a ich priateľstvo, nezhody, lásku, rande, zábavu, a nespočetné množstvo vtipných dialógov. Je to neskutočne výborný dej, bavila som sa na každej strane, a čo bolo ešte veľkou výhodou, tak to bolo to, že táto kniha má krátke kapitoly a je písaná z oboch pohľadov našich hlavných hrdinov. Taktiež sa mi páčilo a zároveň to bolo trochu nezvyčajné, že sa postavy akoby prihovárali nám čitateľom.
Pri čítaní dialógov Garretta a Hannah som sa nestačila smiať a žasnúť nad tým, ako to medzi nimi od prvého momentu iskrilo. Hannah je neskutočne sympatická hrdinka, ktorú si ihneď zamilujete a taktiež pochopíte aj jej dištanc od párty života a jej obozretnosť. Čo musím pozdvihnúť je aj to, že Hannah nebola závislá od toho mať priateľa, pretože bola nezávislá a sebavedomá.
Garrett je ako som už spomenula tvrdohlavý, no je to príjemná hlavná postava, ktorá vie čo chce a vie čo nechce. Je opisovaný ako perfektný hráč a kapitán, s pekným vzhľadom, no čo sa mne na ňom páčilo najviac bola jeho úprimnosť a sarkazmus, ale taktiež aj jeho srdečnosť a to, že vedel vziať veci aj do vlastných rúk.
Je to chutná kniha s predvídateľným koncom, čiže autorka nenapísala nič, čím by svet a čitateľov ohromila, no vytvorila niečo, čo sa aspoň mne vrylo do pamäte a dokázala predostrieť príbeh, ktorý vás odoženie od reality a neriešite nič iné, len to, ako to bude ďalej s našimi hrdinami pokračovať. Za to odporúčam túto knihu všetkými 10 prstami a dúfam, že sa vám príbeh zapáči pretože stojí za prečítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha je formátovo veľká, má viac ako 600 strán a menšie písmo, ktoré je nahusto. To ma trochu vyľakalo, ale predsa len som sa do nej začítala. Prvých 50 strán som si nemohla zvyknúť na to, že to naozaj píše Sarah, nevedela som sa poriadne dostať do deja a tak som knihu na nejaký ten čas odložila. Ak vám môžem poradiť, nenechajte sa rozladiť a jednoducho vypustite z mysle ostatné knihy od tejto autorky a sústreďte sa na tento konkrétny príbeh, pretože ten štýl písania si nakoniec zamilujete.
Prvých 70 strán nám odhaľuje puto priateliek Bryce a Daniky a rovnako aj svorky diablov, ktorí majú na starosti niečo ako hliadku v meste. Dočítame sa o probléme, ktorý sužuje najmä Danikinu myseľ a dostávame sa viac do deja. V každom prípade pre mňa bolo prvých 190 strán priemerných, kde som sa síce začítala do príbehu, oboznámila s postavami a zápletkou, no nevidela som v tom nič, čo by mi malo túto knihu vyšvihnúť na rebríček TOP kníh 2020. No všetko zmenilo NAJMÄ posledných 300 strán.
Dej sa tak rozšupol, že nastával jeden zvrat, potom druhý, tretí a zas ďalší. Netrúfam si povedať, že kniha by mala byť o niečo tenšia, pretože každý jeden kúsok, každá jedna veta je v tejto knihe potrebná a cenná. Všetko do seba zapadlo ako obrovský kus skladačky a ja som najmä pri posledných stranách ani nedýchala.
Danika je svojský typ postavy, ktorú som si už po pár stránkach obľúbila, rovnako ako ďalšieho člena svorky. Bryce bola typická badass hrdinka, ktorá si nenechá skákať po hlave, má vlastnú hlavu, vlastný rozum, zmysel pre humor a istú drzosť a sarkazmus, ktorý mne osobne ulahodil. A Hunt? Takých hrdinov si poprosím v každej knihe. Padlý anjel, ktorý túži po slobode, anjel, prezývaný Tieň smrti, neľútostný, arogantný a hlavne bezmocný voči tomu najsilnejšiemu pocitu v živote – láske. Počas týchto 600 strán môžeme sledovať veľký prerod oboch hlavných hrdinov, ktorí by sa na začiatku pomaly zabili, a na konci žili jeden pre druhého. Bolo tu strašne veľa postáv, ktoré ale mali svoju úlohu a teraz, keď mám knihu prečítanú, neviem si predstaviť, že by tam niektorá z nich nebola. Ak by som mala vypísať vedľajšie postavy, ktoré mi prirástli k srdcu kvôli svojmu charakteru, je to jednoznačne Ruhn a Lehabah.
