Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia
E-kniha

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno... Čítať viac

4,5 24 hodnotení
Vydavateľstvo
Premedia, 2012
144 strán
2 hodiny čítania

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno... Čítať viac

  • EPUB MOBI
  • Slovenčina

5,90 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno.

Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov.

Mathea nikdy príliš nevychádzala s druhými ľuďmi, pretože sa od nich až príliš odlišovala. Na sklonku života ju prepadne obava, že umrie skôr, než niekto zaregistruje, že vôbec žila. Vytiahne svoje staré svadobné šaty, napečie koláčiky a konečne sa odváži zájsť medzi ľudí.
Bez ohľadu na pokročilý vek hlavnej postavy sa s ňou dokázali identifikovať aj mladí čitatelia, pretože autorka bez gýčového sentimentu a humorným spôsobom hovorí o veľmi dôležitých veciach – medziľudských vzťahoch a potrebe byť samým sebou.
Útla kniha počíta s čitateľom, ktorý sa rád hrá a pátra. Na prvý pohľad je to nesúrodý sled scén zo života rozprávačky, z prúdu príbehov sa však postupne vynára pomerne jasný dejový oblúk. V románe sa objavuje niekoľko časových línií a mnohé odbočky. Chaos je však iba zdanlivý, každá veta, obraz, scéna či zdanlivo náhodná poznámka má nejaký význam, ukazuje na iné miesto v knihe, prípadne definuje charakter postavy.
Mathea zaháňa osamelosť nielen absurdnými výpravami do okolia svojho domu, miestami morbídnymi spomienkami či podivnými známosťami s inými zúfalcami, ale napríklad aj neústálym rýmovaním a slovnými hračkami, ktoré prinášajú pokoj do jej duše. Je na čitateľovi, aby sa týmto skrytým pôvabom nevyslovenosti nechal osloviť.
Kjersti A. Skomsvold (1979) je autorkou jedného krátkeho a jedného dlhého románu. Tragikomický debut mladej nórskej spisovateľky bol preložený do štrnástich jazykov, rozpráva príbeh starej dámy, ktorá sa rozhodne žiť naplno.
Čítať viac
Originálny názov
Jo fortere jeg g?r, jo mindre er jeg
Počet strán
144
Rok vydania
2012
Naše katalógové číslo
151302
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Premedia
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,5 / 5

24 hodnotení

15
5
4
0
0

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

21

O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/

Monika Bělinová
Overený zákazník
2.8.2023
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia je prvotina nórskej autorky Kjersti A. Skomsvold a hoci je to útla knižka, ponúka plné priehrštie úvah o živote, smrti, medziľudských vzťahoch, hľadaní samého seba, osamelosti, o stope, ktorú tu po sebe zanecháme.

Je to taká správne iná, zvláštna, no dojímavá knižka. Hoci opisuje scény zo života starej dámy, utiahnutej outsiderky čakajúcej na smrť, vďaka tomu, ako citlivo, pútavo autorka pomocou jednotlivých zdanlivo nesúvisiacich scén okorenených trpkým humorom a iróniou postupne odkrýva jej príbeh, si k nej podľa mňa nájde cestu aj mladší čitateľ.

Vyberám pár citátov na opísanie atmosféry a viac už nejdem ani písať, najlepšie si ju aj tak vychutnáte bez nejakej väčšej prípravy, len sa nechajte unášať pôvabným príbehom Mathey.

„Chcela som mu povedať, ako ho mám rada, no namiesto toho sa dozvedel, že vlani zabili žraloky sedem a hriankovače štrnásť ľudí.”

