Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
K tejto knihe viedla zaujímavá cesta, na začiatku ktorej bolo filmové spracovanie muzikálu. O Wicked sa ku mne sem tam nejaké zmienky dostali, ale nejak bližšie som sa oň nezaujímala. Až prišiel film a ja som sa rozhodla prečítať si knižnú predlohu muzikálu, s ktorou to všetko začalo. Tá sama vznikla ako fanfiction na Čarodejníka z krajiny Oz. Toho som už mala za sebou, tak som bola zvedavá aj na samotné Wicked. Jeho muzikálové či knižné spracovanie sa teší popularite predovšetkým vo svete a v našich končinách môže ísť o niečo menej známeho.
Dorotka v klasickom príbehu od L.F. Bauma porazila Zlú čarodejnicu so Západu. Čarodejník z krajiny Oz bol však jej verziou príbehu. A čo Zlá čarodejnica zo Západu? Gregory Maguire sa v tejto knihe zameriava práve na ňu, na Elphabu ktorou bola ešte kým ju svet poznal ako Zlú čarodejnicu. Tá nemala ľahký život. "Vďaka" jej výzoru (zelenej pokožke) ňou jej okolie opovrhovalo. Nechceli ju spoznať, nemali o to záujem a tak ju radšej dopredu odsudzovali. Ale bola naozaj vždy zlá, alebo z nej zlú chcela mať spoločnosť? Elphabin príbeh vás donúti zamyslieť sa nad všetkými predsudkami o podstate dobra a zla.
Musím priznať, že som čakala niečo veľmi blízkeho muzikálu/filmu. Však predsa len kniha slúžila ako podklad pre muzikál. Takže som pekne po prvých stranách zažila väčší šok, keď som zistila, že kniha a muzikál (film), sú dve rozličné veci. Možno tam bolo prítomné aj menšie sklamanie, predsa len som čakala trochu iný charakter príbehu. Ale hneď ako som to zo seba striasla a povedala som si, že budem k tomu celému pristupovať s otvorenou mysľou a tak som sa znova a bez nejakých očakávaní začítala do tohto príbehu.
Nejde určite o slniečkom zaliaty príbeh plný prekážok, ktoré musí hlavná postava prekonať, aby spoločnosti dokázala, že nemajú dôvod sa jej báť a odsudzovať ju. Na jeho konci sa určite všetci nepochytajú za ruky a nebudú šťastní až do smrti. Wicked nie je až takým ľahkým čítaním. Ja sama som mala občas problémy a musela som sa k niektorým pasážam vracať. Ide o príbeh, ktorý je vo svojej podstate istou sondou spoločnosti, v ktorej život nie je taký ideálny ako sa môže javiť navonok a kde ktokoľvek kto vyzerá inak sa ocitá na jej okraji. Je to príbeh o tom ako ľahko dokážeme niekoho odsúdiť bez toho aby sme spoznali a to len preto lebo nevyhovuje istým štandardom spoločnosti a o tom ako ľahko sa z neho stane preto vyvrheľ. Je to príbeh o tom ako toto všetko odsudzovanie spoločnosti vplýva na jedinca. Ale zároveň je to aj príbeh o boji so sebou samým a o vlastných pochybnostiach o sebe.
Príbeh je rozdelený na viacero častí. V jednotlivých častiach, ktoré opisujú postupne rozličné etapy jej života ako sú detstvo, dospievanie a školské roky na Shize či dospelosť, sa stretávame s momentmi/ faktormi, ktoré ju ovplyvňovali a ktoré ju formovali ako niekoho koho spoločnosť označovala ako wicked, teda zlého. Počas školských rokov si síce Elphaba našla priateľov, ale ich vzťahy boli počas nasledujúcich rokov podrobené istým skúškam. Hovorí to akoby o tom, že aj keď sme s niekým priatelia, naše cesty sa môžu v istom momente rozísť. V dospelosti Eplhaba žije skôr samotársky život. Ocitla sa tam sama z vlastného rozhodnutia, ale zároveň aj pod vplyvom a tlakom spoločnosti. Jej premena na Zlú čarodejnicu nie je jednoduchá a priama. Deje sa tak pod vplyvom viacerých okolností. Kniha je plná rôznych myšlienok a situácií, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad tým ako to vnímate vy. Čo znamená byť zlý? Je to niečo čo máme každý v sebe? Alebo je to niečo čo v človeku vytvára spoločnosť? Alebo oboje?
