Vysokoškolská učebnica sociálnej psychológie absentuje na Slovensku už niekoľko desaťročí. Hoci sa objavili práce aj učebnice sociálnej psychológie, neboli poňaté tak komplexne a tak podrobne a neopierali sa o také množstvo experimentov a výskumov, ako to ponúka učebnica, ktorú práve držíte v rukách.
Úlohou psychológa je pokúsiť sa porozumieť ľudskému konaniu a predvídať ho. Rôzne typy psychológov pristupujú k tejto úlohe rôznymi spôsobmi a autori tejto vysokoškolskej učebnice chcú ukázať, ako to robia sociálni psychológovia. Sociálna psychológia vedecky skúma spôsoby, ktorými na myšlienky, pocity a konanie ľudí vplýva skutočná alebo imaginárna prítomnosť iných: rodičov, priateľov, zamestnávateľov, učiteľov, neznámych - teda v podstate celá sociálna situácia (Allport, 1985). Ak sa zamyslíme nad sociálnym vplyvom, ako príklady nám okamžite prídu na um priame pokusy o persuáziu, kedy sa jeden človek úmyselne pokúša zmeniť konanie alebo postoj iného človeka. Presne toto sa deje, keď inzerenti využívajú sofistikované techniky na to, aby nás presvedčili kúpiť si ten či onen druh zubnej pasty alebo keď nás naši priatelia prehovárajú, aby sme urobili čosi, čo nechceme ("ale daj si ešte jedno - veď všetci si dávame."), alebo keď školský tyran použije silu a vyhrážky, aby mu menšie deti dali svoje vreckové.
Štúdium priamych pokusov o sociálny vplyv je dôležitou súčasťou sociálnej psychológie a bude o ňom reč v kapitolách o konformite, postojoch a skupinových procesoch. Sociálny psychológ však chápe sociálny vplyv širšie než snahu jedného človeka zmeniť konanie iného človeka. Zahŕňa tiež naše myšlienky a pocity a aj to, ako sa správame a má, okrem zámerného pokusu o persuáziu, mnohé iné podoby. Často nás ovplyvní obyčajná prítomnosť iných, vrátane úplne cudzích ľudí, ktorí s nami ani nie sú v interakcii. Iní ľudia ani nemusia byť prítomní: vládne nám imaginárny súhlas či nesúhlas našich rodičov, priateľov a učiteľov a to, akú reakciu na seba očakávame od iných. Niekedy sú tieto vplyvy vo vzájomnom konflikte a sociálnych psychológov zaujíma predovšetkým to, čo sa odohráva v mysli jednotlivca, keď sa tak deje. Konflikty sa napríklad často vyskytujú, keď mladí ľudia odchádzajú na vysokú školu a začnú prežívať rozpor medzi presvedčením a hodnotami, ktoré sa naučili doma a presvedčením a hodnotami ich profesorov a spolužiakov.
Počas histórie bola filozofia najhlavnejším zdrojom nahliadnutí do ľudskej podstaty. A práve tak tvorí práca filozofov aj súčasť základov dnešnej psychológie. Psychológovia sa na filozofov obracajú po vhľady do podstaty vedomia (napr. Dennett, 1991) a toho, ako si ľudia vytvárajú presvedčenia o sociálnom svete (napr. Gilbert, 1991). Niekedy sa však aj veľkí myslitelia ocitnú vo vzájomnom rozpore. Ak sa tak stane, ako máte vedieť, kto má pravdu? Existujú situácie, kedy môže mať pravdu filozof A a situácie, kedy ju môže mať filozof B? Ako by ste o tom rozhodli?
Sociálni psychológovia sa zaoberjú rovnakými otázkami ako filozofi, ale pokúšajú sa na ne pozerať vedecky - dokonca aj na otázky týkajúce sa toho veľkého ľudského tajomstva, lásky. V roku 1663 prišiel Benedict Spinoza s veľmi originálnym postrehom. V ostrom protiklade k hedonistickému filozofovi Aristippovi tvrdil, že ak sa zaľúbime do niekoho, koho sme predtým nenávideli, naša láska bude silnejšia, než ak by jej nepredchádzala nenávisť. Spinozov argument bol krásne vypracovaný, jeho logika bezchybná. Lenže ako si môžeme byť istí, že to platí? Platí to tak vždy? Za akých podmienok to platí alebo neplatí? Toto sú empirické otázky, čo znamená, že ich odpovede sa dajú odvodiť z experimentov alebo meraní, nie z osobného názoru (Aronson, 1999; Aronson a Linder, 1965)...
Ponorte sa do sveta sociálnej na svete psychológie v tejto učebnici, ktorá je najrozšírenejšou učebnicou (v rukách držíte preklad už jej 9. doplneného vydania). Kniha je určená pre psychológov, sociológov, lekárov, pracovníkov verejnej aj štátnej správy, právnikov – jednoducho pre všetkých, ktorí pracujú s ľuďmi a pre ľudí.
