Jeden z nejproslulejších románů 20. století, jímž se Albert Camus stal duchovním otcem celé jedné poválečné generace, byl bezprostředně po svém vydání v roce 1942 označen vichystickou kritikou jako „ochablost ducha“ a „degenerace lidství“... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude audiokniha dostupná.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Útle existencialistické dielko, plné hlbokých filozofických myšlienok.
Od začiatku má veľmi jednoduchý dej a niektoré pasáže vás dokážu doslova pobúriť, no je zaujímavé vidieť svet Meursaultovými očami. Nie nadarmo zaradil autor túto knižku do "cyklu absurdity" - niektoré myšlienky hlavného hrdinu vás svojou absurditou priam šokujú.
Odporúčam všetkým milovníkom existencializmu, francúzskej literatúry, či filozofie.
Narodil sa v Mondovi v Alžírsku a zomrel pri meste Sens vo Francúzsku. Francúzsky spisovateľ a filozof názorovo spätý s existencializmom. Na Mustafovom gymnáziu v Alžírsku (1923 - 1930) sa rozvinul jeho záujem o literatúru a filozofiu. Kvôli tuberkulóze musel štúda prerušiť a vzdať sa učiteľského povolania. Proletársky pôvod a hmotne nepriaznivé podmienky počas štúdia ho priviedli k ľavicovým, socialistickým až komunistickým názorom na postavenie človeka v spoločnosti. Tento záujem však zostal len epizódou. Albert Camus bol humanista, dobre poznal humanistické tradície vo francúzskej literatúre. Tie stáli aj pri zrode jeho prozaických, dramatických i filozofických diel. Počas 2. svetovej vojny sa Camus aktívne zúčastnil na protifašistickom odboji. Po roku 1945 bol šéfredaktorom časopisu Boj. Od roku 1947 sa venoval len literatúre. V roku 1957 dostal Nobelovu cenu. Zomrel pri dopravnej nehode v roku 1960 vo Villeblevin.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Pokiaľ ide o mňa, síce nechápem svoju mamu a oca a niekedy mi ich je ľúto, ale nemôžem si pomôcť, mám ich veľmi rád.“
