Amy, My Daughter

Drahá Amy,
kto by to bol povedal, že 12 rokov od tvojej smrti ubehne, ako prelistovanie knihy, ktorú napísal tvoj otec. Prebudila vo mne opätovný záujem o tvoje dokonalé songy, ktoré okupovali hitparády a dodnes znejú v rádiách, v mojich ušiach, vo filmoch, v baroch.. všade tam, kde ľudia nezabúdajú na talent a úžasný jazzový hlas krpatej Židovky, pripomínajúci uškriekanú Macy Gray (tú paradoxne neznášam) a tvoj jedinečný výzor s čiernym úľom na hlave, hrubými očnými linkami a potetovanými rukami. :)

Rada by som sa zamerala iba na tieto veci, ale umelca beriem ako celok a nenávidím feťákov, notorických alkoholikov a slabšie povahy, ktoré nedokážu odolať, čo sa stane ich alibistickou výhovorkou. Je ťa veľká škoda, ale nemožno dávať vinu iba tebe.
Aj mne bol tvoj manžel Blake nesympatický, na prvý pohľad typická príživnícka fetka, ale že vraj sú chvíle na drogách s osobou, do ktorej sa zamilujeme tie najkrajšie a ľudia na nich lipnú, hlavne v triezvom stave, ako keby nič iné neexistovalo. Asi to viem pochopiť. Pod vplyvom drogy je všetko „krajšie“ a ona sama o sebe je kráľovská (keby ste sa za toto do mňa chceli obuť, tak sa spýtajte výchovného poradcu). To následky a zmeny po nej sú čisté PEKLO (fyzické aj psychické).

Knihu tvoria spomienky na tvoje neposlušné a po pozornosti kričiace detstvo a dospievanie. Ide tiež o zápisky z Mitchovho denníka, ktorý si vytvoril počas tvojej hudobnej kariéry a hlavne kvôli tvojmu pravidelnému holdovaniu alkoholu a drog. Sľuby, že prestaneš brať crack, heroin a koks už boli ako obohraná platňa, no rodič nikdy nestratí nádej. Vždy bude tajne veriť a dúfať.
Tak strašne si otca ľúbila, bažila po jeho pozornosti, názoroch, sľubovala mu nemožné a bola na ňom závislá. Bol jeden z tých otcov, ktorý zradil a opustil rodinu kvôli inej žene. Veľmi ťa to zranilo - ako každé dieťa v akomkoľvek veku.
Nikdy si sa cez to nepreniesla. :(

Bola si malý rebel, občas otravná a neznesiteľná ako voš, ktorej nebolo cudzie emočné vydieranie ani manipulácia. :D Tvoji učitelia si vydýchli, až keď si nadobro opustila školu. Z dostupných informácii mi z vývoja tvojho, žiaľ, krátkeho života nevychádza nič iné, ako totálne zlyhanie výchovy rodičov. Kniha a filmový dokument z r. 2015, ktorý je mimochodom výborný a hodný pár sĺz, asi k môjmu súdeniu nestačia. Tiež tlak verejnosti, na ktorý si nebola pripravená a ani si po ňom netúžila.

Ako zahnať plachosť a trápenie nad nešťastnou láskou? Ešte, keď žiješ vo štvrti Camden Town, kde je všetko škodlivé na dosah ruky. Život s tvrdohlavým feťákom/alkoholikom nie je sranda. V tomto smere si pre mňa bola veľmi slabý, ľahko ovplyvniteľný a kvôli láske neskutočne naivný človek, ale čo si budeme klamať? Láska dokáže divy (aj tie zlé) a strata otca - jeho denno-dennej prítomnosti a starostlivosti si neskôr pýta kompenzáciu aspoň od partnera.

