Klíma: Nový príbeh - Charles Eisenstein
Klíma: Nový príbeh
13,20 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

Klíma: Nový príbeh

Nejde o udržateľnosť, ale o to, čo chceme udržať

Na sklade
Vydavateľstvo
Inštitút Gaia, 2020

Klimatická zmena a ďalšie globálne výzvy pred nás kladú veľkú úlohu od základov pretvoriť našu civilizáciu a nanovo prerozprávať kultúrny príbeh, ktorý našim životom dáva zmysel a smerovanie. Myšlienkovo provokujúca kniha Charlesa Eisensteina (1967-)...

Čítaj viac

13,20 €

Na sklade, objednávajte však rýchlo

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Klimatická zmena a ďalšie globálne výzvy pred nás kladú veľkú úlohu od základov pretvoriť našu civilizáciu a nanovo prerozprávať kultúrny príbeh, ktorý našim životom dáva zmysel a smerovanie. Myšlienkovo provokujúca kniha Charlesa Eisensteina (1967-) Klíma Nový príbeh do diskusie o klimatickej zmene prináša čerstvý vietor. Prichádza s celistvou perspektívou umožňujúcou nové uchopenie rámcov, taktiky a cieľov, s ktorými pri našej snahe zastaviť ničenie planetárneho ekosystému pracujeme. Eisenstein v nej ukazuje obmedzenosť dominantného prístupu k riešeniu klimatickej krízy, ktorý označuje ako uhlíkový redukcionizmus. Mnoho porúch klimy, ktoré dávame za vinu skleníkovým plynom, má svoje skutočné korene v rozpade ekosystémov a skutočne tvorivá reakcia na zmenu klímy by sa preto mala orientovať v prvom rade na regeneráciu ekosystémov. V čase, keď vstupujeme na cestu k spoločenskej a ekologickej regenerácii, táto kniha prichádza s odvážnym a presvedčivým pohľadom na svet postaveným na integrite a cite pre posvätný rozmer prírody i života.
Čítaj viac
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
276
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
160×230 mm
Hmotnosť
437 g
ISBN
9788097328115
Rok vydania
2020
Naše katalógové číslo
765229
Téma
životné prostredie
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Inštitút Gaia

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,6 / 5

5 hodnotení

4
0
1
0
0

Ján Valkovič (BezOdpadu)
9.7.2021
Hlboká úvaha o hlbokej knihe
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prečítal som knihu. Bol to veľmi hlboký zážitok. Táto kniha veľmi výrazne mení pohľad na problémy súčasného sveta. Myslím, že zmení vaše zabehnuté spôsoby uvažovania. Nezáleží na tom či ste environmentálny začiatočník, alebo človek znalí veci, tento text otrasie vašimi názormi, doplní váš rozhľad a privedie vás k hlbokým úvahám. Má v sebe potenciál priniesť zásadnú zmenu do vzorcov nášho správania.

Ako to už názov naznačuje zaoberá sa klimatickými otázkami. Charles Eisensetein má dar reči, rozumu aj múdrosti. Jeho hlboké filozofické úvahy sú prudko čitateľné, jasne usporiadané a aj keď pojednáva o ťažkých a negatívnych témach je primerane prepletané pozitívnou atmosférou. Nie je to ďalšia s katastrofických kníh ani odborná klimatologická encyklopédia. A pritom dáta v nej obsiahnuté sú solídne, fakty o ktorých píše sú smutné, možné scenáre desivé.

Klimatické otázky a problémy s nimi spojené sa dostávajú už aj do masmédií. Na prvý pohľad to znie dobre. Povieme si, že však čím viac ľudí o tom bude počuť tým lepšie. Ako však na vás pôsobia všetky tie depresívne informácie? Máte chuť niečo vo svojom živote zmeniť? Možno zopár ľudí áno, ale ako vidíme, v globále Zem ničíme stále viac a efektívnejšie. Spôsob informovania je v prevažnej miere postavený na zastrašovaní. Strach len prilieva olej do ohňa. Reštrikciami, uhlíkovými daňami, technologickými super nápadmi problém nevyriešime, pretože takýto typ zmýšľania je skôr súčasťou problému ako jeho riešenie. Neustále prerátavanie ekologickosti pomocou uhlíkového naratívu spôsobuje radosť pár matematickým mysliam (ako tej mojej), ale bežná populácia sa v týchto číslach buď stráca, alebo ich nezaujímajú. Sám som pred prečítaním tejto knihy veľa písal o uhlíkovej stope a bodoch zlomu, pretože mňa to oslovilo... opúšťam tento spôsob uvažovania, pretože nejde o oslovenie pár nadšencov. Ide o oslovenie masy!