Myslím si, že Wicked stojí za to prečítanie. Či už si ten svetový hype okolo seba zaslúži je na posúdenie každého z nás. Ak do čítania pôjdete len preto, že sa vám páčil muzikál (film) dávajte si pozor aby ste neskončili sklamaný. Ja som do knihy išla z týchto dôvodov, ale potom sa od nich odstrihla a som veľmi rada, že som tam urobila, lebo som sa mohla ponoriť do mnohých vrstiev, ktoré v sebe príbeh skrýval. Nejde určite o nič jednoduchého a pohodového pri čom vypnete a nebude nič riešiť, ale je to príbeh, ktorý si vyžadujú vašu plnú pozornosť.
Túto knihu som registrovala odkedy vyhlásili, že má vyjsť. Nejak som sa jej však vyhýbala. Potom však prišla šanca prečítať si ju a tak som si povedala "prečo nie". Do jej čítania som sa však púšťala veľmi opatrne, keďže sa ku mne dostávali názory rozličného charakteru. Jedny ho opisovali a druhý zvážali pod čiernu zem. Už po pár stranách som bola však príjemne prekvapená. Asistentka zloducha je totižto príjemným nenáročným fantasy, pri ktorom vypnete a budete si užívať príbeh. A práve to je to čo niekedy človek potrebuje. Osobne mi to padlo vhod popri tých iných fantasy sériách, ktoré čítam.
Evie sa musí starať o svoju rodinu. So sestrou a ich otcom ostali sami. Navyše jej otec je chorý. Je preto pre ňu dôležité nájsť si prácu. Nešťastná náhoda jej prinesie prácu asistentky pre najznámejšieho a najhľadanejšieho muža Rennedawnu, Zloducha. Je to práca na ktorú treba mať silný žalúdok, ale Evie sa nevzdáva a pasuje sa s tým. Akoby jej nestačili useknuté hlavy, krv, očné buľvy, ona sa musí ešte zabuchnúť aj do svojho šéfa. Niekto však proti nemu brojí a chce sa ho zbaviť. Spolu s ním sa teda Evie snaží prísť na to kto by to mohol byť. Podarí sa im odhaliť zradcu a včas ho zastaviť?
Asistentka zloducha je tým typom fantasy, ktoré v sebe nesie prvky pohody, humoru, sarkazmu, dobrodružstva a napätia. Všetko je to správne nadávkované a vytvára celkom fajn príbeh. Ten autorka pred čitateľom postupne odkrýva. Zápletka nie je nijak zložitá a domotaná a tak nehrozí, že sa v nej nebudete orientovať ani po 5 častiach. Príbeh je pomerne jednoduchý. Sledujeme Evie, ktorá začína pracovať ako Zloduchova asistentka, toho chce niekto zniesť zo sveta a spolu sa snažia prísť na to kto je to a prečo. V knihe je prítomných mnoho vtipných a milých momentov, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári, ale núdza nie je ani o chvíle plne akcie a napätia. Autorka pred nami postupne odkrýva jednotlivé časti zápletky a podsúva nám jednotlivé stopy, po ktorých sa vydávame aby sme mohli odhaliť zradcu. Musím priznať, že aj keď som rozmýšľala nad takmer každým, týmto smerom mi nenapadlo sa vydať a tak ma odhalenie jeho/jej totožnosti mierne šokovalo.
Celé to sledujeme hlave z pohľadu Evie, ale sem tam pridá svoj pohľad aj samotný Zloduch. Obidvaja boli fajn postavami. Evie bola tak správne trhnutá, milá a usmievavá. Proste také slniečko. Zloduch bol tiež zaujímavou kapitolou samou o sebe. Sprvu som asi ozaj čakala niekoho hnusného, morálne zvráteného a skazeného, ale to by nesedelo do charakteru príbehu. Bolo mi jasné, že nie je zloduchom a záporakom v pravom slova zmysle, ale že niekto ho z neho chcel mať a on si túto identitu postupne osvojil aby sa mohol dotyčnému postaviť. Medzi tými dvoma to tak správne iskrí a dochádza preto aj k poriadne vtipným a komickým momentom. Nezaostávajú za nimi ani ostatné postavy, ktoré príjemne dopĺňajú túto netypickú partičku.
Bola som prekvapená ako veľmi ma to celé chytilo a ako som sa pri tom bavila. Ozaj som to nečakala. Záver priniesol so sebou naozaj zaujímavý zvrat kedy sa to všetko otočilo. Aj keď by som si to na začiatku asi nepriznala, ale rada by som mala v rukách pokračovanie aby som mohla zistiť ako sa to celé bude vyvíjať ďalej a ako to dopadne s Evie, Zloduchom a ich priateľmi. Už včera, ale bolo neskoro. Ak nad knihou rozmýšľate, určite jej šancu dajte. Dostanete v nej príjemné a pohodové fantasy. Verte, že popri takej Maas, Armentrout či Clare si pri čítaní oddýchnete.