„Dívam sa do okien bytov naproti. Zvláštne, žije tam toľko ľudí a nikto z nich sa nepozerá k nám, tak načo sú vlastne susedia? Blúdia po bytoch a predstierajú, že nezomrú, ale oni zomrú, zomrú aj tí v obchode a ten starý pán s chodúlikom už asi aj zomrel. Pokoj nech ťa sprevádza, tak veľmi nám však chýbaš.”
Čítať viac
20
Cyntoryn zvieratiek - Stephen King, 2019
Práve čítam
Cyntoryn zvieratiek

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3 IG: mercinkaa

Marcela Kurajdová
Overený zákazník
28.4.2023
Krásna útla knižôčka :)
"Dívam sa do okien bytov oproti. Zvláštne, žije tam toľko ľudí a nikto z nich sa nepozerá k nám, tak načo sú vlastne susedia? Blúdia po bytoch a prestierajú, že nezomrú, ale oni zomrú, zomrú aj tí v obchode a ten starý pán s chodúlikom už asi aj zomrel."
...
Nezvyknem začínať citáciou z knihy, ale výstižnejší opis jej celkovej nálady by som nevymyslela. Človek by si na prvý pohľad pomyslel: „čo je to za brožúrku?“, ale ďalej by sa nemusel zaujímať. Ani ja som sa nezaujímala, keď som ju pred rokmi niekde zahliadla.

Titulka, ktorá tvorí vysoké percento úspechu, či ju zákazník chytí do rúk alebo nie a či si ju následne kúpi, je v tomto prípade naozaj nepostačujúca. Pritom ide o úspešné mini dielo (najlepší nórsky debut r. 2009), ktoré si zaslúži väčšiu pozornosť, a tú by jej zaručila krajšia a pútavejšia obálka. Viem, že tým, ktorí si ju majú prečítať, sa dostane do rúk (osud zariadi veľa vecí), ale aj tak ma tento dôležitý, no zanedbaný detail vizáže dosť mrzí. :/
Len 132 strán a ja som bez výhrad spokojná a vďaka koncu aj dojatá - prekonal moje očakávania a potlačil prudkú jedovatosť voči starej pani, ktorej nudný život a manželstvo ma neskutočne ubíjali. :(

Takto by som nedokázala žiť. V „tichu“, v zastavenom čase, ktorý reálne plynie ďalej, lebo starnete, ale dokopy nič nežijete. Bez potrebnej komunikácie a hádok aj za banality. Žiadna vášeň, iba postoj zaseknutého stroja prejaviť city, ale viem - aj takí sú ľudia a nerobia to naschvál. Asi preto sa k sebe hodili, Mathea a jej manžel Epsilon. Dvaja outsideri na škole aj v dospelom živote.
V mladosti síce prežila Mathea zásah bleskom priamo do čela, no nestala sa vďaka tomu slávnou, nie to ešte obľúbenou.

Epsilon si išiel často svoje a „nútil“ ju počúvať ódy o štatistikách a matematike namiesto toho, aby ódy spieval o nej. Ona zase bez sily stáť si za svojím, zbabelá, utiahnutá a neskutočne neschopná, aby mu tento nedostatok citu vykričala, ale to by už bol náznak vášne a črtajúce sa štandardné manželstvo. Boli iní a za iných sa, žiaľ, mainstreamový svet nepostaví. Autorka si k tejto pravde neodpustila krásnu myšlienku, že príroda nepraje jednotlivcom. Chce ich zahubiť. Šíriť a zachovať chce iba druhy, generácie k rýchlemu striedaniu a napredovaniu evolúcie. Záujmy prírody sú v ostrom protiklade so záujmami jednotlivcov a keď sa nad tým zamyslím, je v tom kúsok pravdy. Koniec koncov sa o to snaží aj „vyššia“ moc, nie len príroda... :/

Krátky román sa zdramatizoval a hrá sa v divadlách (u nás v Astorke v Bratislave). Tvoria ho spomienky na introvertné manželstvo prelínajúce sa s realitou, v ktorej Mathea už ako vdova pociťuje nutkanie konať a zmeniť posledné cez kopirák opakujúce sa dni svojej existencie. Zrazu prišla chuť na akciu, ktorá by vyvolala emóciu aspoň u susedov. Možno by im potom stálo za to prečítať si jej vyvesené parte.