Čo tak sa pozrieť na problém cez lokálnejšie a uchopiteľnejšie pojmy? Čo sa tak pozrieť na náš pocit, nie na dáta. Ako vyzerá potok za vaším domom? Čo myslíte ako sa darí divokým zvieratám? Ako je na tom hmyz? Koľko máme čistej podzemnej vody? Ako píše Charles: „ Krajina nám zomiera pred očami a deje sa to už od čias staroveku. Musíme prestať s jej ničením. Toto je omnoho väčšie než emisie skleníkových plynov. Znamená to vytvoriť úplne odlišný typ vzťahu s pôdou a vodou, než na ktorom bola naša civilizácia v posledných tisícročiach postavená. Mrzí ma to, no prosté prepnutie na takzvané obnoviteľné zdroje energie nestačí. Musíme nájsť odpovede na hlbšie otázky ako „Na čo sme tu?“ „Aká je rola ľudstva na Zemi?“ „Čo chce Zem samotná?“

Vidíte, jednoduché to nebude, pretože takéto otázky si ľudia kladú už dlho. Otázka je však koľko ľudí si takéto otázky kladie? A druhá otázka je ako hlboko sa do nich ponárame a ako dôsledne sa na ich základe meníme. V mladosti sa nimi zaoberá všelikto, v dospelosti si však mnohí povedia, že na to už nemajú čas, prioritu dáme do niečo iného. Avšak „k uzdraveniu nedôjde prostredníctvom minimalizácie nášho pôsobenia. Príde k nemu prostredníctvom premeny povahy nášho pôsobenia.“

Charles nás už hneď na začiatku vytrhne z nášho pohodlného uvažovania, že však to tie veľké korporácie, to veľké firmy, v trochu lepšom prípade: to naše auto, alebo veľký dom. To tí druhí! „Ide o to, že uzdravenie spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu pri uzdravení ekosystému. V prvom rade je to nevyhnutné, pretože je veľmi ťažké v človeku vyvolať lásku k druhým, ak ten istý človek zúfalo zraňuje sám seba. Človek ktorý trpí, zväčša svoje utrpenie šíri aj ďalej“. Takže tu sa nebavíme o materialistických riešeniach. Ako minimalizovať odpad, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu, ako šetriť vodu, ako pestovať plodiny bez chemických postrekov. Tieto veci sú dôležité, ale pokiaľ skutočne pochopíme silu nášho pôsobenia na svet okolo seba a úprimne si povieme, že chceme byť lepší, budeme pracovať na tom aby sme mali jasnejšie vedomie, menej hnevu, menej pripútanosti, keď uvidíme skazu našich túžob a slepotu našej lahostajtnosti, tak k tomuto ozdraveniu príde prirodzene. V podstate ako vedľajší efekt ozdravenia nás. Narkoman neopustí drogu, keď mu niekto druhý povie, že ho to ničí. Opustí ju iba keď sám pochopí jej nebezpečenstvo a keď zmení svoj spôsob uvažovania. Vtedy ju však opustí natrvalo a nič už neotrasie jeho pohľadom na svet.

Pozrite sa ako sa ako spoločnosť vyvíjame. Zlepšuje sa to. Už neplatí zub za zub, oko za oko, už aj ženy majú právo voliť (chápete, že len pred nedávnom to možné nebolo? Aký obmedzený typ vedomia vytváral takúto spoločnosť?). Mnohé hrubé mentálne konštrukty sme už odstránili. Avšak jadro stále nechápeme. Stále máme potrebu podporovať skôr ekonomický rast ako rozvoj šťastia. Stále si dokonca šťastie zamieňame s materiálnym blahobytom. Ako môže na konečnej planéte dochádzať k nekonečnému ekonomickému rastu? Tak ako jedného dňa aj Rímska ríša prišla na hranice možností svojej expanzie (ktorá jej umožňovala prežiť), tak aj kapitalizmus prichádza k bodu, kedy hospodársky rast nebude možný.