A sme na konci. Mesto nebeského ohňa je poslednou časťou, ktorá uzatvára sériu Nástroje smrteľníkov. Všetko čím si postavy prechádzali a my spolu s nimi, každý jeden moment, viedlo k tomuto. A že to teda bol záver. Na jednej strane som sa ho nevedela dočkať, lebo som chcela vedieť ako to celé dopadne. Na druhej som pociťovala istý smútok za tým, že to končí a ja sa budem musieť s tou sériou rozlúčiť. Ale ako sa hovorí "Neplač, že je koniec. Usmej sa, lebo sa to stalo"
Sebastian dosiahol svoje. Podarilo sa mu vytvoriť Pekelnú čašu a s ňou premieňa Tieňolovcov na Potemnených. Tí sa potom obracajú proti vlastným rodinám a priateľom. Vyzerá to tak, že ho nie je možné zastaviť a on podniká ďalšie a ďalšie útok na Inštitúty po celom svete. Tieňolovci zas a znova hľadajú útočisko v Idrise. Budú tak však v bezpečí? Rozsah Sebastianových plánov a jeho spojencov odhaľuje desivé sprisahanie a zradu. Na to aby odhalili spôsob ako ho dostať odchádzajú Clary, Jace, Isaballe, Alec a Simon do démonskej dimenzie. Práve tam sa môže skrývať odpoveď na to ako ho raz a navždy poraziť. Má to len menší zádrhel. Žiadny smrteľník sa odtiaľ nevrátil živý....
Aj keď by som sa nehnevala keby Cassandra túto sériu ešte pár častí ponaťahovala, ale nedá sa to dokolečka robiť, treba spraviť miesto novým postavám a príbehom. Koniec teda raz musel prísť. A že sa Cassandra s touto sériou rozlúčila vo veľkom. Mesto nebeského ohňa je dokonalým záverom tejto série. Dala bokom všetky tie opisy toho kto, čo ako vyzerá a plnú pozornosť venovala príbehu. V predchádzajúcich častiach si postavy popresúvala tak aby ich mala tam kde potrebuje. Keď ich teda mala tam kde chcela, mohla sa pustiť do uzatvárania všetkým liniek.
Táto časť mala v sebe všetko. Správnu dávku akcie- stále sa niečo dialo a Cassandra svojím postavám nedávala im vydýchnuť a hnala ich až za hranice ich síl aby im umožnila rozvinúť ich celý potenciál a ukázala tak plný rozsah toho čo v nich je. Prítomné boli veselé aj smutné momenty. A Cassandra sa nebála trochu zoštíhliť rady postáv a tak sme sa museli zo zopár aj rozlúčiť. Chýbať samozrejme nemohli ani zvraty a odhalenia, ktoré to všetko doviedli tam kde mali. A to do záveru, v ktorom to celé vyvrcholilo. Na tento moment sa oplatilo čakať a stálo zo naozaj za to. Epilóg, ktorý to celé uzavrel, tomu dodal krásnu a dojemnú čerešničku na torte.
Nástroje smrteľníkov boli príbehom Frayov, Lightwoodovcov, Herondaleovcov. Ich príbeh však raz musel prísť do konca. Miesto treba urobiť novej generácií Tieňolovcov a s niektorými z nich sme sa stretli už túto časť. Táto partička z NS mi bude jednoznačne chýbať, ale trochu ma upokojuje to, že sa s nimi nemusíme až tak úplne lúčiť a ešte sa s nimi stretneme. Zbohom Nástroje smrteľníkov a vitaj ďalšia séria.
Trillery s krimi sa za posledné roky stali jednými z mojich obľúbených žánrov. A keď ide o nejakú sériu? Fuuu, sem s tým. Asi tak nejak som sa dostala v rámci "spoločného čítania" k tejto sérií. A aj keď má táto kniha všelijaké ohlasy, neľutujem, lebo ma dokázala nalákať na túto sériu.
Lucinda sa živí ako policajná fotografka v Kapskom meste. Jedného dňa nájde polícia mŕtve telo mladej študentky. Pomerne rýchlo prídu na to, že vrah si svoje obete vyberá a oslovuje ich prostredníctvom sociálnych sieti. Vrah neostane pri jednej obeti. Ako ho však nájsť? Vyzerá to, že prípad ostane nevyriešený a otvorený. Tu však do toho všetkého vstupuje istý novinár, ktorý by mohol mať stopu, ktorá možno povedie k dolapeniu vraha.
