Considered by many to be the iconic French memoirist's defining work, The Years is a narrative of the period 1941 to 2006 told through the lens of memory, impressions past and... Čítať viac
Considered by many to be the iconic French memoirist's defining work, The Years is a narrative of the period 1941 to 2006 told through the lens of memory, impressions past and present, cultural habits, language, photos, books, songs, radio, television... Čítať viac
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do 31 dní.
Tento produkt je na objednávku a jeho dodanie môže trvať aj viac ako 30 dní. Urobíme však všetko pre to, aby sme vašu objednávku odoslali čo najskôr a o jej ceste vás budeme včas informovať.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do troch dní.
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do štyroch dní.
Considered by many to be the iconic French memoirist's defining work, The Years is a narrative of the period 1941 to 2006 told through the lens of memory, impressions past and present, cultural habits, language, photos, books, songs, radio, television, advertising and news headlines. Annie Ernaux invents a form that is subjective and impersonal, private and communal, and a new genre - the collective autobiography - in order to capture the passing of time. At the confluence of autofiction and sociology, The Years is 'a Remembrance of Things Past for our age of media domination and consumerism' (New York Times), a monumental account of twentieth-century French history as refracted through the life of one woman.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Roky jsou unikátním memoárem významné a nesmírně zajímavé ženy.
Při čtení máte pocit, jako byste listovali albem fotek, fragmentů dnů, pocitů... Při čtení jejích vzpomínek máte pocit, že cítíte, jak kolem Annie tenkrát voněl vzduch.
Nakouknout na svět mezi lety 1940 a 2006 Francouzky, která je ke světu nesmírně vnímavá, svá a zažila toho tolik, pro mě bylo neskutečně obohacující.
Velmi silna kniha, manzel sa ma spytal, co mi je, pretoze ma obcas chytil taky zachvat placu, ze sa az zlakol :D Myslim to, ale v dobrom, mam rada, ked kniha vyvola emocie. Knihu som si odlozila a budem ju znova citat.
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
8.11.2024
Musím sa priznať, že úvod ma vyľakal. Najprv som nechápala spôsob, akým je počin napísaný. Potom sa dostavilo nadšenie a obdiv.
Znaky spoločenských zmien v osobitosti jednotlivých životov nie sú badateľné, azda iba v znechutení a únave, ktoré zvádzajú k tajnej myšlienke „nič sa nikdy nezmení“ v mysliach tisícok ľudí v tom istom čase.
str. --
Začiatok vyvolal v mojej hlave zmätok. Netušila som, prečo je Annie taká neosobná, keď vlastne píše autobiografiu. Spomínala spoločenské zmeny počas rokov, ktoré ju formovali, a na štýl, akým o sebe hovorila, som si musela zvyknúť. Nakoniec by som to mohla označiť za umenie. Akoby bola sama sebe cudzím človekom. Písala o sebe v tretej osobe. Ako kronikár a pozorovateľ svojho života. Bez prehnaných emócií, no zároveň nimi bola úplne pohltená. Takýto efekt sa dá docieliť veľmi ťažko. Dokonca si myslím, že je to priam nemožné. No ona to dokázala. Dokázala sa na seba pozerať tak, akoby sa jej nič z toho netýkalo a nedotýkalo. Klobúk dole. Ďalšie slová sú zbytočné. Toto si musíte prečítať. Ak máte radi nevšedné, priam experimentálne diela, tomuto by ste sa nemali vyhnúť. Zároveň si ale uvedomujem, že tá neosobnosť môže niektorým z vás veľmi prekážať. Preto tu pridávam túto ukážku:
Sled prázdnych miest oddeľujúcich všetky jej podoby sa tu končí. Najviac sa v nej zmenilo vnímanie času, vlastnej situácie v čase.
str. --
Ja som nevedela, čo si mám skôr z knihy "Roky" vypísať, pretože zaujímavá myšlienka bola takmer každá druhá veta. Kniha doslova srší myšlienkami vhodných na zamyslenie. Prečítala som ju niekoľkokrát a cez víkend som si ju aj vypočula v audiopodobe. A vždy, naozaj vždy, som mala dokonalý zážitok. Autorka získala v Nobelovu cenu za literatúru a píše naozaj úžasne. Dej príbehu je osadený do povojnového Francúzska a postupne opisuje nasledujúce roky alebo skôr desaťročia. Príbeh rozpráva v podstate hlavná postava (dievča a neskôr žena), ktorá však vystupuje ako rozprávač a s odstupom opisuje desiatky rokov zo svojho života aj života spoločnosti.
