Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Asi by som mal citat viac..pretoze ked necitam, vycitam si to.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Oproti svojmu predchodcovi je Pustina zvaná mír vcelku akčné dielo. Aj napriek silno diplomatickému vibu (ktorý pripomína akúsi light verziu Piesne ľadu a ohňa), sa druhá časť dualógie točí okolo mimozemskej hrozby a dopadov na každý aspekt fungovania ríše.
Výborné postavy, miestami silné klišé, ale špecifický jazyk a skvelé tempo rozhodne stoja za to.
Pre všetkých, ktorí milujú space operu
Jadérko vie, ako chceš na čitateľa pôsobiť - vytrhnúť ho z environmentálneho alibizmu 21. storočia a ukázať nezvratnú a krutú budúcnosť.
Tri na seba nadväzujúce príbehy sú silné, zaujímavé, no popretkávané vrstami opisnej vaty, ktoré dnešné čitateľské publikum zrejme neprijme s porozumením.
Odhliadnúc od všetkého, ide o celkom podarené dielo, ktoré sa oplatí prečítať (aj keď to môže trochu boliesť).
Hyperion v slovenčine! Čo viac môžme chcieť? Epické dvierka do žánru sci-fi, ktorý prevedie čitateľa všetkým, čím vie literatúra zaujať. Je to vizuálne aj emociálne bohaté dielo, skrývajúce v sebe prvky hard sci-fi, cyberpunku, náboženského mysticizmu alebo space opery.
Nikdy nekončiaci pocit úžasu!
Stretnutie s Rámom je nestarnúcou klasikou, opus magnum žánru science fiction. Aj keď neprekypuje akciou, je dokonalou ukážkou toho, ako sa dá vyskladať pútavý príbeh za pomoci vedomostí o fyzike, astronómie či meteorológie a to vo forme nádherných opisov sveta, za hranicami ľudského poznania.
Odporúčam všetkým, ktorý by radi vedeli, kde sa inšpirovali napríklad tvorcovia filmu Arrival alebo Elysium.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Keď čítate knihu v ktorej sa prelieva krv či hnis, kde ľudia umierajú najdivokejšími spôsobmi, aké si len viete predstaviť, a vy sa pri tom usmievate a čakáte na ďalšiu lahodnú scénu - tomu sa hovorí úprimná radosť z hororu.
Lukáš Polák po svojom debute vykročil krok vpred, svoj autorský štýl a prístup k príbehu posunul na novú úroveň a naservíroval ďalší výnimočný horor.
Pahltné síce ovládla hrôza, no každá jedna scéna má svoje čaro a jedinečnú krásu. Aj keď je kompozícia príbehu miestami pritiahnutá za vlasy, tak autentický a originálny horor na slovenskom trhu len tak ľahko nenájdete.
Už len spomeniem, že tak ako som si kedysi dávno škodoradostne užíval filmový a seriálový Evil Dead, tak rád retrospektívne spomínam na šialené scénky metamorfóz a temnoty v dedinke Pahltné.
Šiesta časť ságy o Dune je len slabým odvarom prvých troch (či štyroch) častí, ktoré mali čitateľovi čo ponúknuť.
Kapitula sa však utápa vo vlastnej nedefinovateľnej filozofii, nikam nesmerujúcich dialógoch a bolestná absencia deja pôsobí ako prehnitá čerešnička na torte.
Pri tejto časti si zgustne už len zarytý fanúšik, ktorý skôr ako na kvalitu, hľadí na značku.
Antológia obsahuje štrnásť temne ladených poviedok, z ktorých mnohé uspokoja chladné srdcia hororových fajnšmekrov, konzumentov temnejšieho fantasy, alebo aj krimi.
Krvavé Považie sa rovnako ako Váh, tiahne z temných údolí ponad vysoké kopce, preteká cez nádherné meandere a rozlieva sa na úrodných nížinách, plných slnečného svitu a života.
Kvalita poviedok kolíše ako vlny Váhu vo vetre, no každá jedna má čo ponúknuť. Nájdeme tu aj diela, ktoré ako horor neohúria, ale zato sa vám v tme pred spaním budú zjavovať zvláštne veci.
Moju pochvalu si určite zaslúži pätica autorov, ktorých diela vo mne zanechali najviac pozitívnej temnoty, strachu alebo autentického smútku – Zuzana LaKiRi Droppová, Ivan Kučera, Lukáš Polák, Radoslav Kozák a Patrik Slanina (zoradení v poradí, ako sú uvedení v knihe).
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2023 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Ako sa hovorí, pokračovania sú slabým odvarom jednotky. Wait, a čo Terminátor alebo Impérium vracia úder? No jo, aj s Františkom Kotletom je to podobné.
Rovnako som to cítil aj pri Polčase rozpadu, ktorý sa od Spádu odrazil a šiel si svojou rádioaktívnou cestou.
Viac pestrých postáv, viac akcie, surovosti, nenávisti, či realistickejšej atmosféry a nakoniec aj niečo, čo sa môže nazývať hlavnou myšlienkou diela.
Fakt som sa bavil. A ešte viac na tom, že v tejto sérii nie sú nesmrteľné postavy, ale zásoby cigár.