Symetrie odvahy je krátkou jednohubkou, ktorá má doplňovať túto sériu. My sme si ju v našom spoločnom čítaní dali hneď na začiatok. Väčšinou je to fajn, lebo človek má tak možnosť zoznámiť sa jednak s postavami, ale aj štýlom autora/ky. Treba však povedať, že samotný David Raker sa v tomto príbehu mihne len na okamih, ale vôbec to nevadí. Jeho časť a priestor ešte príde. Musím povedať, že príbeh mal v sebe naozaj zaujímavú zápletku a viem si ho predstaviť rozvinutý do plnohodnotného príbehu. Bolo by to určite niečo zaujímavého. Takto som len čítala a čítala, čakala som čo bude ďalej a ako sa to vyrieši a ono zrazu prišiel koniec. To je asi jediná vec, ktorá ma na tom celom mrzí.
Plus mu určite dávam za výber prostredia, ktoré pôsobilo popri tých všetkých európskych a severských lokalitách nezvyčajne. Autorov štýl písania mi sadol a ja som zvedavá na ďalšie jeho knihy, tentoraz už aj s Davidom Rakerom.
Trillery patria medzi moje obľúbené žánre a preto vždy rada siahnem po nejakom. Tentoraz padla voľba na Konkláve od Roberta Harrisa. Keď som si ju vtedy pred nedávnom požičiavala z knižnice, bolo to do jednej výzvy. Plus chcela som ju ešte prečítať predtým než si pozriem film. Netušila som však vtedy ako táto téma bude teraz aktuálna keď sa pustím do jej čítania.
<i>Pápež zomrel. Za zamknutými dverami Sixtínskej kaplnky stoosemnásť kardinálov z celého sveta hlasuje v najprísnejšie strážených voľbách. Stoosemnásť svätých mužov, ktorí majú nielen svoje vlastné ambície, ale aj rivalov. O sedemdesiatdva hodín sa jeden z nich stane hlavou katolíckej cirkvi a jednou z najvplyvnejším a najmocnejších osobností na svete.</i>
Konkláve. Voľba, ktorá sa dotýka veľkého množstva veriacich ľudí na svete. Udalosť, ktorá sa odohráva za zatvorenými dverami a ktorá je nám bežným ľuďom neprípustná. Nevieme čo sa tam deje, čo tomu predchádza a ako to prebieha v zákulisí. Vidíme len výsledok tohto procesu, kedy množstvo ľudí sleduje a čaká na to akej farby dym vyjde z komína. Je to isto téma a záležitosť, ktorá vzbudzuje u ľudí zvedavosť. U mňa teda isto hej. Najbližšie kedy som sa k tejto téme asi dostala bolo prostredníctvom Anjelov a démonov od Browna (ale to je trochu iná kniha). A možno aj to bol teda jeden z dôvodov prečo som po knihe siahla.
Dej knihy nie je nijak komplikovaný a zložitý. Autor nás na tých cca 220 stranách prevedie procesom voľby pápeža od prvých okamihov smrti starého pápeža, obdobím sede vacante, cez proces konkláve a jeho jednotlivými krokmi až po momenty kedy z komína vyjde biely dym a budú vyslovené slová "Habemus papam". Robert Harris tento proces opisuje tak až máte pocit, že tam a všetko špehujete cez nejaký tajný otvor. Keďže som túto knihu čítala v dňoch kedy sa Vatikán pripravuje na konkláve, udalosti v knihe som vnímala inak. Aj keď autor v úvode napísal, že postava mŕtvého pápeža nie je založená na pápežovi Františkovi, nevedela som sa zbaviť porovnávania toho čo sa dialo v knihe a toho čo sa o pár dní bude reálne diať.
Bolo tak zaujímavé sledovať všetky tie zákulisné ťahy a intrigy, ktoré sa na tomto uzavretom a nám neprístupnom priestore odohrávali. Autor vás svojím štýlom písania strhne a vy budete sledovať celý proces voľby s napätím. Možno budete mať na začiatku aj svojho favorita spomedzi kardinálov, ktorému by ste to priali. A možno sa pod vplyvom odhalení, zvratov a toho ako voľba postupuje bude váš kandidát meniť. Aspoň u mňa to tak bolo. Vedela som komu to neprajem a komu áno. Konečná voľba však nemusí byť až taká šokujúca a prekvapivá ak pozorne sledujete a vnímate všetky stopy a náznaky.
