Gotický román

Kniha The Last Tale of the Flower Bride neponúka jednoznačný lineárny príbeh. Miesto toho autorka čitateľa vyzýva, aby v mnohých vrstvách našiel to, čo naňho najhlasnejšie prehovára. Venuje sa mnohým témam a naznačuje ešte viac presahov. Ale neponúka charakterných dokonalých hrdinov, ktorí zachraňujú svet. Ukazuje skôr odvrátenú stránku ľudských osobností a pripomína, že v každom z nás sa ukrýva monštrum pripravené hrýzť. Toto pomalé rozprávanie je vystavané na atmosfére a navyše sa odohráva v magickom dome. Vďaka čomu ide o špecifický kus literatúry, ktorý neulahodí každému. Tí zvyknutí na čítanie medzi riadkami a so slabosťou pre gotiku budú z knihy určite nadšenejší.

Samota je gotický román s hutnou atmosférou. Opisuje zážitok na hranici halucinogénneho sna a náboženského zázraku. Rozprávač čitateľa často zavádza a odpútava jeho pozornosť. Niektoré veci zámerne zamlčiava, iné len prehliada. To všetko v mene toho, aby o opisovaných udalostiach vytvoril istý obraz. Tí trpezlivejší však budú odmenení podnetným rozprávaním s trochu nejednoznačným koncom. Pretože autor očakáva, že čitateľ sa na základe prečítaného sám rozhodne, čo sa vlastne stalo.

Kniha Had z Essexu je ukážkovým príkladom gotického románu zvýrazneného pomalým tempom potrebným na vybudovanie žiadanej atmosféry. Poteší teda skôr trpezlivejších čitateľov ochotných preberať sa zákutiami myšlienok nie vždy sympatických postáv. Pre tých odhodlaných pripraví nejedno zaujímavé zamyslenie i pekné posolstvo. A takisto poteší krásnou hrou s jazykom.

Trošku mi trvalo, kým som sa poriadne začítala. Ale potom som zistila, že ma táto kniha baví asi najviac z tých troch, čo zatiaľ vyšli. Nielen vďaka atmosfére a celkovo štýlu, ani pre tie tajomstvá a akýsi nádych mágie. Tentoraz ma totiž oslovili aj samotné postavy. Keď môžem príbeh prežívať spolu s nimi, vždy čítam s o niečo väčšou radosťou.

Táto kniha je pre mňa v niečom absolútne jedinečný úkaz. Pretože ma na nej nebavilo prakticky nič - ani dej, ani postavy, ani príbeh, fakt nič. Ale na druhej strane som sa od čítania nedokázala odtrhnúť, pretože ma dokonale strhol štýl, akým je to celé napísané. Tá temná atmosféra si ma dokonale získala. A pritom by mohli pokojne aj všetky postavy zomrieť a mne by to bolo jedno. Skrátka, nepamätám si, že by sa mi niekedy predtým stalo niečo podobné. Kniha ma vďaka tomu nesmierne fascinuje a zároveň netuším, ako ju vlastne hodnotiť. Či tomu dať jednu hviezdičku, lebo po dejovej stránke sa mi to nepáčilo a postavy si ma, až na malé výnimky, takmer ani nedokázali získať. Alebo tomu dať plný počet, lebo tá atmosféra ma pohltila a očarila, a tým štýlom mi autorka ukazovala, ako krásne sa dá hrať so slovenčinou. Skúsim teda priemer. Som si však pomerne istá, že sa k tomu ešte niekedy vrátim, aby som si utriedila myšlienky.

The Near Witch je pomerne špecifickou knihou, v ktorej Victoria Schwab už pred rokmi ukázala, že má svojim čitateľom ponúknuť. Opismi atmosféry a celkovou pochmúrnosťou gotický román a prístupom k mágii skôr magický realizmus, táto kniha je ideálna na melancholické jesenné večery. Rozpráva jednoduchý a krátky príbeh o mestečku Near, kde majú všetci svoje určené miesto, kde sa všetko deje podľa určitých pravidiel a kde k mágii pristupujú dosť skepticky, nakoľko minulosť tohto miesta napovedá, že už si s jednou mocnou čarodejnicou kedysi podarili. Lexi, hlavná hrdinka, sa do tohto prostredia úžasne hodí a to aj napriek tomu, že vlastne nezapadá do zaužívanej predstavy toho, čo by malo šestnásťročné dievča robiť. Dej odštartuje príchod záhadného cudzinca a vzápätí začnú miznúť deti. Čím sa odhaľuje, že táto kniha nie je zameraná len na pochmúrnosť a na hľadanie stratených detí, ale silným motívom sú aj predsudky a ich prekonávanie. Autorka surovo a bez servítok kritizuje ľudí, ktorí si častokrát zvolia jednoduchšiu cestu nenávisti a prvoplánového odsúdenia len preto, lebo sa príliš boja alebo sa im jednoducho nechce hľadať zložitejšie odpovede. Vďaka tomu je toto magické dobrodružstvo niekedy až dychberúce a silne emotívne, no okrem toho ponúka aj mnohé iné témy, medzi ktorými nemôže chýbať prekonávanie týchto predsudkov, odhodlanie a takisto nádej. Táto kniha je skutočne zaujímavým kúskom, v ktorom sa veľký dôraz kladie na atmosféru a hoci je dej niekedy pomalší, o to viac vynikne jeho gradácia a takisto zaujímavé posolstvo, ktoré sa ukáže v samotnom vyvrcholení a neskôr v závere. Je preto takmer až zarážajúce, že je táto autorkina kniha častokrát opomínaná.

Rebeka je kniha, ktorá ma dokázala v mnohom prekvapiť. V prvom rade to bola hlavná hrdinka a vývoj jej osobnosti, ktorý som mohla sledovať. Potom je to nezabudnuteľná pochmúrna atmosféra podporená niekoľkými podivnými udalosťami. Ďalej to boli aj krásne myšlienky a celkovo lyrický jazyk tejto knihy. V neposednom rade to bol aj prekvapivý obrat v záverečnej tretine a premena knihy z roviny gotického románu až na čistokrvný triler. Vo výsledku je to však kniha, ktorá má čo ponúknuť čitateľovi aj viac ako osemdesiat rokov po prvom vydaní. Možno aj preto, že mi svojou krásou pripomenula, prečo tak rada čítam.

Melmoth je miestami hlboko znepokojivým gotickým románom, no hlavne psychologicky a filozoficky silným rozprávaním o sile svedomia a o vyrovnávaní sa s následkami vlastného správania. Pričom toto posolstvo mi bolo vyrozprávané prostredníctvom príbehov hneď niekoľkých rozličných osôb. Vďaka tomu som mala možnosť sledovať rôzne situácie a rôzne pohnútky rôznych ľudí, ktorých nakoniec dobehlo ich vlastné svedomie. Posolstvom knihy však nebolo vyvolať vo mne pocit, že by som mala začať s pokáním – skôr ma mala presvedčiť o tom, že nikdy nie je neskoro pokúsiť sa napraviť svoje omyly. A to sa jej aj podarilo.