Jednouholník

Hádam najoriginálnejšia veta celej knihy je na jej chrbte, tzv. chrbtová kosť, ktorá ju drží po kope a ktorá získala pozornosť mojej zatúlanej mysle túžiacej po hviezdnom prachu. : " Ty to pochopíš, pretože si tiež z hviezd ako ja, ľudia budú neraz na teba prstami ukazovať, uťahovať si, nebudú ti rozumieť, ale to všetko preto, že nevedia, že sme z hviezd. Máme inú kvantovú štruktúru a to je dobre ! Tak česť práci súdruh, aufvídrzén ! Kiežby bola jej chrbtová kosť aj jej súčasťou ! Kniha tak slovensky podaná, plná každostranového alkoholu oživená vulgarizmami (ja viem, alkohol a vulgarizmus je možno rýdzo slovenský, ale mne osobne to nepridalo veľa na atmoške knihy...) v nevšednej forme ako napríklad rozhorčenie Stana Kokotíka : " To nie je prezývka, naozaj mám také meno. Mne to nevadí, len furt musím niekomu na**bať, keď sa vyškiera, že sa tak koko**ky volám." príbehové podanie života slovenského muža, spomienky ktorého možno znamenajú veľký krok preňho, ale ich podanie znamenal malý krok pre mňa. Hádam najlepšie kúsky knihy som už prezradila, ostatok je pre mňa tak trochu omáčka, ale, čo je pre niekoho omáčka, pre druhého to môže byť hlavné jedlo. Viete, keď prečítate knihu a máte taký ten pocit "kniha vo mne a ja v nej ? tak pri tejto knihe som sa toho pocitu ani len nedotkla, ani ho nepocítila ba ani som ho nezazrela mojimi knihárskymi očami...