Je to kniha plná emócií, ktoré na mňa doľahli. Stále o tejto knihe a príbehu premýšľam. O láske a najmä priateľstve, ktoré je na večnosť, nech sa deje čokoľvek. Za mňa je to najlepšia kniha roka 2020 a som nesmierne šťastná, že ju mám prečítanú a taktiež sa neviem dočkať druhého dielu, na ktorý si ale počkáme. Mám toľko myšlienok a toľko entuziazmu, pre oboch hlavných hrdinov a vzťah medzi Danikou a Bryce, že by som dokázala písať a písať, čo by mi sily stačili a kým by som si nevyplakala oči. Ak premýšľate, že si túto knihu prečítate, choďte do toho, STOJÍ za to!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
V tejto knihe je opäť veľa baletu, ktorý som si vďaka opisom užívala, ale takisto tu bola vo veľkej miere pomstychtivosť, ktorá hraničila až s posadnutosťou. Čo sa mi ale páčilo bolo to, že v TPT bola Cassie takým záhadným dievčaťom, o ktorom sme sa dozvedeli ďalšími kapitolami stále viac a práve tu jej autorky dodali viac priestoru. V každom prípade Cassie nemala svoje vlastné kapitoly (okrem úvodnej – rovnako ako v TPT), ale v kapitolách z pohľadov našich troch hrdiniek sa tam vyskytovala. Poviem vám, že som očakávala príjemné, uhladené, plaché londýnske dievča, ale toto bola Cassie, ktorú by som fakt vo svojej blízkosti nechcela. Toto dievča po tom všetkom čo sa jej stalo sa zmenilo na pomstychtivú zlú silnejšiu osobu, ktorej to všetko prerástlo cez hlavu.
Bolo tu niekoľko zmien, niekoľko vysvetlení a rozuzlení, ale čo som si všimla, tak aj pár nedokončených myšlienok a nápadov.
Koniec koncov táto kniha nebola zlá, ale pre mňa nedosiahla kvality prvej časti, ktorá sa mi páčila o čosi viac. Pri TPT som sa nevedela od deja odtrhnúť, čítala som každú možnú chvíľu a pri SBP som tú knižku jednoducho mohla odložiť aj v strede stránky a nerobilo mi to problém. Samozrejme záver sa mi páčil a som s ním veľmi spokojná a som rada, že všetko dopadlo tak, ako to dopadlo. Túto dilógiu rozhodne odporúčam prečítať, myslím si, že originálny a nie veľmi častý námet a prostredie sa vám bude páčiť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Úvod knihy bol zaujímavý, bol z pohľadu dievčaťa Cassie, o ktorej sa stále viac a viac dozvieme počas čítania. Táto krátka kapitola je aj akýmsi príhovorom pre čitateľa o tom, čo znamená balet. Celkovo je kniha rozdelená do dvoch dejstiev – jarná a jesenná sezóna, v ktorých sa neustále niečo deje. A miestami je to až desivé.
Prvé dejstvo, čiže jesenná sezóna, ktorá začala v októbri nám otvára príbeh troch hlavných hrdiniek Gigi, Bette a June, ktoré sú baletkami na konzervatóriu v New Yorku. Každá kapitola je spísaná z pohľadu jednej z hrdiniek a situácie na seba pekne nadväzujú. O postavách sa počas celého čítania dozvedáme stále viac. Gigi je dievča, ktoré je na tejto škole jediné s tmavšou pleťou, čo možno vytvára predsudky, avšak svojimi ladnými pohybmi a láskou k baletu dobehne tie najlepšie. Je milá, priateľská a v určitých scénach mi jej bolo veľmi ľúto. Bette je to najkrajšie dievča s tvárou anjela, ktoré ale žije v tieni svojej staršej sestry Adele, ktorá kedysi pred 6 rokmi dostala hlavnú rolu v Luskáčikovi a vďaka tomu sa dostala do súboru. Presne to isté si želá aj Bette no jej dokonalý život sa pomaly začína rúcať. Jej matka je žena, ktorá neprejavuje žiadne city a tak táto hrdinka nepozná hrdosť rodiča na svoje dieťa, nepozná jeho lásku a podporu. June je poloaziatka, ktorá so svojou mamou nemá ten dobrý vzťah ako kedysi pretože si želá, aby konzervatórium opustila a odišla študovať na verejnú školu. Nedokáže pochopiť, že June tanec zbožňuje a je pre ňu dôležitým. Čo sa týka jej charakteru, tak bol veľmi zvláštny, ale vedela som ho pochopiť. June musela vedieť všetko aj napriek tomu, že nemala priateľov. Jedna situácia z minulosti s jej najlepšou kamarátkou jej zmenila život a stala sa outsiderom, ktorý je vo svete baletu len a len náhradníkom.