Autorka čitateľovi ukazuje, ako ľudia rôznych generácií vnímali svet a ako sa svet postupne mení. Prečítaš si o rôznych témach a historických udalostiach ako napríklad Alžírsko, Studená vojna, Kubánska kríza, dekolonizácia, imigrácia, revolúcia myslenia, sexuálna revolúcia, feminizmus, rovnosť, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, Vietnam, filozofia, hospodárska kríza, náboženstvo, nové choroby, vojny, atentáty, občianske vojny...
Ja osobne som si spojila mnoho historických udalostí s reálnymi pohľadmi ľudí, ktorí tieto udalosti naozaj zažili. A hlavne o mnohých udalostiach novodobej histórie po 2.SV nemám až tak dobré vedomosti, ako by som chcela, takže ma kniha inšpirovala aj k ďalšiemu štúdiu.
Rozhodne odporúčam všetkými desiatimi. milovníci spoločenskej, netradičnej a kvalitnej beletrie, túto knihu si nenechajte ujsť. Ak máš rád /a históriu a pohľady na vývoj ľudí aj spoločnosti, kniha "Roky" je pre teba.
Síce som sa k napísaniu recenzie dostala trochu neskôr, túto knihu a aj autorku radím do môjho zoznamu mojich top prečítaných kníh. Teším sa na ďalšie knihy od Annie Ernaux.
Knihe dávam 5/5 a audioknihe s dabingom Eliška Balzerová a jej príjemnému mierne chrapľavému dabingu dávam rovnako 5/5.
Jana Ju
Overený nákup
3.4.2023
Brilantné
Pre bežného čitateľa možno zvláštna forma autobiografie. Pre milovníkov náročnejšej literatúry a tých, čo sa trochu orientujú vo Francúzsku 20. storočia - jednoznačne lahôdka.
Aj napriek veľmi osobným spomienkam autorky som našla v jej myšlienkach a asociáciách niečo mne skutočne blízke, hraničiace s nostalgiou a vlastnými spomienkami.
Ozaj krásna knižka.
Na tuto knihu si najdite cas, priestor a otvorenu mysel a samozrejme vase spomienky na porovnanie :-) Netradicna autobiografia autorky , zaroven jej generacie a tych, ktorý nieco zazili v rokoch 1941 az 2006 popretkavana pozorovanim uvahamy zeny na roznych fotkach v roznych obdobiach jej zivota az do staroby. Za mna zo zaciatku narocne. Zacina to zableskami spomienok a spomienkami na slavnostne obedy v povojnovom obdobi a nebola som si ista ci toto je pre mna ale treba dat tomu stylu pisania sancu. ale asi to nebude take letne citanie. Ja som chcela zacat jedno leto a kniha musela cakat este rok a pol ale stalo to za to. Uprimne neviem si predstavit, ci toto bude citatelne pre generaciu, ktorá teraz chodi do zakladnej skoly a nezazila casy bez internetu a telefonu a taky ten klud, ktorý som cítila ked som bola u prababky alebo babky na navsteve. Samozrejme konzum a rychlost doby je zachytena aj v tejto knihe a ponuka mnoho otaznikov medzi riadkami nad tym akym stylom zijeme teraz a co sa s nami deje. Kazdopadne toto dielo ma hlavu aj patu aj ked to tak zo zaciatku nemusi vyzerat a ponuka priestor na zamyslenie.
Od svojich študentských čias sledujem s oveľa väčším záujmom dianie vo Francúzsku, než v ostatnom svete. Potešilo ma, keď v minulom roku získala NC za literatúru francúzska spisovateľka. Začala som dobiehať svoje čitateľské medzery.
"Roky" ma zaujali hneď svojou formou, netypickou pre tento žáner literatúry. Strohé, neosobné vety, ktoré chcú byť viac výpoveďou jednej generácie. Generácie narodenej počas vojny, ktorej mladosť a dospelý život plynú na pozadí piatej francúzskej republiky a striedaní sa prezidentov od de Gaula cez Mitteranda až po Sarkozyho.
Témy spoločenské striedajú témy intimné, kde hlas autorky je viac osobný. Hanba. Morálka povojnových rokov. Interupcie. Rodina versus osobná sloboda ženy, matky i krásne opísané nedeľné rodinné obedy, keď bola ešte dieťa i tie, ktoré chystala pre svojich už dospelých synov.