Nemusíme mať hlavu v globálnom svete. Stačí základné zamyslenie sa: „ Ako sa chcete rozvíjať vy? Ktorá budúcnosť je bližšia vašim ašpiráciám: gigantická plochá TV obrazovka a robotický systém na upratovanie vo veľkoplošnom dome s tromi garážami, do ktorého sa môžete dostať vašou vlastnou helikoptérou? Alebo malý dom z prírodných materiálov postavený podľa posvätných geometrických proporcií, obkolesený záhradami prekypujúcimi životom, plným vtákov a s cestičkami, ktoré ho spájajú s ostatnými obydliami v komunite ľudí, na ktorých vám mimoriadne záleží?“. Väčšina čitateľov tohto blogu (a Charlsovej knižky) prirodzene inklinuje k možnosti B. Nie ste sami. Chcete rozvíjať vašu intuíciu, autenticitu a emocionálnu inteligenciu? „Mnohí ľudia sú hladní práve po tomto druhu rozvoja. Viete si predstaviť čím by sa naša spoločnosť mohla stať, keby ho miesto marginalizácie kolektívne podporoval a a nasledovala? Takýto rozvoj určite nevyžaduje zvýšenú spotrebu energie alebo materiálov.“

Veľa krát som dočítal kapitolu s pocitom hlbokej ľútosti nad stavom ľudstva, nad sebou samým. Kam sme sa to dostali? Ako to, že sme toto dokázali? Ako môžeme byť taký hlúpi a slepí? Rovnako často som však jasal nad vhľadmi a riešeniami s ktorými Charles prichádza. Na čo upriami svoj zrak, to vám dokonale priblíži a sprístupní. Či už je to Voda, Uhlík, Bio diverzita, Spoločnosť, alebo peniaze. A takmer vždy rozbíja mainstreamové plytké (a nefunkčné) riešenia.

Úplne úžasná je kapitola o regeneratívnom poľnohospodárstve. Štandardne si myslíme, že bez veľkoplošného monokultúrneho spôsobu pestovania by bol na zemi hlad. Dlhoročné projekty pionierov regeneratívneho pestovania ako Joel Salatin, alebo Allan Savory nám ukazujú, že opak je pravdou. „Industriálne poľnohospodárstvo je nielenže z dlhodobého hľadiska neudržateľné, ekologicky orientovanému poľnohospodárstvu nie je schopné konkurovať ani z krátkodobého hľadiska.“ Kvantitatívne sa to ťažko dokazuje. Jednak chýbajú dáta a jednak náš spôsob porovnávania výsledkov je zameraný na kvantitu a nie kvalitu. Avšak pokiaľ vnímate hodnotu prírode blízkeho života, tak čísla prestávajú mať význam. Pokiaľ by sme porovnávali pestovanie napríklad GMO kukurice na 1ha, ktorá by bola hnojená chemicky a zavlažovaná umelo, tak dostaneme väčšiu výťažnosť ako na 1ha prírodného poľa. Ale ako dlho a za akú cenu? Pokiaľ na prírodný hektár pustíme aj sliepky a budeme tam pestovať aj fazuľu aj tekvicu, tak získavame ďalšie benefity ako likvidácia škodcov (teda absencia potreby postreku), symbióza rastlín, menej zavlažovania a podobne. O kvalite potravín ani nehovoriac. Poviete si možno, ale to je drahé! Jednak nie vždy. A hlavne pozrime sa na čo všetko sme schopní minúť peniaze. Tak prečo musí byť zrovna jedlo lacné! Jedlo, ktoré ako mála z vecí ktoré si kupujeme naozaj potrebujeme na naše prežitie. A pozor hodnota jedla nie je len v jeho gramáži. Vitamíny, minerály, kalórie a jemné energetické pôsobenie na človeka sú oveľa dôležitejšie ako množstvo zjedenej potravy.

Nuž, ale nebudem vám prezrádzať všetko. Myslím, že základný odkaz je jasný: toto je kniha ktorú treba čítať! Ideálne aj viac krát, pretože fakty, myšlienky aj aplikácie v nej obsiahnuté sa pri jednom čítaní (v mojom mozgu) ani nedajú absorbovať. Na záver len vypichnem hlavné motto knihy: Príbeh oddelenosti, ktorý sme žili doteraz, oddelenosti od prírody, od ostatných, od seba samého by sme mali vymeniť za Príbeh spolu bytia. Tak dokážme uskutočniť zmeny, ktoré sú potrebné na to aby sme tu žili v spokojnosti aj ďalej.
Čítaj viac
8
24.6.2021
Autor ostro kritizuje za antropocentrizmus environmentalistické hnutie, ktoré sa vraj navyše nekonštruktívne upriamilo výlučne na "klimatický fundamentalizmus". Podporuje teóriu Gaia, rewilding, schválenie celosvetového zákona o ekocíde, cirkulárnu ekonomiku a transformáciu poľnohospodárstva na regeneratívne. „Milujme prírodu pre ňu samotnú, nie pre užitočnosť jej prvkov,“ tvrdí. To sú pekné myšlienky, podporujem ich, rovnako ako aj projekty ako Ústava Země (Josef Šmajs) a Universal Declaration of Rights of Mother Earth, ale nemyslím si, že sa tieto musia zákonite vylučovať s princípmi environmentalistického hnutia.