Konkláve bolo mojou prvou knihou od autora, ale určite nie poslednou. Štýl, ktorým píše mi sadol, takže isto siahnem aj po jeho ďalších knihách. Túto môžem jednoznačne odporúčať či už ste veriacimi alebo nie. Myslím, že kniha má potenciál zaujať človeka prostredím v ktorom sa odohráva a samozrejme aj procesom, ktorý opisuje.
Táto kniha sa ku mne dostala istou náhodou. Rada vždy totižto siahnem raz za čas po nejakom životopise či beletrizovanom životopise. Mám tak možnosť bližšie a hlbšie spoznať tú ktorú slávnu osobnosť. Meno Tony Tetro asi niekomu kto sa nepohybuje v umeleckých kruhoch, v prostredí galérií, aukčných siení či zberateľstva možno nič nepovie. Mne teda určite nie. Som ale rada, že som siahla po tejto knihe a mohla ho tak spoznať.
<i>.Tony Tetro je jeden z najznámejších falšovateľov obrazov v dejinách. Jeho svedectvo vás natoľko zneistí, že odteraz spochybníte každé majstrovské dielo v múzeu, galérii či v súkromnej zbierke. V tejto mimoriadnej biografii odhaľuje zákulisie trhu s umením, ktorý je skorumpovanejší, než by ste si predstavovali. Tlak zberateľov a chamtivosť predajcov zjavne nepoznajú hranice. Tony to všetko prezentuje na pozadí svojho pestrého života, v ktorom sa jeho fascinácia umením prelína so záľubou v rýchlych autách, krásnych ženách a prominentnej spoločnosti. Spolu s Giampierom Ambrosim, jedným z investigatívnych novinárov, ktorí odhalili škandál s falzifikátmi v roku 2019, nám teraz Tetro umožní nazrieť do sveta umenia vo svojej úžasnej a chvíľami až neuveriteľnej výpovedi. Ak si totiž myslíte, že falšovateľ len kopíruje známe diela, ste poriadne ďaleko od pravdy.</i>
Príbeh a život Tonyho Tetra bol naozaj zaujímavý, miestami až bizarný (ale o tom nižšie). K umeniu a falšovaniu pričuchol úplnou náhodou. Jedného dňa ho v obchode zaujala kniha Falzifikát od Clifforda Irvinka a bolo vymaľované. Vedel akým smerom sa chce vydať. Začal si preto zisťovať informácie o rôznych postupoch, štýlom pokus omyl získaval nové skúsenosti a čoraz viac sa lepšie orientoval svete umenia a falšovania. Vedel, ktorí umelci "letia" a je o nich záujem. Naučil sa v tom všetkom chodiť a postupne sa tak vypracoval na niekoho v tomto svete. Jeho kariéra falšovateľa bola naozaj pestrá a okrem obrazov sfalšoval dokonca aj Ferrari. A to len preto aby dokázal, že to zvládne.
Tony Tetro vo svojom životopise zoberie čitateľa do zákulisia procesu maľovania, povie mu o tom akú techniku používal, ktorý maliar a ako sa to všetko dá sfalšovať. Popisuje rôzne techniky falšovania a dokonca on sám rád prichádzal na nové a nové spôsoby. Priznáva však, žeby to dnes však nemuselo obstáť. Sfalšovanie niečoho je však len začiatok a produkt treba posunúť aj ďalej. Opisuje teda aj to ako toto "umenie" posúval ďalej. Poznal tých správnych ľudí, vedel v tom všetkom chodiť, tak aby ho nedostali. Čo sa mu darilo teda ozaj dlho až do policajnej razie, pri ktorej ho obvinili z viacerých trestných činov. Ale aj z tohto dokázal vykorčuľovať. Človek musel až žasnúť nad tou jeho vynaliezavosťou.
Musím povedať, že išlo o naozaj zaujímavý a pozoruhodný životopis. Tony ho rozprával so štýlom jemu vlastným a išlo o rýchle a dynamické čítanie. Ja som rada, že som po tejto knihe siahla a mohla sa tak čo to dozvedieť aj o tejto stránke umenia. Knihu určite odporúčam či už ste fanúšikmi umenia, alebo nie, Tony Tetro vás svojím rozprávaním zaujme.
Prorok je už treťou časťou zo série Hřbitovní královná od Amandy Stevens. Túto sériu som si obľúbila a preto sa teším vždy až v nej začnem ďalšiu časť aby som mohla zistiť ako bude pokračovať príbeh Amelie.