Uvedomujúca si, že po nej nič nezostane, že ani jej smrť nič nezmení. Je a navždy bude prehliadnuteľná. Tak veľmi som jej držala palce, aby nebledla dostratena, aby si našla kamarátov a mala viac dôvodov na smiech a ranné vstávanie, ale ako sa to môže podariť, keď boj so samotou a tieňom vlastného ja nemáte v sebe?
Mŕtvolnosť činov a dožívanie štýlom „aby sa nepovedalo“ ma fakt trýznili. Jediné, za čo jej tlieskam je prebudená hrdinskosť na samom konci, ktorá dojme a nastoľuje vysokú mienku o celej knihe ako aj moje hodnotenie.

„V dnešnej situácii to znamená, že je neobyčajnejšie byť mŕtvy ako živý, a ja mám skutočne pocit, že mnohí na seba priťahujú väčšiu pozornosť skôr po smrti, nie za života. V mojom prípade to však vyjde viac-menej narovnako.“
~
Aj keď frflem nad povahami manželov, v skutočnosti som s maličkou tragikomédiou veľmi spokojná. Sadol mi štýl písania, jazyk je naozaj krásny a páčila sa mi divnosť, akou sa nesie. Je to iné a to vždy ocením. Trochu mi to pripomínalo ďalší poklad z mini dielne - Posledná láska baby Dune.
"Keď človek zostarne, budú ho navštevovať iba holuby a mačky. Ľudia si myslia, že je to naopak, že to starí ľudia vyhľadávajú zvieraciu spoločnosť, nie je to však pravda."
~
Smutné a veľmi intímne, sem tam úsmevne a nostalgické, možno pre niekoho nudné a bez hlavy a päty, pre mňa zaujímavé rozprávanie bez chaosu, ktoré dávalo všetkému zmysel. Mathea si ma získala, aj keď len na chvíľu a „zdiaľky“ mi kývajúc.
...
Čítať viac
Neoverený nákup
18.4.2016
Názor čitateľa
Kniha sa mi vobec nepacila, pribeh bol divny a cele citanie mi pripadalo ako pre psychiatrickeho pacienta...aj hlavna hrdinka usla z psychiatrie, kniha sa snazila byt putava, ale nezaujala ma vobec... Čítať viac
Petra
Neoverený nákup
8.9.2013
Nevšedné.
Útla knižka, ale skrýva v sebe určité čaro. Ak sa raz začítate, zaručene sa od rozprávania hlavnej hrdinky neodpútate...knižka sa číta dobre, a hoci sa na začiatku môže zdať zvláštna, je to krásny a silný príbeh...Odporúčam. Čítať viac
Bára
Neoverený nákup
23.6.2013
Silné.
Hoci je to len tenučká knižka, zaručene sa Vám dostane pod kožu.
Svojím osobitým štýlom. Práve tým &quot;zdanlivým chaosom&quot;. A hlavne - &quot;bizarnou&quot; hlavnou hrdinkou, o ktorej to vlastne celé je.
Neuveriteľne silné čítanie, priklincovaná od začiatku do konca, so smiechom i slzami na tvári.
Čítať viac
Petra Kiššová
Overený nákup
8.5.2013
neobyčajné čítanie
Útla navonok, no obsahom plná a krehká zároveň. Taká je knižka od mladej nórskej autorky.
Napriek tomu, že je to vlastne jeden veľký monológ hlavnej postavy, nie je to ani náhodou nudné čítanie.
Vtiahne Vás do seba, myšlienky hlavnej hrdinky sa stanú aj Vašimi myšlienkami, jej pocity a nálady budú aj Vašimi pocitmi a náladami.

Knižka, ktorá sa číta sama a zvládnete ju za pár hodín, no svojou silou sa dotkne Vášho srdca a na Matheu Martinsenovú už nikdy nezabudnete.
Čítať viac

Vydavateľstvo Premedia

Čítať viac

„Policajné štatistiky sú ako bikiny. Odhalia pre niekoho málo, pre niekoho veľa, ale vždy iba toľko, ako chcel sám autor.“

Mafiánska poprava? - Peter Šloser, 2019
Mafiánska poprava?
Peter Šloser