Môžeme spájať cesty medzi zástancami hlbokej ekológie, zástancami vedy a zástancami radikálnych konceptov, aké ponúka vo svojich knihách napr Graeme Maxton, kvôli neustálym narážkam na údajný fundamentalizmus a alarmizmus však z tejto knihy srší len romantický, utopický ekospiritualizmus. Napriek tomu aj Eisenstein sem-tam trafil do čierneho: „Súčasný ekonomický systém potrebuje nekonečný rast. Na to, aby sme miesto kvantitatívnych hodnôt mohli začať pracovať s hodnotami kvalitatívnymi, je potrebný radikálne odlišný ekonomický systém. Tu už nie je reč len o osobných voľbách – to, čo je potrebné zmeniť, sú samotné podmienky ovplyvňujúce to, čo si ľudia volia.“
Čítaj viac
Zuzana Pastorková
29.1.2021
Klíma: Nový príbeh
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Téma ochrany životného prostredia ma zamestnáva veľkú čas môjho života. Prešla som od zúfalstva, hnevu, cez smútok, depresie a nechuť žiť až po zistenie, že všetko je tak, ako má byť, presnejšie, ako sme si to sami vytvorili. Uvedomila som si hodnoty života a svoje miesto v ňom na tejto Zemi. Táto kniha vyslovuje veľmi jasne a zreteľne aj moju životnú skúsenosť a ponára sa do hlbín, ktoré sa mi ešte nepodarilo formulovať. Začína výstižnou myšlienkou, že "Nejde o udržateľnosť, ale o to, čo chceme udržať." Rúca dogmy na oboch stranách - na strane ochrancov životného prostredia aj na strane spoločnosti, ktorá prepadla paradigme mamonu a hnania sa za istotami prevažne v materiálnom svete. Stavia sa mimo duálny boj a osvetľuje cestu, spôsob života, ktorý je udržateľný. Scenár riešení, ktoré prinášajú zmenu, úsvit v myslení i prežívaní, sa mi javí veľmi realistický a naplniteľný. V neposlednom rade si vážim autora, ktorý sa neobmedzuje len na redukcionistické vedecké závery, ale otvára sa možnostiam, ktoré sú rečou vedy doposiaľ nevyjadrené. Čítaj viac
Slávka
27.9.2020
Ďalšia frustrujúca kniha o klíme? Vôbec nie!
Na tému klímy je toho toľko, a s toľkými frustrujúcimi implikáciami... Táto kniha je však iná. Hneď na prvých stránkach som sa "namotala" na Eisensteinov pútavý rečnícky štýl a pozitívne rámcovanie svojho rozprávania, ktoré zasadzuje do kontextu "Nového príbehu - Príbehu Spolubytia" (ako protiklad k "Starému príbehu - Príbehu oddelenosti"). Jeho originálny pohľad na stav klímy a ekosystémov na našej planéte zaujme a podnieti k zamysleniu skeptikov aj alarmistov. Čítaj viac
7
10.9.2020
Nový uhol pohľadu
Charles Eisenstein v knihe podáva mierne iný pohľad na klimatickú krízu ako je zaužívané a v konečnom dôsledku Vás presvedčí, že bez toho aby ste pochopili o čo v skutočnosti ide, ste sa pridali na názorovú stranu väčšiny. Popritom veľmi zaujímavo pomenúva rôzne skutočnosti, smery a trendy, ktoré síce poznáme ale pomenované sa nám lepšie prepájajú s tým, čo už vieme a čo chceme vedieť. Veľmi inšpiratívne čítanie. Čítaj viac

Čítaj viac

„Aj keď veľa čítaš, každý deň si urči aspoň jednu vec, o ktorej budeš rozmýšľať.“

Lucius Annaeus Seneca