Je máj 1945 a Nemecko leží v troskách, porazenej po bezpodmienečné kapituláciu pred Spojencami. Hitler spáchal samovraždu v berlínskom bunkri a celý svet volá po spravodlivosti. Pokuse o vyrovnanie sa s nacistickými zločinmi sa ujal americký sudca Robert Jackson, ktorý zostavil Medzinárodný vojnový tribunál v Norimbergu. Právny základ mu dala tzv Londýnska charta Spojencov, podľa ktorej má tribunál právo "obvineného, ktorý bol vyhlásený za vinného, odsúdiť na smrť alebo k inému trestu, ktorý by považoval za spravodlivý". Úlohou tribunálu bolo súdiť a potrestať zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Súdeniu bolo 22 hlavných vojnových zločincov, členov vlády a vrchného velenia nemeckej nacistickej armády a 7 organizácií. Celý proces od príprav súdnej siene a stohov materiálov ako podkladov k obžalobám v rozstříleném Norimbergu v lete a na jeseň roku 1945 až po záverečný ortieľ v októbri 1946 ukazuje film očami hlavného amerického žalobcu Roberta Jacksona a říšského maršála Hermanna Goring. Ten sa najprv pokúša ovládnuť priebeh súdu, ale pod ťarchou výpovede obetí, ktoré prežili, nakoniec aj pod ťarchou faktických čísiel a najmä po zhliadnutí dokumentárnych záberov z koncentračných táborov, ktoré usvědčují nacistickej pohlaváry z hyenismu, postupne stráca kredit aj medzi svojimi souputníky. Mení sa aj pôvodnú pozíciu sudcu Jacksona, ktorý v rozpore s názorom ruského žalobcu Nikitičenka spočiatku odmieta popravy. Po viac ako 300 dňoch rokovaní, s 5500 dokumenty a 200.000 čestným vyhlásením, vynesie Norimberský tribunál 1. októbra 1946 dvanásť rozsudkov smrti, sedem trestov odňatia slobody a tri oslobodili viny. Sám Goring 16. októbra 1946 niekoľko hodín pred popravou spácha vo svojej cele samovraždu. Dvojdielny kanadský film Norimberský proces prevzal niekoľko dialógov priamo zo zápisu súdneho konania a je nielen fascinujúce rekonštrukciou najvýznamnejšieho a bezprecedentního súdneho procesu 20. storočia, ale nahlíží i do zákulisia politických a osobných záujmov, z ktorých už vtedy - tesne po svetovej katastrofe - bolo zrejmé budúce delenie sveta na dva protiľahlé tábory. Pôvodné zábery z koncentračných táborov sú úplne autentické a ani po viac ako pol storočia nestratili nič zo svojej otřesnosti.