"Roky" sú aj o hľadaní slov, vhodného slovníka, ktorým chce autorka vyjadriť sny, pocity svojej generácie. Niektoré slová sa v plynutí čadu vytrácali - vlastenectvo, česť alebo menili svoj význam - úcta, hrdosť. Iných sa nedá zbaviť - reklamné slogany, čas vecí, ktoré produkujú ďalšie veci, ďalší tovar a tisíce zaručených návodov ako zdravo jesť a žiť.
Cez zdánlivú strohosť textu viem o autorke práve toľko, aby som okamžite siahla po jej ďalšej osobno-generačnej výpovedi.
Ada
Neoverený nákup
2.1.2023
Tak zrucne napisanu osobnu autobiografiu, ktora je sucasne generacnou vypovedou, navyse na skromnych 180 stranach som este necitala… dokonca som sa pristihla pri myslienke, ze az zavidim Francuzom, ktori to mozu citat v originali a s dokonalym vhladom do domacich realii… pre nich to musi byt, ako citat svoj vlastny dennik .
Majuš
Neoverený nákup
14.12.2022
Ešte stále som v procese čítania, no už teraz môžem povedať, že sa mi kniha páči.... akoby som počúvala spomienky niekoho zo svojích príbuzných pri nedeľnom, či slávnostnom obede.
Viki
Neoverený nákup
28.11.2022
Neosobná autobiografia
Zatiaľ som len v polke knihy, ale moje pocity sú dosť zmiešané... nie je to klasická beletria, kniha je tvorená útržkami osobných spomienok. Jednotlivé spomienky však na seba nadväzujú len chronologicky, ale len málokedy sú súvisle prepojené. Myslím, že túto knihu si viac užijú čitatelia z frankofónnych krajín, pretože veľa spomienok je viazaných na politickú a spoločenskú situáciu týkajúcu sa Francúzska.... ja osobne som sa musela často pozerať do vysvetliviek, keď spomínala na určité udalosti a osobnosti. Chápem, prečo táto kniha získali Nobelovu cenu, avšak jej hĺbku a význam neviem kvôli horespomenutým dôvodom oceniť.
Annie Ernaux označuje Roky za “neosobnú autobiografiu”. Vlastné najintímnejšie prežívanie a myšlienky vždy vyjadruje ONA, učiteľka, matka dvoch detí, žena, ktorá sa nachádza v určitej dobe plnej svojich idolov, spôsobov, strachov a radostí. Obdobia a jeho nálady nám servíruje kolektívnosťou, veď zrazu sme to MY, ktorí obdivujeme, bojíme sa, nakupujeme, protestujeme, smejeme sa, ale hlavne nechápeme iné generácie, či už mladšie alebo staršie.
Roky na svojich dvesto stránkach mapujú neuveriteľný 65 ročný rozsah nálad, vážnych spoločenských kríz, francúzsku či svetovú politiku.
Ernaux spomína na Sartra, de Beauvior, Prousta, Huga, Sarkozyho, Putina, Bin Ladina. Mená, stovky mien, (pre mňa) známych alebo menej, ma udivujú. Udivuje ma koľko poznania dokáže človek za jeden život nahonobiť, koľkých míľnikov sa zúčastní a na koľkých križovatkách si musí zvoliť postoj.
Neviem či táto kniha má nejaký ekvivalent, v konkrétnom rozsahu období a neviem či by ma nejaká iná kniha donútila toľko premýšľať nad časom a starnutím, príslušnosťou ku generáciám. S časťou týchto memoárov sa totiž prelína aj moja vlastná existencia. O prirovnaní Rokov ku Proustovmu Hľadaniu strateného času som si prečítala v nejednej recenzii. Proust však vo svojom diele mapuje pre mňa historické obdobie, neprežité, a teda abstraktné.
Svedectvá každej doby sú nepochybne potrebné a som rada, že sa akadémia rozhodla udeliť Ernaux Nobelovu cenu, pričom verím, že práve vďaka tomu sa jej tvorba dostane k ešte väčšiemu spektru čitateľov a vyvolá v nich rovnako silné pocity ako vo mne.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Mladé dievčatá v sebe živia mnoho hlúpych nádejí, Sajury. Nádeje sú ako ozdoby do vlasov. Dievčatá ich chcú mať priveľa. Keď zostarnú, vyzerajú hlúpo aj s jednou.
Brožovaná väzba
Pevná väzba
