1891 15. mája narodený v Kyjeve
1901 žiak Prvého gymnázia v Kyjeve
1907 umiera jeho otec, Afanasij Ivanovič Bulgakov
1909 maturita. Študent lekárskej fakulty v Kyjeve
1910 zoznamuje sa s Taťjanou Lappou
1913 sobáš s Taťjanou Lappou
1915 pracuje ako lekár – dobrovoľník vo vojenských lazaretoch na fronte
1916 lekársky diplom. Prvé lekárske pôsobisko v Nikolskom
1917 preložený do mestskej nemocnice vo Vjazme. V novembri cesta do Moskvy
1918 demobilizovaný, vracia sa do Kyjeva, zahajuje privátnu lekársku prax
1919 vo februári mobilizovaný do Petljurovej armády, podarí sa mu utiecť. V jeseni mobilizovaný do Denikinovej armády ako vojenský lekár. Odchod na Kavkaz, Groznyj, Vladikavkaz
1920 ochorie na týfus a nie je schopný nasledovať bielu armádu, ktorá opúšťa Vladikavkaz. Zanechá medicínu a rozhodne sa venovať literatúre. Spolupracuje s vladikavkazským odborom osvety a umenia, organizuje večery o Puškinovi, Čechovovi. Začína písať Zápisky mladého lekára. Inscenácia hier Sebaobrana a Bratia Turbinovi vo vladikavkazskom divadle. Hry Parížski komunardi, Ženíchovia z hliny, Synovia mully
1921 odchádza so ženou do Baku, Tbilisi, Batumi – uvažuje nad emigráciou, ale napokon sa koncom septembra vydáva do Moskvy. Pracuje v LITO, neskôr v Obchodnom a priemyslovom vestníku. Píše Podivuhodné dobrodružstvá jedného doktora (vydané v čas. Rupor – Tlampač 1992)
1922 vo februári umiera autorova matka v Kyjeve na týfus. Krátkodobo zamestnaný vo Vedecko-technickej komisii. Začína spolupracovať s redakciou Nakanune (V predvečer). V prílohe Nakanune vydaná prvá časť Zápiskov na manžetách, ďalej poviedka Krvavá koruna, V noci z 2. na 3., fejtóny (Moskva v zápisníku ai.)
1923 začína spolupracovať s časopisom Siréna (Gudok), stáva sa členom redakcie. V apríli cesta do Kyjeva. Zoznamuje sa s redaktorom Angarským z vydavateľstva Nedra. Pracuje na Bielej garde. Druhá časť Zápiskov na manžetách vydaná v čas. Rossija (č. 5). Poviedky Čínsky príbeh, Chánov oheň
1924 zoznámi sa s N. Ljaminom, s V. Veresajevom, s Ljubou Jevgeňjevnou Bielozerskou, svojou druhou ženou. Rozvádza sa s Taťjanou Lappou. V almanachu Nedra vychádza Diaboliáda
1925 MCHAT ho vyzýva k spolupráci. Druhý sobáš – s Ljubou Jevgeňjevnou Bielozerskou. Prázdninový pobyt u M. Vološina v Koktebelu. Práce na hre Dni Turbinových (pôvodne Biela garda). Dokončuje novely Psie srdce, Osudové vajcia. V časopise Medicinskij rabotnik vydané poviedky z cyklu Zápisky mladého lekára. Dráma Zlojčin byt
1926 zmluva s Vachtangovovým divadlom na Zojčin byt. Zmluva s Komorným divadlom na Purpurový ostrov. Pri bytovej prehliadke je zabavený autorov denník a rukopis novely Psie srdce. Október – premiéra Dní Turbinových. Premiéra Zojčina bytu.
1927 zmluva na hru Útek s MCHAT. Sťahovanie do Veľkej Pirogovkej
1928 odmietnutá žiadosť o zahraničnú cestu. Cesta do Tbilisi a Batumi. V októbri zákaz drámy Útek. V novembri premiéra hry Purpurový ostrov. Začiatok práce na románe Inžinierovo kopyto
1929 Dni Turbinových sú stiahnuté z repertoáru. Zojčin byt je stiahnutý z repertoáru. Purpurový ostrov je stiahnutý z repertoáru. Zoznámi sa s Jelenou Sergejevnou Šilovskou. Dokončenie novely Tajnej priateľke. Dopis vláde. Dráma Moliére.
