Antika a história Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Historik (starovek, najmä antický Rím; presahy do všeobecnej histórie - stredovek, 20. storočie, vybrané kapitoly zo slovenských dejín, teória a metodologické prístupy historiografie, filozofia dejín). Milovník klasickej, postmodernej a psychologickej literatúry (vrátane poézie).
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Antika a história 
Môj wishlist Moje aktivity
Seneca vo vrcholovej štylistickej aj argumentačnej rovine vo forme listov svojmu (domnelému?) priateľovi Luciliovi pod rúškom rozoberania každodenných záležitostí ako je napr. strach z cestovania loďou, nakladanie s majetkom, pachtenie sa za peniazmi, život v spolitizovanej spoločnosti cisárskeho dvora a túžba po sláve, vykladá stoické učenie o tom, ako svoj život riadiť a prežívať. Je k tomu viac než povolaný, pretože je doslova kovaný v neskorom stoicizme 1. storočia n. l. v jeho rímskej interpretácii. Užívateľsky príjemný štýl Senekových listov nie je náhodný - Lucilius by podľa nenápadne utrúseného výroku mal byť epikurejec (v jednom z listov nachádzame poznámku Epicurus tuus), teda zdanlivo fanúšik konkurenčnej filozofickej školy - nie je to zrejme úplne pravda (keďže Seneca v inom liste tvrdí, že meum opus es); filozofie znalí navyše vedia, že epikureizmus a stoicizmus majú mnoho spoločných znakov (hlavne systematická snaha o vymazanie strachu zo smrti), líšia sa napríklad postojom k verejnému životu: epikurejci radia naplniť svoj život mimo dosah verejných povinností, zatiaľ čo stoici sa nezriekajú angažovania v politike a tvrdia, že človek by mal vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, ale zachovať si morálnu integritu. Práve toto Rimanom, zvyknutým byť verejne činní, na stoicizme ohromne imponovalo. Seneca si teda dopisuje so svojím priateľom a (ne)nápadne ho mení k obrazu svojmu - pôsobí racionálnym výkladom, exemplifikuje, cituje iných filozofov - paradoxne, vo veľkom najmä Epikura - skrátka: vykladá svoje učenie s cieľom získať svojho priateľa pre tento spôsob myslenia a života. V origináli je Senekova latinčina skutočný zážitok; slovenský preklad je dôstojný, miestami z pohľadu klasického filológa diskutabilný, ako temer každý translatologický počin. Hodnoty, Senekom akcentované, neplatia iba pre dobu principátu - navyše Neronovho, keďže Listy Luciliovi vznikali asi v rokoch 62 až 65 - ale mnoho z nich pretrváva do dnešných čias. Filozoficky menej náročné čítanie než ťažký jazyk moderných velikánov, obsahovo však aj po takej dlhej dobe stále inšpiratívne a poučné čítanie.