Po udalostiach v Asher Falls sa Amelia vracia späť domov do Charlestonu. Dokonca dostala aj správu od Devlina, od ktorého sa snažila držať ďalej. Ten sa však správa normálne a ničím nedáva najavo, žeby jej písal. Od koho teda bola tá správa. Po jej návrate ju vyhľadá aj duch mŕtvého detektíva, ktorý od nej chce aby mu pomohla vyriešiť jeho vraždu a on sa tak mohol konečne pohnúť ďalej. Amelia sa teda púšťa do pátrania po jeho vrahovi. Pri svojom pátraní naráža korenárstvo a čiernu mágiu, ktoré sú v meste hlboko zakorenené. Zároveň odhaľuje desivú pravdu o tom čo sa stalo v tú osudovú noc. Svet duchov, pred ktorým sa mala strániť a dávať si pozor je čoraz bližšie. Dvere boli otvorené a hranice sa pomaly stierajú. Amelia tak stojí aj pred veľkým rozhodnutím. Bude sa aj naďalej riadiť otcovými pravidlami, držať sa od duchov bokom alebo ich konečne pustí do svojho života a pokúsi sa zachrániť tých, ktorých má rada?
Každá časť má svoj štýl, svoju atmosféru. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Kým v prvej časti išlo hlavne o spojenie duchariny s krimi, v tej druhej hrali prím čarodejnice a nadprirodzeno, v tej tretej dostalo priestor aj woodoo. Po tom čo v minulej časti Amelia spoznala svoju minulosť a pôvod sa vrátila domov. Jej prítomnosť a vzťah s Devlinom však ostávali nevyriešené. Po menšom odbočení v predchádzajúcej časti sa teda znova vraciame tam kde Ameliin príbeh začal. Už od začiatku bola táto časť plná otázok a záležitostí z prvej časti, ktoré bolo potrebné vyriešiť, zodpovedať a uzavrieť. Ako napr. kto zabil detektíva, čo sa naozaj stalo v tú noc keď zomreli Devlinova manželka s dcérkou, prečo sa ho stále držia a nepohli sa ďalej. Aby Amelia možno konečne našla pokoj, bude sa musieť pustiť do zodpovedania otázok, ktoré nie sú príjemné. Sú tu však osoby, sily, ktoré nechcú aby sa tak stalo a Amelii kladú do cesty prekážky aby ju zastavili.
Táto časť bola teda plná otázok a odpovedí, odhalení a zvratov, ktoré to celé uzatvárali. Ako sme sa blížili k záveru dej gradoval a gradoval a človek si nemohol byť istý naozaj ničím. Anotácia síce sľubovala záver trilógie, ale tak keď sú vonku ďalšie časti, je jasné, že záver v tom pravom zmysle to ešte nebude. Dalo by sa povedať, že autorka v Prorokovi uzavrela veľkú časť linky, ktorá sa týkala Amelie, Devlina a jeho duchov či zavraždeného detektíva Freemonta. V závere si však otvorila dvierka pre ďalšie dejové linky, ktoré budú súčasťou novej zápletky, ktorú má prichystanú.
Určite každý z nás počul niečo o Dorotke, čarodejníkovi z krajiny Oz, Zbabelom levovi, Strašiakovi bez rozumu, Plechovom mužíčkovi bez srdca, Zlej čarodejnici zo západu a o tej dobrej Glinde. Možno ste príbeh nečítali, ale viete, že je. Ja sa radím presne k tejto skupine. Na zmienky o Čarodejníkovi z krajiny Oz som narazila či už knihách, seriáloch alebo vo filmoch. Mala som teda ako takú hmlistú predstavu o tomto klasickom príbehu. Nikdy som sa k nemu však nedostala a nejak sa na to ani nechystala. Až to zmenila jedna udalosť minulý rok a to film Wicked. Predtým než si prečítam jeho knižné spracovanie som sa rozhodla, že si prečítam aj pôvodný príbeh, z ktorého Wicked vznikol a teda Čarodejníka z krajiny Oz. A tak som tu a píšem tieto riadky.
