Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knihu som prečítal veľmi rýchlo, je písaná jednoducho, takže 4 či 5 hodín ju asi nebude čítať nikto. Nič nové som sa ale nedozvedel, všetko sú už známe veci, ktoré boli už pred časom uverejnené v médiách. Neviem, či knihu naozaj písal Černák sám, nebudem to hodnotiť, ale kvalita je skôr priemerná. Je vidieť, že autor nie je skutočný spisovateľ. Každý čitateľ si však musí v prvom rade uvedomiť jednu vec, autor, či "autor" je právoplatne odsúdený viacnásobný vrah, ktorý sa (aj keď to priamo nepriznáva) snaží o prepustenie po 25. rokoch z výkonu trestu. Tomu môžu zodpovedať aj veci, ktoré v knihe uvádza. Ja ich samozrejme nebudem spochybňovať, resp. bližšie hodnotiť, lebo som nevidel jeho spisy a nepoznám ani osoby, ktoré Černák vo svojej knihe obviňuje z rôznych manipulácii. Ako názor na fungovanie justície, OČTK, väzenstva, či politiky je kniha zaujímavým zdrojom.
Knihu som začal čítať a nemohol som uveriť, že ju napísal rovnaký autor, ako Engelchena, čítala sa mi ťažko, nevedel som jej prísť na chuť. Tento pocit ma ale prešiel pomerne rýchlo a zrazu som spoznal typického Mňačka, rovnakého ako v Engelchenovi. Engelchen je dobrodružnejší, akčnejší, číta sa rýchlejšie a lepšie, ale Ako chutí moc je oveľa premyslenejšia a vyzretejšia kniha. Ide do hĺbky a myslím, že v nej čitateľ spozná aj každého súčasného politika, nie len tých komunistických. Je to vlastne analýza myslenia skoro každého človeka. Knihu rozhodne odporúčam, je škoda, že som sa jej počas povinnej literatúry počas školských čias vyhýbal.
Kniha sa mi čítala veľmi rýchlo a ľahko, išlo to prakticky samo. Je dobre napísaná, autor síce zrejme čerpal iba z otvorených zdrojov, no po ich zozbieraní vytvoril komplexné dielo opisujúce divoké 90-te roky na Slovensku. Keď si človek prečíta všetky príbehy takto v jednom celku, je to celkom mrazivý príbeh, až sa ťažko verí, že sa to dialo u nás.
Musím priznať, že kniha sa mi čítala ťažko, neviem prečo, možno som neprišiel na chuť autorovmu literárnemu štýlu, ale nejako ma nevtiahla do deja. Nemôžem ale povedať, že je to zlá kniha, to by som klamal. Naopak, je dobre spracovaná, faktografická, aj napínavá, no napriek tomu pre mňa ťažšie dočítateľná. Človek sa však dozvie mnoho z obdobia najtvrdšieho Mečiarizmu z pohľadu (v tej dobe) mladého novinára, ktorý osobne zažil viaceré významné udalosti tej doby.
Kniha je skôr stručnou históriou komunizmu, než pokusom autora o komplexný a vyčerpávajúci pohľad na komunizmus. Pre bežného čitateľa je ale táto kniha dostatočne vyčerpávajúca na to, aby sa o komunizme v ZSSR, ale aj inde v Európe a vo svete dozvedel všetko podstatné. Je vidno, že autor je odborník predovšetkým na Rusko a jeho históriu, keďže práve ZSSR a dejiny Ruska tvoria hlavnú časť knihy.
Kniha popisuje pomerne podrobne históriu a vývoj islamu, začiatky a dôvody jeho expanzie, ako aj to, ako ovplyvnil okolitý svet. Autorka síce súčasne píše aj o islame ako takom, no primárna je kniha skôr zameraná na dejiny tohto náboženstva, než na náboženstvo ako také.
