Obsah:
Predhovor
1. Odcudzenie ako predzvesť absurdity u Alberta Camusa
1.1. Genealógia termínu odcudzenie
1.1.1. Predbežné nastolenie pojmu – Jean Jacques Rousseau
1.1.2. Význam odcudzenia u Hegela a Marxa
1.2. Odcudzenie – dôsledok stratenej jednoty
1.2.1. Kozmická harmónia a Boží plán
1.2.2. Kopernikovská revolúcia a Blaise Pascal
1.3. Následok odcudzenia – úzkosť zo slobody
1.3.1. Zúfalstvo a voľba – Sören Kierkegaard
1.3.2. Úzkosť a sloboda vo W lozoW i Martina Heideggera a Jean-Paul Sartra
1.4. Blízko k absurdite – Friedrich Nietzsche, Fiodor Michajlovič Dostojevskij a Franz Kafka
1.5. Absurdita – východiskový bod W lozoW e Alberta Camusa
2. Dramatizácia až do bodu „nič“
2.1. Dráma dejín a problém konceptu nič
2.2. Homo dramaticus a jeho časovo-dejinné formácie
2.3. Niečo o nič ako niečo vysoko relevantné
2.4. Onto-teologické čítanie dejín
2.4.1. Heidegger a posvätnosť adventu bytia (jeho načúvanie)
2.5. Vattimo a jeho kenotizácia dejín
2.6. Možnosti konvertibility nič v nič
2.7. Aplikovaný záver ako preukaznosť tézy
3. Ťažkosti s toleranciou. Problém de+ novania pojmu
3.1. Problémy s vymedzením pojmu tolerancia
3.2. Päť úrovní tolerancie v koncepcii M. Walzera
3.3. Cohenova analýza tolerancie
3.4. Záver
Použitá literatúra
Resumé
Summary
Ešte neodchádzajte...