<i>Dorotka žije u svojej tety a strýka v Kansase. Jedného dňa ju tornádo aj s domom, v ktorom žije prenesie do ďalekej krajiny. Dorotka netúži po ničom inom ako po tom aby sa mohla vrátiť domov. S tým jej môže pomôcť veľký čarodejník z krajiny Oz. A tak sa vydáva na cestu do Smaragdového mesta aby ho poprosila o pomoc. Po ceste stretáva spoločníkov, s ktorých sa stávajú jej priatelia. Aj oni chcú čarodejníka o niečo poprosiť. Ten však za to niečo bude chcieť a poverí ich ťažkou úlohou. Dokážu Dorotka a jej priatelia poraziť Zlú čarodejnicu zo západu a splnia sa im ich želania? A čo ak to o čo čarodejníka prosia už dávno majú?</i>
Ide síce o pomerne útlu a krátku knižku, aj tak na tých pár stranách dokázal autor vyčarovať milý a čarovný príbeh. Ten mal primárne slúžiť na to aby potešil deti, čo myslím, že vyšlo ale určite si ho užijú aj dospelý čitatelia. Osobne by som si vedela predstaviť, žeby to bolo celé ešte viac rozpísané a rozvinuté, ale ako sa hovorí v jednoduchosti je krása a v práve v tej spočíva čaro tohto príbehu. Dej plynie celkom pekne. Dorotka a jej priatelia prechádzajú rôznymi prekážkami, ale všetko vďaka priateľstvu, pomoci, odvahe, dobrote a rozvahe zvládajú spolu. Vždy si z toho niečo odnesú a naučia sa.
Aj keď táto knižka má už od svojho vydania zopár rokov za sebou, vôbec to tak nepôsobí a kľudne to mohlo byť napísané nedávno. Celé je to plné nadčasových myšlienok a príbeh má tak čo povedať aj dnešným čitateľom. Detský či dospelý čitateľ, každý si v príbehu niečo nájde čo ho osloví, čo sa ho dotkne. Dorotkini priatelia chceli každý niečo. Jeden chcel odvahu, druhý rozum a tretí srdce. Ako príbeh postupuje ukazuje sa, že týmito vlastnosťami už dávno oplývajú, aj keď si myslia, že nie.
Som rada, že som sa k tejto knihe konečne dostala. Išlo naozaj o milý a dobrodružný príbeh, s peknými myšlienkami. Určite sa k nemu po čase znova vrátim.
Holandský dom je ďalšou knihou z kategórie, ku ktorým som sa dostala v rámci nejakej výzvy. Tentoraz išlo o výzvu z Goodreads. Knihu som registrovala, predsa len má obálku, ktorá upúta a tak sa ocitla na mojom nekonečnom zozname kníh, ktoré si chcem prečítať. Keď som ju uvidela v rámci výzvy ako jednu z možností, vedela som, že nastal jej čas. Nevedela som poriadne čo ma čaká a do čoho sa púšťam, ale už po pár stranách sa vo mne objavil pocit pokoja. Holandský dom je príbehom jedného domu, ktorý ovplyvnil životy ľudí v ňom. Je príbehom dvoch súrodencov, ktorí v ňom žili a potom oň prišli. Je to príbehom o strate a vyrovnaní sa ňou, láske, zrade, zodpovednosti a obeti.
Danny žije so svojou sestrou Maeve a otcom na predmestí Filadelfie v dome, ktorý prezývajú Holandský dom. Jeho otec podniká s nehnuteľnosťami a dom kúpil po smrti jeho majiteľov. Ich mama ich kedysi opustil. Ich otec si po rokoch nachádza novú priateľku, ktorú dovedie do domu spolu aj s jej dvoma dcérami a zoberie si ju. Andrein príchod do domu je však začiatkom Dannyho a Maeveinho odchodu z neho. Po smutnej udalosti ich oboch z neho Andrea vyháňa a oni tak prichádzajú o ich domov. Pocit krivdy a snaha o pochopenie toho čo sa vtedy stalo ich vedie k tomu, že sa počas nasledujúcich rokov pravidelne k dom vracajú. Snažia sa s tým všetkým vyrovnať a pochopiť to. Podarí sa im nájsť pokoj, vyrovnať sa raz a navždy so všetkým a nechať minulosť minulosťou?
Nečakala som nič a dostala som naozaj krásny príbeh, ktorý toho na necelých 250 stranách niesol v sebe strašne veľa. Na týchto stranách nás autorka previedla príbehom dvoch súrodencov, jedného domu a dvoch žien. Jedna z nich dom nemala rada a odišla, druhá ho milovala tak veľmi, až ich oň pripravila. Holandský dom je predovšetkým Dannyho rozprávaním a spomínaním na to všetko čo sa vtedy stalo a ako to vnímali s jeho sestrou, ako ich ten jeden moment ovplyvňoval po celý život. Každý z nich sa s minulosťou vyrovnával po svojom a každý to vnímal inak. Najmä čo sa týkalo odchodu ich matky. Aby pochopili čo sa vtedy stalo, čo viedlo ku všetkým udalostiam a so všetkým sa vyrovnali museli sa vrátiť na začiatok a potom sa mohli postupne prepracovať ďalej.