Zápletka v tejto knihe bola dokonalá a páčilo sa mi ako sa celý dej vyvíjal. Dej sa odohráva len na hodinách baletu a vo voľnom čase baletiek a tanečníkov na internáte. (iné predmety sú len spomenuté.) Na začiatku čítate o jednoduchých dievčatách, ktoré si idú za svojim snom, no ako otáčate stránku za stránkou, vidíte progres toho, čo sú schopné spraviť len preto, aby ostali na vrchole. Táto kniha je jedným slovom prefíkaná. My ako čitatelia musíme taktiež čítať medzi riadkami, pretože každá postava má svoje dôvody na to, aby bola určitým spôsobom zlá. Je tu nenávisť, pomstychtivosť, závisť, zloba a takisto aj šikana, ktorá každým skutkom naberá na sile.
Čo sa týka vedľajších postáv, tak mi sem pasovala každá jedna. Totižto každý z nich mal svoju úlohu a ak by v príbehu zrazu nebol, chýbal by mi tam. Alec, ktorého otec je prezident správnej rady je najlepším tanečníkom a mužský hrdina, ktorý je zamilovaný do jednej z postáv a takisto je aj milý sa tu príjemne hodil. Mužských charakterov tu bolo ešte zopár ako napríklad Will a Henri. O Willovi sa tiež dozvieme zopár nemilých informácií, ktoré z neho neurobia práve neviniatko. A Henri? Tajomný Francúz, bývalý priateľ Cassie, ktorý vie dosť na to, aby mohol vydierať.
Táto kniha poukazuje na realitu toho, čo sa môže stať v takomto prostredí, kde je dokonalosť len pozlátkom a za všetkým sa skrývajú len intrigy a zlo. Pre mňa je Tiny Pretty Things knižka, ktorá ma bavila od prvej strany až po poslednú a raz sa k nej určite vrátim. Odporúčam všetkými desiatimi!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Do príbehu som sa začítavala pomaly, ale už po pár stránkach som sa usmievala nad prvým stretnutím a dialógom medzi našimi hlavnými hrdinami – Margot a Drakeom. Uštipačnosť hlavnej hrdinky mi k nej pasovala vzhľadom na to, že nešlo o jednoduché dievča prežívajúce počas vojny, ale o stelesnenie inteligencie, pomáhajúcej v čase vojny. No potom nastalo...ticho. Nazvime to ticho alebo hluché miesta, jednoducho vyše 100 strán, počas ktorých sa podľa mňa nič zaujímavé nedialo. Áno, autorka nám poskytla až 3 uhly pohľadov (o tom nižšie), vďaka ktorým sme mohli sledovať príbeh, dopriala nám priateľstvo medzi Margot a sestrou hlavného hrdinu Dot, mali sme možnosť sledovať Margotino myslenie, špionážnu akciu Drakea, no trvalo mi viac ako 2 týždne prelúskať sa 100 stranami.
Potom sa stala zásadná vec, ktorá ma zaujala a čítala som tak rýchlo ako sa len dalo. Situáciu, ktorá zmenila Margot život a prišla o blízku osobu som viac-menej čakala, ale keď sa stala mala som pocit, že sa dej o niečo ďalej pohne. Za jeden večer pred spaním som prečítala toľko čo za 2 týždne. Bolo to pútavé a mala som potrebu vedieť a byť si istá tým čo bude ďalej. V úvode tejto knihy som čakala, že príbeh sa bude odohrávať bližšie k vojne, no naopak niekedy som aj zabudla, že sme práve v roku 1917. Vojna bola len spomínaná a bola tu len okrajovo, aby celkový dej zapadol.
Čo sa týka vyššie spomínaných 3 uhlov pohľadov, tie sa týkali – Margot, Drakea a tajomného das Gespenta, z ktorého je od začiatku cítiť veľkú dávku nepriateľstva. Hlavné postavy pre mňa vo zvyšku knihy nevytvárali ten krásny pocit radosti, ktorý pri čítaní romantických kníh mám, len som ich sledovala ako sa pomaly zbližujú a keď sa tomu aj stalo nepozastavila som sa pri danej scéne tak ako to robím vždy a nečítala som si ju za sebou aj trikrát.
Vedľajšie postavy pekne dotvárali dej, ale to bolo všetko. Na nikoho som sa nenaviazala, aj keď musím spomenúť, že priateľstvo medzi Dot a Margot sa mi pozdávalo a páčilo sa mi.
Samotný koniec , zhruba posledných 60 strán bolo pre mňa zmesou kadečoho. Priveľa scén, priveľa šťastných náhod a koniec taký nijaký, ale po tom všetkom potešil. Som rada, že som si túto knihu mohla prečítať, no nemyslím si, že sa k nej ešte niekedy vrátim a v sérii pokračovať nebudem.