1930 Zákaz drámy Moliére. Dopis Stalinovi. Stalinov telefonát. Asistentom réžie v MCHAT. Práce na dramatizácii Mŕtvych duší. Spolupráca s TRAM
1931 prerušené styky s J. S. Šilovskou. Prerušená spolupráca s TRAM. Zmluva s leningradským Červeným divadlom na hru Adam a Eva. Zmluva s leningradským Veľkým činoherným divadlom na dramatizáciu Tolstého Vojny a mieru. Dopis vláde (zostane bez odpovede), kde žiada o zahraničnú cestu. Povolená hra Moliére. Zmluva s leningradským Veľkými činoherným divadlom na drámu Moliére. (pre MCHAT)
1932 vo februári obnovené Dni Turbinových. V marci leningradské Veľké činoherné divadlo odstupuje od zmluvy na drámu Moliére. Práca na knihe Život pána Moliéra. Zmluva na preklad a adaptáciu Moliérovej komédie Meštiak šľachticom. V októbri rozvod s Ljubou Jevgeňjevnou Bielozerskou. Sobáš s Jelenou Sergejevnou Šilovskou. Cesta do Leningradu – obnovenie práce na „románe o diablovi“
1933 práce na „románe o diablovi“. Zmluva s leningradským Music-hallem na hru Blaženosť. Čítanie úryvkov z „románu o diablovi“ N. Ljaminovi, priateľom za prítomnosti A. Achmatovej. V apríli po zatknutí N. Erdmana autor spáli časť románu. Neúspešný pokus obnoviť skúšky Úteku
1934 práce na filmovom scenári Mŕtvych duší. Práce na filmovom scenári Revízora. Sťahovanie do Naščokinskej ulice. Práce na poslednom románe. Odmietnutá žiadosť o študijný zájazd do zahraničia. Dopis Stalinovi – žiadosť o vycestovanie do zahraničia (zostane bez odpovedi). Cesta do Leningradu, elektroliečba
1935 žiadosť o vízum zamietnutá. Nová verzia Zojčina bytu. Prvá verzia drámy Puškin. Práce na „románe o diablovi“. Práce na hre Ivan Vasiljevič
1936 vo februári premiéra drámy Moliére v MCHAT. Práce na románe o divadle (Divadelný román) – nedokončený. Práce na učebnici dejepisu. Zmluva na adaptáciu Shakespearových Veselých paničiek windsorských pre MCHAT (neskôr od zmluvy odstúpi). Práce na opernom libretu Minin a Požarskij. Práce na románe Majster a Markétka. Práce na Divadelnom románe. Cesta do Kyjeva, predstavenie Dni Turbinových. V lete cesta do okolia Suchumi, do Tbilisi, Vladikavkazu. V septembri – autor podáva výpoveď v MCHAT. V októbri nastupuje vo Veľkom divadle ako libretista
1937 operná libreta Čierne more, Peter I. Práce na románe Majster a Markétka. Práce na Divadelnom románe 1938 dopis Stalinovi so žiadosťou o pomoc dramatikovi N. Erdmanovi. Román Majster a Markétka je prepísaný. Práce na Donu Quijotovi, dramatizácii Cervantesovho románu. V septembri začiatok práce na dráme Batumi (Pastier). Operné libreto Slečna Fifi (Rachel)
1939 zámer napísať hru Richard. Prvé korekcie románu Majster a Markétka. Dokončená hra Batumi. V auguste preruší cestu do Batumi po správe, že dráma Batumi nemohla byť uvedená. V septembri cesta do Leningradu. Prvé príznaky vážnej choroby, návrat do Moskvy, pobyt v sanatóriu Barvicha
1940 korigovanie románu Majster a Markétka. 10. marca autor umiera

Nakladatelskou a knihkupeckou firmu Pistorius & Olšanská založili v roce 2006 nakladatel Vladimír Pistorius se svou ženou knihkupkyní Márií Olšanskou. Od samého počátku fungovala firma jako nakladatelství, které se orientuje na českou i překladovou beletrii, poezii, literaturu faktu a literární vědu. Vydává rovněž studentskou edici Scholares, která vzniká v rámci semináře nakladatelské praxe vedeného Vladimírem Pistoriem a pořádaného Ústavem české literatury a komparatistiky FF UK v Praze. Od poloviny roku 2010 firma zahájila rovněž knihkupeckou aktivitu a převzala knihkupectví provozovaná dříve v Příbrami a Hořovicích Márií Olšanskou. Firma má sídlo v Příbrami.