Holandský dom je komorným príbehom dospievania a života Dannyho a Maeva. Je plný množstvom zaujímavých a silných myšlienok o láske, pochopení, sile rodinného puta, vyrovnávaní sa a o schopnosti odpúšťať. Holandský dom je tou dedičnou konštantou, ktorá ovplyvňovala ich život. Neskôr do neho vstupuje znova aj ich matka. To ako ich kedysi opustila každý z nich vnímal inak. Danny si ju moc nepamätal, zato Maeve áno a tak ako každý vnímal inak jej odchod, vníma inak aj jej návrat.
Čo ma pri čítaní trochu vyrušovalo a čo je asi jedinou mojou výtkou na celom príbehu, bolo skákanie medzi udalosťami, medzi prítomnosťou a minulosti. Raz Danny začal svoje rozprávanie v prítomnosti ako dospelý muž, ktorý má vlastnú rodinu a potom skočil do minulosti kde z neho bol dospievajúci chlapec. Tieto "skoky" neboli nijako odlišované. Dalo sa v nich síce orientovať celkom dobre, no aj tak to občas na mňa pôsobilo rušivo a trhalo mi to tak niť v tej ktorej časovej linke.
Holandský dom je krásnym a silným príbehom, ktorý vás očarí a niečím si vás získa. Či už to bude atmosférou, ktorá je citlivá a melancholická alebo len obyčajným životom postáv či štýlom písania autorky. Príbeh plynie pomaly ako rieka, tak ako má a nikam sa neponáhľa.
Ďalší Dán za mnou a nemôžem byť spokojnejšia. Tak ako som sa bála, že mi tie jeho knihy nesadnú, tak som sa na ne za tieto tri knihy čo som zatiaľ prečítala, inak namotala. Celé mi to proste sadlo či už ide o to ako je vystavaná zápletka a ako ju autor pred čitateľom odhaľuje, či už sú to postavy, ktoré nejde neobľúbiť si (aj keď chlastajú prvú ligu vo veľkom) a ich humor alebo to, že sa autor nesnaží linky ukončiť za každú cenu chytením páchateľa a postavením ho pred spravodlivosť. Predsa len vieme ako to bohužiaľ niekedy reálne chodí.
</i>Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak. Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka kde je zvyšok tela? Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...</i>
Autor pred čitateľom začne postupne rozvíjať ďalší príbeh a prípad vyšetrovateľov z dverí číslo 141.
Príbeh ma mal aj tentoraz chytenú od prvej strany. Začíname hneď zhurta a to nálezom nohy. To je pekné, ale kde je telo? Je to mužská alebo ženská noha? A ako do toho zapadá prípad nezvestnej manželky, patrí nebodaj noha jej? A čo banková lúpež ku ktorej malo dôjsť pred pár mesiacmi? A súvisí toto všetko nejako spolu? Množstvo otázok, na ktoré dostávame odpovede ako príbeh postupuje ďalej. Moju pozornosť autor mal a tak som sa mohla pustiť do čítania aby som zistila ako sa veci majú a uspokojila svoju zvedavosť.
Musím povedať, že aj tentoraz išlo o zaujímavo premyslený a vystavaný prípad, resp. prípady. V hlave mi išlo postupne čoraz väčšie množstvo teórií ako sme sa v príbehu dostávali ďalej. Po celý čas som rozmýšľala či a ako autor tieto tri veci (nohu bez tela, nezvestnú ženu a lúpež) prepojí. Dlho som si myslela, že to spolu nebude nijak súvisieť a pôjde len o súbežne prebiehajúce prípady. Ako sme sa však dostávali bližšie k záveru, tak sa začali objavovať jednotlivé prepojenia a veci do seba začali pekne krásne zapadať. Aj ten najmenší detail odrazu dával zmysel. Autorovi sa teda znova podarilo výborne prepliesť zdanlivo nesúvisiace veci a prípady. Čo beriem ako plus bol návrat k istej záležitosti z predchádzajúcej časti, že autor to nenechal len tak. Ale čo už ma teší menej bolo jej ukončenie. Verím (dúfam) však, že na túto postavu ešte príde a všetko sa jej to vráti aj s úrokmi.
Som rada, že som konečne po toľkom odkladaní dala tejto sérií šancu. Zatiaľ teda neľutujem a už teraz sa teším na ďalšiu časť, ktoré ma čaká.