Aj keď si sa časom zbavila závislosti na drogách, vystriedala ju závislosť na alkohole, ktorá ti bola osudnou. Snažila si sa odvykať. Pár týždňov si nepila, ale zrazu prišiel deň, kedy si sa ožrala ako taký dláždič (tvoj posledný koncert v Belehrade 2011 bol čistá hrôza – niekomu ťa bolo ľúto, ale pre mňa to stále bola iba tvoja voľba, premárnený talent a nijaká úcta k životu).

Skladanie nových pesničiek potrebovalo triezvu hlavu. Z nudy, ktorú si bez drog pociťovala si sa išla zblázniť, ale hudba, pre ktorú si sa narodila a tvorivosť, ktorá v tebe rástla ju vedeli zatieniť, no nie navždy. Mám pocit, že si nikdy nedospela a aj napriek tvojmu talentu a veľkému srdcu si ostala rozmaznanou a závislácky egoistickou mladou ženou.

O tejto knihe som mala isté pochybnosti. Chodili fámy, že je to iba ufňukaná spoveď tvojho otca, ktorou sa chcel zviditeľniť a priživiť na tvojom nesmrteľnom mene. SK verzia je vraj iba polovica z anglického originálu, ale ak mám byť úprimná, keby bola doslovná, asi by som ju nedočítala. Nie kvôli tebe ako umelkyni, ktorej tvorba lahodí mojim ušiam aj srdcu, ale kvôli opakujúcim sa problémom, ktoré ti drogy a alkohol spôsobovali a okolo ktorých sa točil celý tvoj život aj kariéra. Nedávam kolotoče tohto typu a opúšťam ľudí, ktorí nechcú zachrániť. Peklo sa neskončí ak sa ostatní angažujú. Dôležité je, aby chcel sám závislý, ale to je náročná a veľmi dlhá cesta..

Bolo to pútavé čítanie, obzvlášť keď poznáte Londýn a podľa spomínaných ulíc, či barov viete, kde to cca bolo, ale aj tak som si často pomáhala rýchločítaním. Aspoň jedno máme s Mitchom spoločné - album Frank je aj pre mňa lepší, ako populárnejší a tanečnejší Back to Black.
Frank je čistý a menej komerčný, počuť v ňom krásny jazzový mood mladej Amy, ktorý vás zrelaxuje do neskutočnej pohody a jazzového zážitku.
Back to Black je niečo úplne iné. Tanečnejšie a prispôsobené širšiemu publiku. Obdivujem, že hudobníci vedia v kuse hrať to isté dokola. Aj sama Amy tesne pred smrťou povedala, že ju tie skladby už nebavia a hlavne jej pripomínajú Blakea, na ktorého mala celý život slabosť, a ktorý jej pripomínal to najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie jej mladého života.

Amy vždy vravela, že je „starý duch v mladom tele“. Nechcela veľké publikum. Žiadal sa jej menší klub alebo bar, kde by spievala len pre pár ľudí. Otec Mitch po jej smrti založil nadáciu na pomoc všetkým, ktorý majú problém s akoukoľvek závislosťou a nie málo finančných darov dostal od známych mien hudobného showbiznisu. Aj keď mi na ňom niečo nesedí a príde mi pozérsky a chválenkársky, zdieľam s ním averziu na Blakea a názor, že keby ho Amy nestretla, mohlo byť všetko inak a mohla ešte žiť.
Po dočítaní mapy tvojich návykov, krátkej slávy a búrlivého života mi je hrozne.

Smútim, ako v deň, keď si umrela a ešte viac preklínam všetkých, ktorí majú čo dočinenia s drogami a s alkoholom, ktorý je rovnako zlý a podlý priateľ, len, bohužiaľ, legálny.
R.I.P. Amy Jade Winehouse.

Knihy o Amy Winehouse zbieram, väčšinou v anglickom jazyku, a môžem Vám povedať, že pri tejto knihe ma slovenská verzia dosť sklamala. Pekne ju prečistili a neviem či šetrili na stranách, ale je to polovica originálu.