Príbeh pôrodníčky

Príbeh začína ťažkými, krutými, bolestivými opismi pôrodov v koncentračnom tábore, hoci samotný pôrod nebolo to najhoršie čo si tehotné ženy v táboroch museli vytrpieť. Asi nie je potrebné spomínať ako končili deti narodené v koncentračných táboroch hoci „všetky deti prichádzali na svet v zlomku sekundy, v tej chvíli nebol medzi nimi žiadny rozdiel a všetky si zaslúžili rovnakú šancu na život."
„Žiadne židovské dieťa neostalo pri matke dlhšie ako 24 hodín. Nežidovkám niekedy dovolili, aby si deti nechali, až kým neumreli na podvýživu alebo podchladenie."
Pútavý príbeh pôrodnej asistentky Anke, nemeckej občianky, ktorá nesúhlasila s nacistickým systémom a nepriamo sa mu vzoprela.
V príbehu sa prelínajú dve časové obdobia, ktoré sú akokeby spomienkami samotnej Anke a postupne sa opisuje celá jej situácia ako sa napokon dostala do tábora až po súčasnosť, kedy privádza na svet Führerovo dieťa. Môžeme tu nájsť aj zopár politických intríg, rôzne detailné opisy pôrodov či už jednoduchšie alebo ťažšie. Príbeh krásne dopĺňa aj na pozadí sa vyvíjajúci vzťah medzi Anke a kapitánom Stenzom, dôstojníkom SS.
Dynamika príbehu trochu slabšia a dosť veľa nudných kapitol, záver trochu rýchly hoci plný napätia a až v epilógu môžeme nájsť vysvetlenie celej situácie.
Ako pri väčšine príbehov z koncentračných táborov som v závere sklamaná, že išlo len o fikciu hoci veľmi oceňujem, že autorka upriamila pozornosť aj na také vznešené povolanie ako je pôrodná asistentka a zasadila ju aj do prostredia koncentračných táborov. Veď to predsa kľudne mohla byť aj realita, že takáto žena v skutočnosti existovala.

Knihu som ledva dočítala. Na začiatku ma zaujala,ako opisovala praktiky, ktoré sa diali po narodení deti v koncentračných táboroch. Následne keď sa dej presunul na Hitlerovo, to pre mňa bolo dosť nudné. Čítať každý deň o tom ako sa dieťa Evy hýbe a pekne mu bije srdce, ma nebavilo, rovnako ako aj rozhovory medzi Dieterom a Anke... Omnoho zaujímavejšie by bolo, keby dej ostal v Osviencine....