Moja 6. prečítaná desiatka roku 2022

Tretia kniha zo série Barok – historických detektívok z východu Slovenska – ktorých autorkou je košická rodáčka Tina Van Der Holland, ma opäť veľmi milo prekvapila. Rok 1709. Cisárske vojsko vytláča kurucov z Horného Uhorska a oblieha Levoču, v ktorej sa povstalci usadili pod vedením generála Štefana Andrássyho. S týmto obliehaním sa spája legenda o bielej pani. Na pozadí týchto historických udalostí dochádza v meste k vraždám. Kto, čo, prečo a ako s tým všetkým súvisí uhorská šľachtičná Juliána Korponayová? Skúste… Konfucius: „Skôr než sa vydáte na cestu pomsty, vykopte dva hroby." Ja som sa bavil. Čím ďalej, tým viac nadobúdam skalopevné presvedčenie, že naši spisovatelia môžu byť na svoje diela právom hrdí a smelo sa rovnať s hviezdami z cudziny. Tina Van der Holland – ďakujem a verím, že sa dočkám pokračovania!

Po nedávnom prečítaní skvelého diela Temná ozvena – debutovej knihy z rozsiahlej série od amerického autora Michaela Connellyho, v ktorej predstavuje svojho hrdinu, detektíva Hieronymusa Boscha, som si v knižnici zapožičal „dvojku“. „Jediné, čoho sa naozaj bojím, sú ľudia bez svedomia.“ Harry sa nemieni len tak jednoducho zmieriť s údajnou samovraždou policajta v Meste anjelov. Prípad sa zamotáva, mŕtvol pribúda a vyšetrovanie nášho hrdinu zavedie aj mimo USA. Prečo? A čo je vlastne „čierny ľad“? Viac prezrádzať nebudem. „Zistil som, kto som.“ Kniha ma bavila rovnako ako jej predchodkyňa. Zaujímavý príbeh – maximálna spokojnosť a už sa teším na „trojku“ – Betónová blondína.

Opäť som raz načrel do našich luhov a hájov a rozhodol sa zoznámiť s tvorbou Petra Gašparíka, ktorý, okrem iného, píše krimi príbehy – jeho séria Prípady Kornela Karoviča má zatiaľ štyri diely… „Každý človek na svete má v minulosti veci, ktorých sa bojí. A oveľa viac ako svedomia sa bojí toho, že sa ich dozvedia ostatní.“ Osud sa so mnou pohral tak, že sa mi nepošťastilo spoznať Kornela cez jeho prvý prípad (Šelmy a hyeny), ktorý autor vydal pod pseudonymom Peter Tigrov, ale po skúsenosti s dvojkou to musím bezpodmienečne napraviť. Kornel nie je Rambo a ani superhrdina, žiadny Columbo – je to „obyčajný“ fotograf z jedného bulvárneho plátku so svojimi osobnými problémami, pričom sa nechtiac ocitne pri smrti mladého muža na Zlatých pieskoch. „Stať sa súčasťou príbehu, ktorý sa začína vraždou, znamená vyzdvihnúť si lístok na predstavenie s otvoreným koncom a bez jasného scenáru.“ Nikdy som v tejto bratislavskej oblasti nebol, takže žiadna nostalgia, ale pre mňa je kratučká kniha (iba 126 strán) Smrť na Zlatých milým prekvapením. Veľmi sympatický štýl, ktorý mne osobne sadol od prvých riadkov. Priznám sa, že po prečítaní 1. kapitoly som sa k nej okamžite vrátil a dal si repete. Ak ma pamäť neklame, tak toto sa mi ešte nestalo. „Vieš, čo je to CSc.? ... Niečo ako dnešné PhD.? ... Veru tak. Volá sa to kandidát vied. A mimochodom, bez skúšky z marxizmu-leninizmu to neurobil nik. ... Tak, ako dnes nikto neurobí štátnicu bez totálnej viery v liberálnu demokraciu.“ Výborné! Verím, že sa mi pošťastí dostať k prvému prípadu. Ak nie, tak trojka – Smrť v Štiavnici – to v blízkej budúcnosti istí.

Len nedávno som čítal knihu Tajomstvo zlatého pokladu, ktorá je úvodom do série Barok – historických detektívok z východu Slovenska. Ich autorkou je košická rodáčka Tina Van Der Holland. Už debut ma veľmi zaujal, preto som po krátkom časovom odstupe pristúpil k prečítaniu druhého dielu, ktorý nesie názov Čierna pani z Kežmarku. Dej sa odohráva v roku Pána 1684. Na hrade sa majú stretnúť diplomati troch európskych mocností s uhorským rebelom, grófom Imrichom Thökölym, v samotnom meste dochádza k vražde mladej dievčiny. Prečo, z akého dôvodu? Kto je za tým? Viac prezrádzať nebudem, iba spomeniem dve postavy, ktorým som držal stranu; záhadná Brigita Pallová – bylinkárka, liečiteľka, zároveň kľučiarka Kežmarského hradu – a sympatická Barborka Pallová, Brigitina dcéra. Musím priznať, že ma príbeh opäť zaujal. U mňa maximálna spokojnosť a teším sa na tretí diel – Biela pani levočská.

Pokračujem s Jurajom Červenákom a jeho trojicou vyšetrovateľov - SBJ - Stien, Barbarič a Jaroš... Po Banskej Štiavnici, Prahe, Prešporku a Viedni prišlo na rad Sitno a jeho hrad. Tentokrát však štiavnický notár Matej Barbarič zostal na všetko sám. „Som iba smrteľník. Neviem všetko a nevidím ľuďom do duše. Môžem vychádzať iba z toho, čo mi sami prezradia.“ Až v samom závere Matej využil vypočúvací „talent“ seržanta Jaroša, ale zvládol to s prehľadom. Zaujímavé a skvelé čítanie. Táto detektívna séria s historickým nádychom ma veľmi zaujala - jeden príbeh lepší ako druhý. Výborné!!!! ...a už sa teším na šiestu knihu. „Vždy, keď sa stane niečo hrozné a nenájde sa okamžité vysvetlenie a páchateľ, ľudia začnú rozprávať o diablovi a prízrakoch. Hádajte, v koľkých prípadoch sa to potvrdilo.“