Audiokniha Mademoiselle Coco a vůně lásky, kterou napsala Michelle Marly. Coco Chanel se podařilo vybudovat úspěšný módní salon. Když však její milenec Boy Capel nečekaně zahyne... Čítať viac
Audiokniha Mademoiselle Coco a vůně lásky, kterou napsala Michelle Marly. Coco Chanel se podařilo vybudovat úspěšný módní salon. Když však její milenec Boy Capel nečekaně zahyne při autonehodě, je úplně ochromená žalem. Čítať viac
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Román " Mademoiselle Coco a vůně lásky" predstavuje príbeh Coco Chanel, vlastným menom Gabrielle Chasnel. Tento román nemeckej spisovateľky Michelle Marly ma skutočne fascinoval. V románe vystupuje skutočná Gabriela, autorka kostýmu Chanel a legendárneho parfumu N°5. Ide o ďalší beletrizovaný životopis Coco Chanel, o jej ceste k vzniku parfému Chanel N°5.
Autorka Michelle Marly sa venovala len niekoľkým rokom života Coco, odkedy skončila jej láska, odišiel jej priateľ a radca v jednej osobe Boy Chapell, ktorý nečakane zomrel pri autonehode.
Ukázala, ako Gabriela smútila a zároveň objavila svetlo na konci tunela v podobe vlastného parfumu. K jeho objavu viedla kľukatá cesta a viacerí významní muži, ktorí ju na tejto ceste sprevádzali. Spoločnosť týchto ľudí ma pri čítaní románu pobavila. V tejto dobe žili v Paríži umelci, baletní majstri, maliari, spisovatelia, skladatelia, ruská šľachta, všetci čo ušli pred revolúciou. Skrátka, spoločnosť zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. To je kulisa tohto príbehu.
Text románu je skutočne veľmi zaujimavý. Na jednej strane strata lásky, na druhej hľadanie dokonalej vône. Mám však pocit, že postava Coco Chanel je v románe značne zidealizovaná. Tento román však poskytne čitateľom zaujímavé informácie o živote, láskach tejto výnimočnej ženy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po dočítaní tejto knihy musím skonštatovať, že je to pravdepodobne prvá kniha, ktorú by som si radšej pozrela vo filmovej podobe. Lebo filmári by jej pridali presne to, čo mi chýbalo.
Kniha je po vizuálnej stránke fakt pekná a ja som sa na príbeh Coco Chanel vážne tešila. Tešila som sa na výbuch farieb 20.tych rokov v Paríži, na módu, salón, na parfém... moje očakávania sa tak celkom nenaplinili. Okolo strany sto som si uvedomila, že sa nič podstatné nedeje, že nemám pocit, že som ponorená v príbehu 20.tych rokov, ani že som v Paríži. Coco mi pripadala prehnane citlivá, prehnane skromná, dojímali ju kostoly a rozplakávali spomienky. Príbeh bol tak fádny, že som mala chuť oplieskať knihu o stenu a bola som naštvaná. Veď išlo o Coco! A to je ikona. Obdivujem ju pre mnohé veci. Bola to žena, čo si nenechala kecať do života, ktorá si skrátila vlasy, fajčila, spávala so slávnymi mužmi, poznačená minulosťou, ktorá pracovala až do poslednej chvíle až do dňa svojej smrti.
Prvých asi sto strán Coco neustále trúchli po Boyovi, poslednom milencovi, ktorý zomrel pri autonehode a je rozhodnutá vytvoriť parfém ako oslavu ich lásky, ako spomienku. Prichádza krátka epizóda so Stravinským, ktorého napokon posiela za vlastnou ženou a deťmi, lebo jej trhá srdce, že ťahá otca od rodiny. Pričom Boy sa počas romániku s ňou oženil a časom mal deti. Tam jej neprekážalo, že spáva so ženatým mužom. Videla som film Coco a Stravinský a to, ako bola vykreslená tam mi k nej rozhodne viac pasuje ako toto. Nejako nedokážem uveriť ani faktu, že Coco blahosklonne podporuje finančne celú rodinu Stravinského aj po rozchode s Igorom, po tom, čo sa jej vyhráža zabitím a po tom, čo si nájde novú milenku... a po rozhovore s jeho ženou Jekaterinou, ktorá Coco prosí, aby im naďalej posielala šeky. A Coco posiela...
V príbehu vystupuje aj priateľka Coco, Misia. Nemám tušenie, na koľko sa autorka držala histórie v popise tohto vzťahu, ale takúto ženu by za priateľku chcela zrejme iba masochistka. Žiarlila na Coco, často sa s ňou rozhádala „navždy“ (na dlho), neustále sa starala do jej života, vzťahov, do všetkého a zo dva razy v príbehu ju pekne zradila. Takto si priateľstvo fakt nepredstavujem.
Čo ma hnevalo ďalej to, že kniha má takmer 400 strán a v príbehu sa skoro nič nedeje. Žena, ktorá je známa svojou módou, svojou tvrdou a slávnou prácou, je v príbehu často opisovaná ako plačka, ktorá sa vkuse kúpe v spomienkach a nerobí nič iné len plánuje dovolenky, prázdniny, výlety.... Nice, Cannes, Monte Carlo... a spomína na Boya.
V príbehu je opisovaný aj jej vzťah s Dimitrijom Romanovom. Táto postava sa mi fakt páčila. Bola popísaná dobre, výrazne a celkom korešpondovala s tým, čo som sa o Dimitrijovi dočítala. Bol milý, slušný, galantný ku Coco, zrejme ju mal naozaj veľmi rád a bol jej oporou. Aj preto som čítala ďalej, okolo polovice ma to už začalo viac baviť. A tiež preto, lebo sa tam časom objavovali ďalšie postavy z okolia Coco. Djagilev - šéf ruského baletu, Picasso, básnici, umelci i ďalší utečenci z Ruska.
Čo mi však prekážalo bolo to, že či už išlo o vzťah, priestory, pobrežia, hotely, autá... máločo z toho bolo dostatočne popísané. Akoby všetko len tak kĺzalo po povrchu. Mám fakt bohatú fantáziu, ale často som trpela. Proste išli niekam autom, prišli do hotela, pobrežie, pršalo, šampanské, Coco spomínala....strašne mi chýbali opisy. V niektorých častiach aspoň trochu. Ale čítať knihu z 20.tych rokov, z Paríža a o Coco, ktorá ma „tak málo farieb“ bolo frustrujúce.
V deji sa spomína aj jej práca, ktorú robila s Dimitrijovou sestrou. Oblečenie, na ktoré vyšívali slovanské prvky. Dúfala som, že aspoň tu sa dej bude viac venovať jej práci, ale nestalo sa Celkom by ma zaujímali detaily z tvorby kolekcie, či reakcie zákazníčok.
Recenzie som čítala až po dočítaní knihy a mnoho ľudí to vidí ako ja. A mňa to strašne štve. Dúfala som, že dostanem fakt hodnotný a hutný príbeh o žene, ktorá je ikonou, dostala som slabý odvar (Coco väčšinou iba cestovala s Dimitrijom, spomínala a rozmýšľala o tej vôni), a to ma strašne, fakt strašne mrzí. V žiadnom prípade si nedovolím tvrdiť, že Coco poznám, vychádzam iba z toho, čo som o nej čítala, či videla... ale...táto Coco (v príbehu je popisovaná ako Gabriele, napriek tomu, že to meno vraj neznášala) je proste vykreslená ako krehká, milá kvetina a tomu sa mi proste veriť nechce.
Ak by som to mala zhrnúť, tak to nie je úplne márne čítanie, boli časti ktoré ma bavili. Dozvedela som sa veci z minulosti Coco, zo sirotinca, z toho ako spievala v kabarete, či ako vyrobila svoj slávny Chanel č. 5. Ale na jedno prečítanie rozhodne stačí a ako som spomínala v úvode, toto by som si radšej pozrela ako film.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
